Denník N

Slovenka žijúca vo Švédsku: Zástavy nám s terorizmom nepomôžu

Fotografia hlavného podozrivého z útoku v Štokholme. Foto - ap
Fotografia hlavného podozrivého z útoku v Štokholme. Foto – ap

Len čo sa Štokholm spamätal z prvého šoku, ľudia začali mobilizovať všetky sily, aby potlačili paniku a strach.

Autorka je prezidentkou IOGT International Stockholm, žije vo Švédsku

„Neviem, čo presne sa deje v Štokholme, ale ja aj moja rodina sme v poriadku.“ To bol status môjho kamaráta na Facebooku. Nemala som šajnu, o čom to píše, a tak som rýchlo otvorila nejakú spravodajskú stránku. Vtom mi už prišla esemeska od kamošky, či som OK. Keďže bývam mimo centra Štokholmu, a nebola som v meste, bola som v úplnom bezpečí, keď som čítala, že v centre mesta si to unesený nákladiak napálil do obchodného domu, ale ešte predtým sa prehnal jednou z hlavných nákupných ulíc, zranil a zrazil niekoľko ľudí. Posledné údaje hovoria o štyroch mŕtvych a pätnástich zranených.

Polícia, štátna bezpečnosť a zdravotný personál boli na mieste veľmi rýchlo. Situácia sa začala vyjasňovať, ľudia na sociálnych médiách začali oznamovať, že sú v poriadku, a mnohí rozbehli diskusie o tom, čo sa vlastne stalo. Švédsky premiér Stefan Löfvén informoval, že išlo o teroristický útok a polícia rozbehla pátranie po vinníkoch. Verejný dopravný systém uzavreli, rovnako kiná a mnoho obchodov, reštaurácií a kaviarní. Všetci mali zostať podľa možností vnútri a vyhnúť sa miestu činu.

Len čo sa Štokholm spamätal z prvého šoku, ľudia začali mobilizovať všetky sily, aby potlačili paniku a strach. Začali si pomáhať. Pootvárali svoje byty a začali pozývať ľudí domov na kávu, zohriať sa a proste zažiť bezpečie. Niektorí, vedomí si toho, že verejná doprava bola prerušená a že mnoho ľudí sa chcelo čo najskôr dostať domov, začali rozvážať pre nich úplne neznámych ľudí tam, kam sa potrebovali dostať. V sociálnych médiách pod označením #openstockholm kolovali odkazy súdržnosti, podpory a pomoci.

A čas ide ďalej. Bulvárne denníky píšu o tom, že Švédsko bolo napadnuté. Počet švédskych zástav na profilových fotkách v sociálnych médiách narastá. Ľudia dnes stoja za Švédskom. Pred Vianocami to bolo Nemecko. A ešte predtým Francúzsko. Na chvíľu sa zastavíme, zamyslíme nad životom, overíme si, či sú naši blízki a známi v danej krajine v poriadku, a pokračujeme v tom, čo sme začali. Podľa mňa tu nejde o Švédsko, Nemecko alebo Francúzsko. Ale o ľudstvo.

Otázka „Si v poriadku?“ je úplne pochopiteľná, ale na základe toho, čo sa deje, je načase sa spýtať: „Sme v poriadku?“ Ak našu pozornosť zaujmú len diania a tragédie, ktoré sa dejú v našej blízkosti alebo našim blízkym, tak nie sme v poriadku. Ak nám neprekážajú pohodlné, ale krátkodobé riešenia problémov, ktoré majú strašné dlhodobé následky, tak nie sme v poriadku. Často sme nemou súčasťou systému, ktorý plodí nerovnosť a nespravodlivosť. Z nespravodlivosti pramení frustrácia a tá vedie k činom. Tieto činy sú opäť podporené systémom, ktorý nedáva veľmi na výber. Ak namiesto vzdelania investujeme do zbraní a vojen, tak nebudeme mať mier. Ak namiesto otvorenosti a porozumenia investujeme do stavania múrov a hraníc, zostane nám len strach a hnev.

Zástavy Švédska, Nemecka alebo Francúzska na profilových fotkách nám veľmi nepomôžu. Súdržnosť a porozumenie áno. Tie sú však potrebné nielen v situácii krátko po tragédii, ale aj neskôr, v politických rozhodnutiach, ktoré majú vplyv na našu krajinu a vlastne na celý svet.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie