Denník N

Dramaturg SND: Ak trafí blesk do každého domu, kde je niečo ukradnuté, koľko ich zostane nedoknutých?

Daniel Majling (1980) vyštudoval dramaturgiu na VŠMU, desať rokov pracoval v Divadle Andreja Bagara v Nitre, odkiaľ prešiel do SND. Pripravuje dramatizácie klasikov aj súčasné hry, je autorom komiksu Rudo. Foto – Alena Klenková
Daniel Majling (1980) vyštudoval dramaturgiu na VŠMU, desať rokov pracoval v Divadle Andreja Bagara v Nitre, odkiaľ prešiel do SND. Pripravuje dramatizácie klasikov aj súčasné hry, je autorom komiksu Rudo. Foto – Alena Klenková

Budeme mať ideálne elity, keď sa sami začneme správať podľa iných vzorov než máme zaužívané, tvrdí Daniel Majling, ktorý stojí za inscenáciami o ktorých sa veľa diskutuje.

Elity a Túžba po nepriateľovi sú dve no­vé predstavenia SND, ktoré vzbudili veľkú pozornosť aj mimo divadelného prostredia. Obe pripravoval dramaturg DANIEL MAJLING.

 

V rámci tejto sezóny SND uviedlo viac inscenácií na veľmi aktuálne témy, na ktoré oslovilo zahraničných tvorcov. Ako to vzniklo?

Na začiatku riaditeľ Činohry Roman Polák zadefinoval, že celá sezóna by mala byť o súčasných civilizačných ohrozeniach a nebezpečenstvách. A tak sme začali všade hľadať témy a tvorcov z priestoru strednej Európy.

Pod Elitami je podpísaný český režisér Jiří Havelka, Túžbu po nepriateľovi napísal Rakúšan Bernhard Studlar. Na základe čoho ste si vybrali práve ich?

V Bernhardovom prípade nás zaujímal pohľad spoza plota. Ako naši susedia vnímajú témy, ktoré máme spoločné. Bernhardova hra sa odohráva v nejakom meste na Dunaji. Môže to byť Viedeň, ale rovnako aj Bratislava alebo Budapešť. Jeho stredoeurópsky pohľad na svet a jeho problémy je nám blízky – nie je to tak, ako keby sme oslovili nejakého Kanaďana. Bernharda sme poznali osobne. Pred 15 rokmi dostal Kleistovu cenu pre mladých dramatikov za hru A. ist eine Andere, ktorá sa inscenovala v mnohých krajinách a slovenskú premiéru mala v Nitre. Viedeň je navyše blízko, takže s režisérom Jánom Luteránom sme mohli chodievať za ním a on za nami a veľa sa rozprávať.

Jirku Havelku sme zase oslovili preto, lebo sme vedeli, že v Čechách robí výborné inscenácie na témy, ktoré polarizujú spoločnosť. Napríklad o bratoch Mašínovcoch alebo príbeh o tom, ako po konci 2. svetovej vojny obyvatelia istého mestečka vyvraždili miestnych Nemcov, obyčajných ľudí. Keď sme sa prvýkrát stretli, najskôr sa pýtal, prečo by mal ako Čech robiť nejakú slovenskú tému. Presne tým sme ho však zároveň aj presvedčili – že bude mať odstup a nik ho nebude môcť obviňovať, že patrí do niektorého tábora. Navyše, keď sme sa bavili, čo ho najviac štve v Čechách, prišli sme na to, že sú to veľmi podobné veci. Dohodli sme sa, že urobíme inscenáciu o elitách, o ľuďoch, ktorí ovplyvňujú chod krajiny politicky, ekonomicky, kultúrne či duchovne. Dlho sme rozmýšľali, prečo je dnes toľko protisystémových ľudí, pričom mnohí v starom režime prekvitali. Spolupracovali sme pri tom s historikmi a bádateľmi Ľubomírom Morbacherom, Jergušom Sivošom a Jirka v Čechách aj s Radkom Schovánkom. Boli pre nás studnicou námetov.

Leitmotívom Elít sú teda ľudia, ktorí karieristicky preplávajú z jedného systému do druhého?

Študovali sme veľa spisov ŠtB a mnohé príbehy sú až banálne. Väčšinou išlo o pragmatikov, šikovných ľudí ovládajúcich jazyky, ktorí chceli robiť kariéru. Na začiatku to naozaj vyzerá ako pragmatické rozhodnutie – dám niekomu pár informácií, aby som sa mohol realizovať, nebudem ani bonzovať, len poviem pravdu. Chceli sme však ukázať, že na konci takéhoto súkolia, kde je jednotlivec len jedným kolieskom stroja, tečie krv

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie