Denník N

Školy a štát nevedia pomôcť chudobným deťom, v okrese Spišská Nová Ves prepadol každý tretí prvák

Osada v Mirkovciach na východnom Slovensku. Foto N - Tomáš Benedikovič

Pri prvom kontakte so školou dostanú deti zo sociálne slabších rodín hneď facku, najmä tie, ktoré nevedia dobre alebo vôbec po slovensky. Sú okresy, kde prepadáva aj štvrtina či tretina prvákov.

Každý tretí prvák v okrese Spišská Nová Ves opakuje ročník. Je to najviac z celého Slovenska.

Na Spišskú Novú Ves sa doťahuje okres Michalovce, tam prepadol každý štvrtý prvák. Na porovnanie, priemer na Slovensku je 6,4 percenta. Vlani v okrese Spišská Nová Ves prepadlo len v štátnych školách viac ako 500 prvákov.

V tomto okrese sa zásadne situácia zhoršila za posledných desať rokov. Ešte v roku 2007 tam opakovalo ročník desať percent prvákov, teraz to už je takmer 33 percent.

Sú za tým dva dôvody, vraví Júlia Čurillová, riaditeľka základnej školy v Bystranoch v okrese Spišská Nová Ves.  Jedným je, že deti odchádzajú s rodičmi do zahraničia, najmä do Británie. Druhým je, že hneď v prvej triede narazia na cudzí jazyk, ktorým dovtedy nerozprávali – na slovenčinu.

01_skola_grafy

Keď nerozumiete ani jedna plus jedna

„Okres Spišská Nová Ves je známy veľkou migráciou,“ hovorí riaditeľka školy v Bystranoch, kam chodia takmer len Rómovia. Časť prepadávajúcich prvákov teda môže byť taká, že je v škole zapísaná, ale reálne je v zahraničí. Tieto deti nechodia na komisionálne preskúšania, a tak prepadnú. A s rodičmi sa vrátia až o niekoľko rokov.

Druhá skupina sú deti, ktoré nemali nultý ročník, a keď nastúpia do školy, nevedia po slovensky. A všetko sa zrazu učia v cudzom jazyku – matematiku aj slovenčinu. Je to vlastne, akoby ste už v prvom ročníku nastúpili na bilingválnu školu, možno ešte ťažšie.

Ministerstvo školstva vysvetľuje také vysoké percento prepadávajúcich prvákov tým, že je v týchto okresoch vysoký podiel detí práve zo sociálne znevýhodneného prostredia – tým myslia najmä Rómov z osád a get.

K takýmto deťom by mala škola pristupovať inak – ako k žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Mali by im tak upraviť vzdelávanie, prostredie, v ktorom sa učia, a využívať ,špecifické metódy a formy výchovy a vzdelávania‘.

Na to školy potrebujú peniaze navyše. Ministerstvo im na jedného žiaka so špeciálnymi potrebami posiela 260 eur ročne.

02_skola_grafy

4gmwe

Šéfka inšpekcie: Môžeme za to všetci

„Príčina je zrejmá a súvisí s vysokým zastúpením žiakov z vylúčených komunít. Hendikepy týchto žiakov oproti ich dobre socializovaným rovesníkom vyplývajú z kultúrnej a jazykovej odlišnosti, ktorá je umocnená nepriaznivou sociálnou situáciou,“ vysvetľuje, prečo v okrese Spišská Nová Ves prepadne každý tretí žiak, hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.

„S trpkým úsmevom poznamenávam, že na vykrývanie civilizačných deficitov detí z tohto prostredia sú zriaďované nulté ročníky, ktoré občas žiaci tiež opakujú.“

A kto je zodpovedný za súčasný stav, v ktorom tretina prvákov v okrese prepadne? „My všetci – mám na mysli všetkých, ktorí majú možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať systém vzdelávania,“ hovorí štátna školská inšpektorka.

Dnes majú na nultý ročník nárok len deti, ktoré sú zo sociálne slabého prostredia. Napríklad keď je rodina v hmotnej núdzi alebo nehovorí úradným jazykom – v konkrétnych prípadoch to určuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Škola však o konkrétnom žiakovi vie omnoho viac ako centrum.

Riaditeľka základnej školy Čurillová upozorňuje, že nie všetci Rómovia sú v hmotnej núdzi. A nie všetky deti, ktoré by to potrebovali, sa tak do nultého ročníka dostali. Musia tak nastúpiť rovno do prvého ročníka.

Preto by bola za to, aby všetky deti, ktoré neboli v škôlke, išli najskôr do nultého ročníka. Všetky deti bez rozdielu by podľa nej mali mať možnosť, aby išli do piatich rokov do školy. Ak totiž nultý ročník u detí chýba, je pravdepodobnosť prepadnutia väčšia. Ak už raz v prvom ročníku prepadnú, viackrát už prvú triedu väčšinou neopakujú, tvrdí Čurillová. Ďalší problém príde v treťom ročníku, keď sa musia začať učiť ďalší cudzí jazyk.

Video: Takto učí dobrý učiteľ z Teach for Slovakia
autorka: Martina Koník

Keď si z chudobnej rodiny, škola ti nepomôže

Čo je presne problém pri deťoch, ktoré pri nástupe do školy nevedia poriadne po slovensky?

„Vedia pár slov po slovensky, ale to nestačí. Z domáceho prostredia sa nepohnú,“ hovorí. Už aj cez prestávku deti komunikujú medzi sebou po rómsky a po slovensky hovoria najviac 5 až 6 hodín denne v škole. Naučiť sa jednotlivé predmety aj jazyk naraz je tak veľmi komplikované.

V prvom ročníku musia často s deťmi nahrádzať aj predškolskú výchovu.

„Vo všeobecnosti však platí poučka, ktorú ministerstvo školstva – so svojím postojom – žiaľ, dlho nedokáže vyvrátiť: školy na Slovensku nekompenzujú, ale iba reprodukujú rodinné a širšie sociálne prostredie chudobných detí,“ hovorí Vladimír Rafael zo združenia EduRoma, ktoré sa snaží meniť slovenské školstvo. „Znamená to, že deti, ktoré pochádzajú zo slabších pomerov, majú veľký predpoklad dosahovať omnoho horšie učebné výsledky v porovnaní s ostatnými žiakmi, alebo rovno zo systému vypadnúť.“

Školy podľa neho nedokážu túto skupinu detí zachytiť už na samom začiatku ich vzdelávania. Práve chudobní žiaci sú podľa Rafaela „lakmusový papierik“ o totálnom nefungovaní slovenského školstva. „S takýmto prístupom nedokážeme napokon pomáhať ani talentovaným deťom a tiež deťom, ktoré v jasnej väčšine držíme v školách v kategórii akéhosi všeobecne akceptovateľného priemeru a nedokážeme ich posúvať ďalej,“ hovorí.

Pomohli by menšie triedy

Riaditeľka školy Čurillová hovorí, že by pomohlo, ak by bolo v triedach menej detí – napríklad v špeciálnych triedach je najviac desať žiakov, a tak môže byť výučba zameraná na jednotlivé deti.

Ak je dnes v triede 22 detí, tak sa podľa nej individuálne k žiakom pristupovať nedá, najmä ak učiteľ nemá asistenta. Preto by deťom, ktoré prídu z iného kultúrneho a jazykového prostredia, pomohli menšie triedy. „Ako by škola potom fungovala ekonomicky, to neviem,“ hovorí Čurillová. Ak by to bolo tak ako dnes, keď sú peniaze podľa počtu detí,  školy by to nezvládli. „Je to jediná cesta, ako by deti zo sociálne slabého prostredia ukončili základné vzdelanie a mohli ísť ďalej,“ dodáva riaditeľka.

Šéfka školskej inšpekcie Kalmárová hovorí, že by pomohlo, ak by potreby dieťaťa identifikovali omnoho skôr ako v 5. či v 6. roku. Rodičom treba vysvetľovať, že sa oplatí podporovať deti v učení sa a držať deti v škole aj popoludní a tiež motivovať školy, aby ich doviedli až do deviateho ročníka školy a neprepadávali.

V prvom ročníku sa totiž problémy detí nekončia. V okresoch, kde prepadáva najviac prvákov, žiaci dosahujú najslabšie učebné výsledky z pomedzi ostatných okresov, tvrdí Rafael zo združenia EduRoma. „Vďaka týmto údajom vieme, kam máme smerovať konkrétnu pomoc. Iná databáza s takýmito vzácnymi údajmi na Slovensku neexistuje.“

„Problém však je, že hoci vieme, kam nasmerovať potrebnú pomoc, od pádu komunistického režimu ministerstvo školstva v tejto krajine nevyvinulo žiadne – opakujem – žiadne dlhodobé kompenzačné didaktické programy, ktoré by dokázali tieto deti v školách zachytiť už na začiatku, účinne s nimi pracovať a napokon im pomôcť,“ hovorí Rafael.

graf-prepadnuti-podiel-po-krajoch

Asistentov by mohli robiť začínajúci učitelia

Učiteľom a deťom majú pomáhať asistenti učiteľov, na tých však často nie sú peniaze. „Ako môže škola platiť asistenta učiteľa? Napríklad mi dajú na rok desaťtisíc eur na deti zo sociálne slabého prostredia. Z toho mám zaplatiť platy asistentov. Koľko sa mi zmestí do desaťtisíc na rok? Ani jeden,“ hovorí riaditeľka Čurillová.

V škole v Bystranoch napriek tomu majú piatich asistentov. „Ak by som mohla, vezmem desať,“ vraví. Ale už takto má menej peňazí na platy učiteľov. Pripomíname, na jedného žiaka so špeciálnymi potrebami totiž ministerstvo posiela 260 eur ročne.

Asistentov je navyše nedostatok. Čurillová by videla riešenie v tom, že by absolventi na rok išli do praxe robiť asistentov učiteľov namiesto dnešného, podľa nej neefektívneho modelu, že v prvom roku učiteľov uvádzajú do praxe tak, že na nich musí dozerať iný učiteľ.

Ministerstvo školstva teraz vypísalo Národný projekt Škola otvorená všetkým vo výške 30 miliónov. „V rámci projektu sa plánuje podporiť viac ako 500 nových pracovných miest pedagogických asistentov a odborných zamestnancov v materských a základných školách,“ tvrdí ministerstvo.

Pred dvomi týždňami na ministerstve riešili aj pripomienku verejnosti, za ktorú boli rodičia aj učitelia. Išlo o to, aby zákon garantoval peniaze na asistentov všetkým školám, ktoré to potrebujú. Dnes schvália zhruba polovicu žiadostí, ktoré školy majú. Vlani išlo na asistentov 14,5 milióna eur. V školách je zhruba 47-tisíc žiakov so špeciálnymi potrebami.

Pripomienka však neprešla, ministerstvo školstva na to nemá peniaze a ministerstvo financií viac peňazí dať odmieta. „Je to aj systémová otázka. Nie je možné, aby sa nám z roka na rok proste ako huby po daždi zdvojnásobil, strojnásobil počet žiadostí o asistentov,“ reagoval na to minister financií Peter Kažimír (Smer). Za posledné dni podľa neho strojnásobili objem finančných prostriedkov na túto oblasť a teraz čakajú, ako sa to odrazí.

Video: Je nefér, čo robíme deťom z osád, hovorí učiteľ z Teach for Slovakia
autorka: Martina Koník

Od Banskej Bystrice na východ

Aj návrh reformy školstva v dokumente Učiace sa Slovensko hovorí o tom, ako učiť deti zo sociálne slabého prostredia. Chce napríklad aj obmedziť prepadávanie, aby sa to stávalo na prvom stupni len deťom, ktoré majú napríklad dlhodobé zdravotné problémy. Prepadávať na prvom stupni by podľa autorov reformy mali deti len vo výnimočných prípadoch.

Učiace sa Slovensko tento problém podľa riaditeľky Čurillovej nevyrieši, aj keď sa dokument učeniu detí zo sociálne slabého prostredia venuje. Nezohľadňuje totiž podľa nej potreby detí od Banskej Bystrice na východ. A chýba jej tam viac ľudí z praxe.

Čo však môže návrh reformy zmeniť: predškolské vzdelávanie má byť garantované pre deti od 3 rokov a povinné pre deti od 5 rokov. Experti teda chcú, aby bola na Slovensku povinná školská dochádzka už o rok skôr. Na mestá, obce a rodičov chcú nechať, či by deti povinne chodili do nultého ročníka v škole, alebo do posledného ročníka v materskej škole. Primárne však má ísť o škôlky.

Teraz najčítanejšie