Denník N

Šíria o nich bludy, zakazujú im stavať chrámy, egyptskí kopti žijú v strachu a na okraji

Egyptská koptka smúti po bombovom útoku na káhirský Kostol svätého Marka koncom minulého roka. Foto – AP
Egyptská koptka smúti po bombovom útoku na káhirský Kostol svätého Marka koncom minulého roka. Foto – AP

Egyptskí kresťania sú presvedčení, že sa proti nim vedie násilná kampaň a vláda v Káhire ich nechráni.

Keď egyptská koptská novinárka uverejnila stĺpček o tom, ako sa jej spolupracovníci pýtali, kde bude jej manžel tráviť ich svadobnú noc, lebo počuli, že ona sa musí vyspať so svojím kňazom, vyvalili sa v diskusii pod článkom aj ďalšie predsudky, ktoré majú egyptskí moslimovia o svojich kresťanských spoluobčanoch.

Napríklad že na Nový rok sa v kostoloch zhasnú svetlá, aby sa muži a ženy mohli bozkávať, že ich kňazi nosia čierne odevy na znak smútku z toho, že v Egypte vládne islam, alebo že kresťanskí lekári robia moslimských ženám potraty, aby znižovali počty vyznávačov islamu v krajine.

„Toto nie sú len bigotné bludy, ktorým niektorí veria, ale patologické názory s veľmi vážnymi následkami,“ napísal v magazíne The Atlantic religionista a odborník na náboženskú slobodu Samuel Tadros. Takéto predsudky prispievajú k tomu, že koptskí kresťania sú stále vnímaní ako občania druhej kategórie a ako niekto, na koho možno útočiť. To, že na kresťanov sú „vysadení“ hlavne moslimskí extrémisti a že útoky voči nim sa stupňujú v čase, keď sú pod tlakom egyptskej vlády a z globálneho hľadiska strácajú na bojiskách v Sýrii a Iraku, je potom celkom „logické“.

Bombové útoky na dva koptské kostoly na začiatku veľkonočného týždňa, pri ktorých zahynulo viac ako 40 ľudí a prihlásil sa k nim Dáiš, sú pre egyptských veriacich len potvrdením toho, že sa proti nim vedie kampaň a vláda ich nechráni.

To, že ich vlastnými životmi chránili moslimskí policajti a že moslimovia im prišli zo solidarity darovať krv, však môže predstavovať nádej, že extrémistická nenávisť ešte úplne nezarástla do srdca Egypta.

Kto sú kopti?

Na území dnešného Egypta žijú kopti takmer dvetisíc rokov a tvoria asi desať percent populácie. Veria, že ich predkovia prijali kresťanstvo od apoštola Marka, ktorý prišiel do Alexandrie niekedy v roku 49 a považuje sa prvého šíriteľa vtedy nového náboženstva na africkom kontinente. V roku 451 ich lídri neprijali závery Chalcedónskeho koncilu, čo znamenalo cirkevnú schizmu a vznik takzvaných orientálnych cirkví. Kopti sú v drvivej väčšine pravoslávni a majú svojho pápeža Tawadrosa II., oveľa menšia časť sa hlási ku katolicizmu a uznáva pápeža v Ríme.

Dlhé stáročia žili ako menšina v moslimskom prostredí a nie práve ideálne spolužitie, hlavne v druhej polovici minulého storočia, spôsobilo aj to, že opúšťali svoje domovy a rozšírili sa aj do iných častí sveta. Dnes je početná koptská diaspóra v USA, Kanade či v Austrálii, ale aj v niektorých afrických krajinách a na Blízkom východe.

Bezpečnostná situácia koptských kresťanov, ktorí sa sťažujú, že ich perzekúcia málokoho na Západe, aj v krajinách, čo sa hlásia ku kresťanstvu, zaujíma, sa výrazne zhoršila po páde režimu Husního Mubaraka na začiatku roka 2011. Mubarak vládol tvrdou rukou, čo okrem iného znamenalo, že islamistov mal pod kontrolou. Hoci kopti za jeho vlády márne žiadali o stavbu nových kostolov a nedosiahli ani proporcionálnejšie zastúpenie vo verejnom živote, na Mubaraka, paradoxne, spomínajú s nostalgiou.

Prenasledovanie pribúda

„Pred revolúciou sme tu mali vždy bezpečnosť, ale počas nej sa vytratila,“ vysvetľuje Fakhri Saad Eskander, správca jedného z koptských kostolov, ktorý krátko po revolúcii napadli moslimskí extrémisti, lebo si mysleli, že jeden z veriacich v ňom prevádza čiernu mágiu proti moslimom. Stalo sa to v deň pohrebu koptského muža a moslimskej ženy, čo napriek hnevu príbuzných tvorili pár, a tak ich ženin otec zastrelil.

Vzťahy medzi ľuďmi z rôznych náboženstiev sa v Egypte stále stretávajú s veľkou nevôľou zo strany moslimov aj koptov a stoja aj za mnohými prípadmi sektárskeho násilia, kde sa k extrémom uchyľujú obe skupiny.

Posledných pár rokov islamisti na podnecovanie proti koptom a na „ospravedlnenie“ svojich útokov využívajú aj to, že koptskí kresťania údajne spolu s armádou stáli za zavrhnutím Mubarakovho nástupcu, prezidenta Muhammada Mursího, v roku 2013. Jeho odchod pritom na masívnych demonštráciách v uliciach požadovali občania, ktorým sa nepáčilo, že prezident blízky Moslimskému bratstvu si uzurpuje moc, vládne pomocou dekrétov, presadzuje náboženskú agendu, prenasleduje opozíciu aj novinárov.

Vo výbore, čo mu dal ultimátum, aby odstúpil, bol okrem zástupcu armády a opozície aj koptský biskup Tawadros II., rovnako tiež najvplyvnejší moslimský duchovný, veľký imám Ahmed al Tajíb. Nenávisť islamistov sa však preniesla hlavne na koptov. Aj keď je zrejmé, že kopti neboli z Musrího nadšení a podporovali jeho zvrhnutie, názor, že desaťpercentná, vo verejnom živote skromne zastúpená menšina mohla spôsobiť pád prezidenta, je nerealistický.

Pohreb obetí teroristického útoku na kostol v Alexandrii počas Kvetnej nedele. FOTO - AP
Pohreb obetí teroristického útoku na kostol v Alexandrii počas Kvetnej nedele. Foto – AP

Vo vybičovanej atmosfére však stačil na spustenie nových útokov na koptov. Násilie podnecovali aj sociálne siete, kde sa objavovali výzvy na útoky na kresťanov, vrátane sexuálneho násilia voči ich ženám, lebo „ony si to pýtajú“.

Egyptské, ale aj svetové mimovládne organizácie upozorňovali na tento fenomém a zaznamenávali incidenty voči koptom. Len v provincii Minjá sa od vypuknutia revolúcie v roku 2011 do minulého roka stalo 77 prípadov útokov na koptov.

Platí tiež, že takéto skutky sa takmer nevyšetrujú a páchateľov málokedy nájdu a aj bezpečnostné opatrenia okolo kresťanských objektov sú nedostatočné. V analýze BBC sa píše, že „problém nie je len v laxnom prístupe k bezpečnosti, ale skôr v kultúre diskriminácie“.

Bombové útoky v kostoloch si všímajú aj svetové médiá, ale koptskí kresťania tvrdia, že s nenávisťou sa stretávajú prakticky denne.

Globálna téma

Mnohí však neprijímajú názor, že ide o náboženskú vojnu medzi islamom a kresťanstvom, ako o tom hovoria islamisti. Hovorca egyptskej katolíckej cirkvi Rafík Greiche upozornil na to, že kresťania by mali rozlišovať medzi moslimami a extrémistami. „Bežní moslimovia často láskavo pomáhajú, kde môžu. Pomáhajú zraneným a odvážajú ich do nemocníc,“ hovorí Greiche o prípadoch, keď islamisti napadli kresťanské rodiny a na pomoc im prišli moslimskí susedia.

Bezpečnostný analytik Jantzen Garnett postrehol, že incidenty namierené proti koptom už nie sú len záležitosťou Moslimského bratstva či iných miestnych skupín, ale aj globálnej siete Dáiš. Podľa neho až do decembra minulého roka, keď samovražedný atentátnik zabil v hlavnej koptskej katedrále v Káhire 29 prevažne žien a detí, „neviedol systematickú kampaň proti koptským kresťanom v Egypte. Ale pretože stráca v Iraku aj Sýrii, bude sa pokúšať o veľké útoky inde na svete, aby podporil svoju agendu, povzbudil morálku svojich členov a získal ďalších“.

Egypt vyhlásil v reakcii na útoky v kostoloch trojmesačný výnimočný stav, čo sa v krajine vždy zneužívalo aj na vybavenie si účtov s kritikmi režimu. Znamená to, že nenávisť voči kresťanom ešte porastie. Mnohí v Egypte ich považujú za priateľov vojenskej vlády a represívne akcie budú spájané s nimi. Aj preto medzi niektorými veriacimi panuje názor, že kopti by sa nemali miešať do politiky, lebo žiadna z vlád ich aj tak neochránila, ani nezlepšila ich postavenie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie