Denník N

Slovák z NASA a Harvardu: Objavil som okolo štyristo blízkozemských asteroidov

Peter Vereš. Foto N – Vladimír Šimíček
Peter Vereš. Foto N – Vladimír Šimíček

Astronóm Peter Vereš pracoval v NASA, v máji nastúpi na Harvard. O prácu v NASA sa sám aktívne neuchádzal: „Viete, aký skvelý je pocit, keď vám zavolajú z NASA, aby ste pre nich pracovali?“ vraví pre Denník N.

V rozhovore sa dočítate: 

  • ako vyzerá práca v NASA,
  • čím sú exoplanéty zaujímavé,
  • prečo Pluto vyradili zo zoznamu planét,
  • čo sa stane s našou slnečnou sústavou, keď o niekoľko miliárd rokov vyhasne Slnko,
  • či nás ohrozujú asteroidy a ako by sme sa mohli vyhnúť prípadnej zrážke,
  • či sa vesmír rozpína,
  • prečo je astrológia nezmysel,
  • či sme pozostatkom po výbuchu hviezd,
  • čím je zaujímavý košický meteorit,
  • prečo Vereš odišiel zo Slovenska a ako slovenských vedcov vnímajú v zahraničí.

Koncom februára vedci ohlásili objav siedmich planét okolo hviezdy TRAPPIST-1. Špekuluje sa, že by na troch z nich mohol byť život, hoci nové údaje to spochybňujú. Čo si o tom myslíte?

Je populárne povedať, že by tam mohol byť život. Ale jediné, čo vieme, je, že, sú to planéty, ktoré majú veľkosť a hmotnosť podobnú Zemi a vhodnú teplotu. To je veľmi málo informácií a nedá sa z nich povedať, či je tam život.

Ako bude pokračovať výskum uvedených planét?

Vedci sa budú snažiť získať spektrá (rozloženie elektromagnetického žiarenia podľa vlnových dĺžok – pozn. red.) týchto planét. To je nesmierne náročné, lebo spektrum planéty je rádovo slabšie ako spektrum hviezdy. Poznáme viac ako tri a pol tisíca exoplanét, no na prstoch dvoch rúk by sme spočítali, na koľkých z nich sa niečo také podarilo. A to išlo o veľké planéty, ako sú horúce Jupitery, ktoré majú obrovské atmosféry. Pri malých planétach okolo hviezdy TRAPPIST-1 sa nečakajú veľké atmosféry. Predpokladám však, že o niekoľko rokov sa nám podarí získať nejaké informácie aj z atmosféry týchto malých planét.

Skúmanie života na exoplanétach je populárna téma pre laikov. Prečo sa exoplanétami zaoberajú vedci?

Pred dvadsiatimi rokmi sme poznali iba jednu planetárnu sústavu, tú našu. Na prvý pohľad je dosť fádna. Máme osem planét, z toho štyri sú vnútorné – ide o tie malé kamenné planéty – a štyri sú veľké plynové.

Ešte donedávna bol deviatou planétou aj Pluto. Čo si myslíte o tom, že ho v roku 2006 na valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe vyradili zo zoznamu planét a zaradili iba medzi trpasličie planéty?

Na tom hlasovaní som nebol, ale keby som tam bol, tiež by som hlasoval za zrušenie.

PETER VEREŠ (1982)

študoval na Univerzite Komenského, kde v roku 2010 obhájil dizertačnú prácu. V rokoch 2011 až 2014 pracoval na Astronomickom ústave Havajskej univerzity, od roku 2015 do roku 2017 bol zamestnaný ako vedecký pracovník v Laboratóriu Prúdového pohonu v Pasadene (výskumné centrum NASA). Od mája bude pracovať ako astronóm pre Harvardovo astrofyzikálne centrum (Minor Planet Center na Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics).

Prečo?

Pluto za planétu zvolili v roku 1930, keď ho objavili. Vtedy to bolo jediné teleso objavené tak ďaleko od Slnka, preto mu udelili taký privilegovaný status. V čase objavu odhadli jeho veľkosť na trojnásobok skutočnej veľkosti. V súčasnosti poznáme v danej oblasti až 1700 podobných telies a Pluto je iba jedným z nich.

Aké sú kritériá toho, aby sme vesmírne teleso považovali za planétu?

Teleso musí byť dostatočne hmotné, aby sa sformovalo do sférického tvaru. Druhé kritérium je, že musí gravitačne vyčistiť svoju dráhu od ostatných malých telies. A musí obiehať okolo Slnka.

Pluto nesplnilo druhé kritérium?

Áno, lebo telies v oblasti jeho dráhy je veľmi veľa. Ak by ste sa na slnečnú sústavu pozreli zvonka, zistili by ste, že nemá jeden pás asteroidov, ale dva, vnútorný a vonkajší – Kuiperov, ktorý sme objavili iba pred dvadsiatimi rokmi. Patrí doň aj Pluto a momentálne nie je ani najhmotnejším zástupcom, tým je Eris. Ak by sme chceli považovať Pluto za planétu, potom by sme ich museli mať asi pätnásť. Konzervatívnejší pohľad je, že gro slnečnej sústavy tvorí osem planét. Ide o pomerne veľké telesá. Predsa len, Pluto je maličké, je omnoho menšie ako náš Mesiac a má priemer iba 2200 kilometrov. Zem má priemer 12756 kilometrov.

Súčasný fyzik Lawrence Krauss povedal, že každý náš atóm v tele pochádza z hviezdy, ktorá kedysi explodovala. Je naozaj pravda, že sme pozostatkom po výbuchu hviezd?

Povedal by som, že sme dôsledkom už druhej alebo tretej generácie hviezd. Prvotné hviezdy, ktoré vznikli po veľkom tresku, neobsahovali žiadne ťažké prvky, bol tam iba vodík, hélium, prípadne lítium. Až po zániku tejto prvej generácie hviezd vznikli ťažšie prvky ako železo a uhlík. To znamená, že musíme byť dôsledkom druhej či dokonca tretej generácie hviezd, pretože naše telá tieto prvky obsahujú. Inak by sme boli zložení iba z vodíka, hélia a lítia. Takže áno, my sme potomkami starých rodičov tých hviezd. Doslova a do písmena. Ak by sme rozložili svoje telo na atómy a pozreli sa na jeho zloženie, podobalo by sa na zloženie Zeme alebo Slnka.

Rozpína sa vesmír?

Áno.

Bude mať rozpínanie koniec alebo bude pokračovať donekonečna?

Hovorí o tom takzvaná Hubblova konštanta. Stále sa meria, zvyčajne z pohybu vzdialených galaxií. Platí, že čím je galaxia ďalej, tým rýchlejšie sa od nás vzďaľuje. Je jedno, ktorým smerom sa pozriete. Všetko akoby sa rozpínalo. To je pozorovaný jav. A kam to dospeje? Sú tri modely: rozpínanie sa zastaví, skolabuje a pôjde to naspäť do veľkého kolapsu (z angl. Big Crunch) alebo sa vesmír bude rozpínať donekonečna. Momentálne vyzerá najpravdepodobnejšie posledná teória.

Čo sa stane s našou slnečnou sústavou, keď o niekoľko miliárd rokov vyhasne Slnko?

Máme ešte veľa času, asi päť miliárd rokov. Vo svojom okolí vidíme hviezdy, ktoré sú mladé, a také, ktoré sú staré a zanikajú, takže vieme, čo sa asi stane s naším Slnkom. Predpokladáme, že prejde do fázy takzvaného červeného obra. Slnko sa nafúkne a pohltí Merkúr, Venušu a pravdepodobne aj Zem. Nakoniec skončí vo forme planetárnej hmloviny. Odfúkne svoje vrstvy atmosféry a ostane z neho len biely trpaslík. Život na Zemi nebude možný už ani o miliardu rokov, pretože teplota Slnka pomaly, ale isto rastie. Predpokladáme, že už o miliardu rokov bude na Zemi príliš horúco, aby sa voda udržala v tekutom skupenstve.

Myslíte si, že sa ľudstvu podarí presídliť k inej hviezde, aby sa zachránilo?

Momentálne je to iba zábavné sci-fi, možné to bude azda o niekoľko tisíc rokov, ak vôbec. Na druhej strane, pred 500 rokmi si nikto nemyslel, že existuje Amerika. Pred sto rokmi sme nevedeli, že budú automobily. Pár desiatok rokov späť sme netušili, že budeme lietať na Mesiac. Prezident Kennedy v roku 1961 vyhlasoval, že Američania pristanú do konca desaťročia na Mesiaci a človeka privezú bezpečne na Zem. A dokázali to za osem rokov. Čo sa týka Marsu, horizont 2030 až 2035 vnímam reálne. Ale podotýkam, že tam nejde len o to, aby sa tam dostali ľudia: treba vymyslieť aj ochranu pred radiáciou, pristátie na Marse a odlet. Treba naplánovať pobyt, výrobu vody či pestovanie potravín.

sim_9407
Foto N – Vladimír Šimíček

Ako vnímate aktivity Elona Muska či spoločnosti Mars One, ktoré chcú doviesť ľudí na Mars?

Technologicky na to zrejme máme, aby sme šli na Mars. Ale nemáme na to politicky a finančne. Nikto nenájde desiatky miliárd dolárov, aby financoval cestu zopár ľudí na Mars. Kozmický program sa istým spôsobom zabrzdil, keď sa skončila konkurencia medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Už nebol motív, prečo sa predbiehať a súťažiť. Je možno na škodu, že sa Rusom nepodarilo pristáť na Mesiaci, lebo to by konkurenciu zase oživilo. Štáty by sa mohli predháňať, kto dosiahne viac.

V rokoch 2015 až 2017 ste pracovali v Laboratóriu prúdového pohonu (Jet Propulsion Laboratory) v kalifornskej Pasadene. Ako sa človek zo Slovenska dostane až do výskumného centra NASA? 

Postupnými krokmi. V mladosti som si nepredstavoval, že by som pracoval pre Laboratórium prúdového pohonu. Doktorát som si robil doma, na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde som sa venoval blízkozemským asteroidom. Ide o malé telesá slnečnej sústavy. Výskum som robil na observatóriu pri Modre, ktoré patrí pod fakultu.

Keď sa povie asteroid, vybavím si film Armageddon v hlavnej role s Bruceom Willisom. Myslíte si, že by sa dalo pristáť na asteroide, ako to spravili vo filme?

Ten film bol veľmi hollywoodsky, z hľadiska reality nezmysel. Ale čo sa týka samotného pristátia na asteroide, ide o seriózny projekt NASA. Ľudské lety na asteroid sú súčasťou projektu Asteroid Redirect Mission (ARRM).

Prečo by sme mali chcieť na asteroide pristáť?

NASA to má v pláne ako medzistupienok v poslaní človeka na Mesiac a na Mars. Američania by chceli ísť znova na Mesiac a ako o medzikroku uvažujú o pristátí na nejakom asteroide blízkom Zemi. Primárnym cieľom je otestovanie technológií. Z asteroidu by sme mohli doniesť materiál na výskum, vyskúšať si zmeniť jeho dráhu a testovať autonómnu navigáciu.

Dopadlo na Zem v minulosti mnoho asteroidov?

V minulosti trafili asteroidy Zem mnohokrát. Našlo sa okolo 170 impaktných kráterov (kráterov, ktoré vznikli po dopade telesa kozmickou rýchlosťou – pozn. red.). Na prvý pohľad ich, samozrejme, nevidno. Dôvod je taký, že Zem má doskovú tektoniku, má počasie a atmosféru, takže impaktný kráter sa v priebehu miliónov rokov zo zemského povrchu úplne stratí. Pozrite sa, koľko kráterov má Mesiac. Pritom Zem je 81-krát hmotnejšia ako Mesiac, čo znamená, že pritiahla ešte väčšie množstvo asteroidov, ktoré leteli okolo. Ak by Zem nemala atmosféru a nemala by doskovú tektoniku, vyzerala by ešte horšie ako Mesiac. Asteroidy na Zem dopadali a vo veľkom počte. K veľkým impaktom došlo v minulosti, stane sa to aj v budúcnosti. Prečo nie? Je to štatistika. V Laboratóriu prúdového pohonu som bol v skupine, ktorá sleduje tieto asteroidy a počíta pravdepodobnosť zrážky Zeme s konkrétnymi blízkozemskými asteroidmi.

Aký veľký musí byť asteroid, aby na Zemi spôsobil katastrofu?

O kilometrovom a väčšom asteroide sa hovorí ako o telese, ktoré by spôsobilo globálne problémy a pravdepodobne koniec modernej civilizácie. Asteroid, ktorý zlikvidoval dinosaury, mal asi desať kilometrov. Ak na Zem dopadne 100-metrový asteroid, spraví katastrofu na lokálnej úrovni. Tridsať-, štyridsať- či päťdesiatmetrový asteroid na Zem už ani nedopadne, atmosféra ho zbrzdí a exploduje v nej. To sme mali možnosť vidieť v Čeľabinsku, kde vybuchol meteor v roku 2013. Mal „iba“ 20 metrov. Napriek tomu zranil tisíc ľudí, nie dopadom, ale tlakovou vlnou svojej explózie vysoko v atmosfére.

Ako by sme sa mohli prípadnému stretnutiu s asteroidom vyhnúť?

Som zapojený do aktivity s názvom Planetary Defence, čiže Obrana planéty, a zúčastnil som sa troch konferencií, ktoré sa tomu venovali, v máji bude ďalšia v Japonsku. Tam sa reálne schádza skupina ľudí, ktorí intenzívne debatujú, ako sa asteroidy dajú odkloniť z dráhy a ako sa im môžeme brániť. Nejaké metódy sú navrhnuté a niektoré sa aj budú testovať. Najviac sa uvažuje o zmene dráhy asteroidu, ktorý by nás ohrozoval. Aby sme to zvládli, asteroid budeme musieť najprv objaviť a pred zrážkou budeme potrebovať dostatok času. Ak by sa objavil týždeň alebo mesiac pred dopadom, nič by sme nezmohli.

Ako by sme asteroid odklonili?

Do blízkosti asteroidu by sme umiestnili veľkú sondu. Ani by na ňom nemusela pristáť, stačilo by, aby okolo neho obiehala. Sonda by pravidelne zapínala motor a asteroidu dodávala hybnosť. Pretože má sonda omnoho menšiu hmotnosť ako asteroid, musela by to robiť asi desať až 15 rokov, aby malé zmeny spravili takú výchylku, že sa asteroid vyhne Zemi.

V súčasnosti nám nebezpečná zrážka nehrozí?

Z tých objektov, ktoré máme objavené, nemá ani jeden vysoké riziko zrážky so Zemou. Pár z nich má nenulovú impaktnú pravdepodobnosť. Na stránke CNEOS (Centre for NEO Studies) je tabuľka asteroidov, ktoré majú nenulovú pravdepodobnosť zrážky, hoci tie pravdepodobnosti sú veľmi nízke, 10-4 či 10-6. Pravdepodobne pôjdu k nule po tom, čo sa dráha ešte spresní.

Ako vyzerala vaša práca, ktorá sa týkala objavovania nových asteroidov?

Keď som v rokoch 2011 až 2014 pracoval na Havajských ostrovoch, bol som súčasťou projektu Pan-STARRS. V súčasnosti ide o najúspešnejší ďalekohľad na hľadanie asteroidov a komét. Práca je to pomerne rutinná. Pretože je systém automatický, nemusíte byť v noci hore. Keď prídete ráno do práce, k dispozícii máte dáta z predošlej noci. Stačí, ak vizuálne prejdete predtriedených kandidátov a reálne objekty zašlete do Centra malých planét (Minor Planet Center) ako pozorované asteroidy. V centre sa dáta uložia a vypočíta dráha asteroidu. Momentálne je v slnečnej sústave objavených asi 750-tisíc asteroidov, väčšinou medzi Marsom a Jupiterom. Blízkozemských asteroidov poznáme vyše 15-tisíc. Objavil som tristo alebo štyristo blízkozemských asteroidov.

kolegovia
Peter Vereš s kolegyňami z Česka a Talianska v areáli Laboratória prúdového pohonu. Foto – archív P. V.

Keď poviete, že ste objavili asteroid, čo konkrétne to znamená?

Ide o objekty, ktoré som zaslal do Centra malých planét a vizuálne som ich prehliadol alebo som sa iným spôsobom podieľal na tom, aby boli tie objekty dohľadávané. Ak by som bol súkromná osoba alebo amatér, objaviteľský kredit by išiel mne. Keďže som bol súčasťou veľkého tímu, kredit ide pre celý tím Pan-STARRS.

Aké majú asteroidy mená?

Žiaľ, názvy sú dosť nudné. Keď sa objaví asteroid, jeho meno pozostáva z roku, v ktorom sa objavil, a z kombinácie písmen a čísiel, napríklad 2008 UW5. Tento objekt objavili na observatóriu v Modre. Ide o dočasné pomenovanie. Keď sa asteroid pozoruje dostatočne dlho, napríklad pri ďalšom prechode opozíciou, to znamená o rok, dva či tri v prípade blízkozemského telesa, potom mu Medzinárodná astronomická únia pridá trvalé označenie, čo je poradové číslo, od jednotky vyššie. Momentálne je takto očíslovaných viac ako 300-tisíc asteroidov z celkového počtu 750-tisíc, ktoré poznáme.

Asteroid pomenovaný po vás nie je?

Dohoda je, že objaviteľ nemôže pomenovať asteroid po sebe. Ale môže navrhnúť, aby sa iný asteroid volal po mytologickej postave, astronómovi a podobne. Veľa mojich kolegov má po sebe pomenovaný asteroid ako prejav úcty. Asi 20-tisíc asteroidov je pomenovaných a stále sa pomenúvajú, ale po mne sa asteroid zatiaľ nevolá.

Ako sa líšia meteor, meteorit a asteroid?

Meteor, ľudovo padajúca hviezda, je iba svetelný úkaz, ktorý vidíme v atmosfére, keď v nej zaniká malé teliesko. Meteorit je to, čo dopadne na Zem. Asteroid je teleso, ktoré je ešte vo vesmíre. Meteoroid je iné pomenovanie pre malý asteroid.

V čom bol meteorit, ktorý v roku 2010 dopadol do okolia Košíc, výnimočný?

Výnimočný bol tým, že išlo asi o 14. alebo 15. prípad v histórii, keď sa podarilo pozorovať meteoroid, ako padá, a zároveň ho aj nájsť po tom, čo sa určila jeho dráha a oblasť dopadu. Náhodou ho pozorovali viaceré bezpečnostné kamery v Maďarsku. Došlo k obrovskému svetelnému javu, údajne to malo aj zvukové efekty.

Podieľali ste sa na jeho hľadaní?

Áno. Mali sme expedíciu, bolo nás asi dvadsať či tridsať. Vytvorili sme rojnicu a oblasť sme prehľadávali. Vypočítala sa oblasť, kam dopadol. V médiách boli veštci, ktorí hovorili, že dopadol do priehrady. Pritom to bolo úplne inde. Astronómovia použili iba dáta z bezpečnostných kamier a vypočítali oblasť 2 × 10 kilometrov, kam mal dopadnúť.

Aký bol meteorit veľký?

Už v atmosfére sa roztrieštil na mnoho kúskov, na Zemi sa našli stovky úlomkov. Dokopy sme objavili asi dva kilogramy hmoty, ale v atmosfére bola jeho veľkosť možno 0,6 až 1 meter. Prežila z neho iba malá časť, zvyšok sa vyparil v atmosfére.

Aké mal meteorit vlastnosti?

Išlo o to kamenný typ meteoritu, čo sa týka výskytu, bol pomerne bežný. Pochádzal zrejme z hlavného pásu asteroidov, dostal sa na blízkozemskú dráhu a jedného dňa sa stretol s našou Zemou.

Čo si astronóm myslí o astrológoch?

Že sú to podvodníci a šarlatáni.

Čo by ste povedali človeku, ktorý si myslí, že horoskopy fungujú a že planéty nejako ovplyvňujú naše životy?

Dá sa ukázať, že astrológia je nezmysel. Astrológia napríklad predpokladá geocentrický systém, čiže Zem v strede vesmíru. Dnes vieme, že to nie je pravda. Za dvetisíc rokov, odkedy sa tento systém definoval, sa vďaka precesii (dlhoperiodický pohyb zemskej osi okolo kolmice na obežnú dráhu Zeme s periódou 26-tisíc rokov – pozn. red.) reálne súhvezdia posunuli o jedno znamenie oproti tým historickým znameniam. Súhvezdí na ekliptike je 13, nie 12, je tam aj Hadonoš. Keď sa pozriete na iné astrológie, ako je tá z antického Grécka, napríklad babylónsku alebo čínsku, v ich kultúre majú planéty úplne iné, ba až opačné vlastnosti. Rôzni astrológovia majú takmer nekonečnú voľnosť v interpretácii: najjednoduchší spôsob, ako vyvrátiť astrológiu, je ísť k dvom astrológom a dať si spraviť horoskop. Garantujem vám, že budú odlišné. Celé to funguje na autosugescii. Je tam toľko všeobecných informácií, že platia na všetkých.

mtwilsonobservatory
Na Mt. Wilson Observatory v Los Angeles. Foto – archív P. V.

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa vrátili na Slovensko a robili tu vedu?

Nikdy som nemal ambíciu ísť primárne iba do zahraničia. Dnes čítame, ako chce polovica mladých ľudí zo Slovenska odísť. A státisíce mladých ľudí v produktívnom veku už odišli. Keď som dostal možnosť ísť pracovať do Laboratória prúdového pohonu, išlo o ponuku, ktorá sa neodmieta a veľmi dobre pasovala do mojej kariéry. Nebolo to tak, že by som sa ja aktívne o to miesto uchádzal, to oni kontaktovali mňa. Viete, aký skvelý je pocit, keď vám zavolajú z NASA, aby ste pre nich pracovali?

Zaostáva Európa vo vesmírnom výskume za Spojenými štátmi?

Áno, Európsky výskum za NASA zaostáva. Je to nielen financiami, ale aj atomizovanosťou. V Európe je veľa krajín a každá si chráni svoje záujmy. V NASA je možno lepší systém manažmentu a viac sa ide po výsledkoch. Navyše americký systém dokáže prilákať najlepších ľudí z celého sveta. Konkurencia je neuveriteľná. V Laboratóriu prúdového pohonu pochádzala polovica ľudí mimo USA. Riaditeľ Charles Elachi, ktorý tam po 15 rokoch nedávno skončil, bol z Libanonu. Tam sa neprihliada na to, odkiaľ ste prišli. Ak ste dobrý a máte výsledky, ste vítaný. Čo sa týka Slovenska, prítok zvonku k nám je de facto nulový. Ľudia odtiaľto iba odchádzajú. Chcel som sa vrátiť, ale ministerstvo školstva sa zachovalo neseriózne.

Ako to myslíte?

Keď som pracoval na Havaji, s kolegami na Slovensku som podával európske granty. Z toho vidíte, že som sa chcel naozaj vrátiť. Robil som to preto, aby tu na Slovensku existovala špičková inštitúcia na vesmírny výskum. Išlo nám o vytvorenie medzinárodne konkurenčného výskumného tímu, ktorý by sa nemusel boriť s tým, že nemá na papier a ceruzku. Jeden z grantov dostal dobré hodnotenie v EÚ, ale neprešiel z dôvodu veľkej konkurencie. Od ministra Draxlera sme dostali list, že ministerstvo sa zaväzuje financovať projekt vo výške 2,5 milióna eur. Cieľom bolo vytvoriť na UK v Bratislave kvalitné kozmické výskumné centrum.

Čo ste chceli skúmať?

Asteroidy, meteory, kométy, bol by tam priestor aj pre astrobiológiu. Platy, ktoré sme navrhli, boli na úrovni Nemecka, pretože sme chceli pritiahnuť ľudí zvonka a za 800 eur to nejde. Mali sme zelenú od ministerstva, neskôr to odložili do šuplíka a vykašľali sa na nás.

To už išlo o nového ministra Petra Plavčana (nominant SNS)?

Áno, ale mňa ako vedca nezaujíma, kto je minister. Je nepredstaviteľné, že by sa toto stalo vo vyspelej západnej krajine. Želám si, aby politickí nominanti raz dodržiavali písomne schválené zmluvy a dohody a vedu podporovali. Keď sa už tak veľmi hovorí o vzdelanostnej ekonomike a podpore školstva a vedy na Slovensku, však?

Ako ste sa cítili po tom, čo projekt padol?

Bol to jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol na Slovensko nevrátiť. Nemá zmysel vracať sa niekam, kde máte pocit, že štátne dotácie sa rozdeľujú netransparentne a kde ministrov podpis nie je záväzný. Ale očividne nie je problém minúť 80 miliónov eur na Edunet, miliardu eur na informatizáciu, desiatky miliónov na futbalový štadión a podobne. Toto má potom vplyv na nás všetkých, nielen vedcov. Ide tu o ľudí, ktorí sa nechcú vrátiť na Slovensko, lebo sa nechcú stať súčasťou tohto systému. Chcú žiť čestne, pravdivo a venovať sa svojej práci.

V Spojených štátoch sa s podobnými problémami nestretnete?

Nie. Na druhej strane, nie som naivný a nechcem povedať, že inde problémy nie sú. Ale u nás je to také vypuklé a očividné, že ľudia v zahraničí sa na Slovensko pozerajú s veľkou nedôverou. Videl som to aj na svojich žiadostiach o granty z EÚ. Z Bruselu mi prichádzali odpovede, že do žiadosti o grant sme nenapísali, či máme počítače, stoly alebo knižnicu. Pritom reč je o univerzite Komenského, najväčšej a najstaršej univerzite na Slovensku s vlastným observatóriom, čo sme dôsledne v žiadosti uviedli. O čom to svedčí? O tom, aký dešpekt k nám majú v zahraničí.

Dá sa na Slovensku robiť špičková veda?

Treba variť z toho, čo máme. V rámci možností, ktoré tu sú, sa dá. Hoci nie vo všetkých oblastiach a nie na úrovni NASA. Na Slovensku je to, bohužiaľ, tak, že sa neinvestuje do ľudí, ale do budov, laboratórií, ale už v nich nikto nepracuje. Kde je audit, ktorý by sa spýtal, koľko študentov ste mali, koľko článkov ste napísali, koľko máte citácií a na čo ste využili peniaze? Toto je v Spojených štátoch neuveriteľne kontrolované. V Spojených štátoch je PhD. (doktorát) najvyšší akademický titul, zvyšok sú len pracovné funkcie, asistent profesora alebo profesor. Aby ste mali funkciu profesora, stačí vám PhD. U nás máme okrem doktorov s titulom PhD. aj docentov a profesorov. Ale slovenské akademické tituly majú rôznu váhu. Na Slovensku sú napríklad niektorí profesori, ktorí nemajú žiadnu vedeckú publikáciu.

Takí skutočne existujú?

Bohužiaľ, áno, deformuje to význam akademických titulov. Sú profesori, ktorí nemajú žiadnu publikáciu alebo majú jednu či dve. Ja mám na porovnanie 24 publikácií a asi 200 citácií. Treba vyzdvihnúť takých vedcov, ktorí majú stovky publikácií a tisícky citácií. Tí majú aj napriek nie práve ideálnym podmienkam priam neuveriteľné výsledky a v Spojených štátoch by ich hneď zamestnali. Fungujú však v systéme, kde majú rovnaké spoločenské a finančné ohodnotenie ako tí nuloví a najhorší. Platová tabuľka nepustí. V Amerike majú federálni zamestnanci platové tabuľky, ktoré sa však upravujú podľa lokality. Napríklad v Bostone je to o 30 percent viac. Ak ste niekde v prérii, máte mínus 20 percent. Na univerzitách sú platy prispôsobené trhovému prostrediu a nákladom na život. Na Slovensku to tak nie je. Plat vedca je ten istý v Bratislave a hocikde inde na Slovensku. Americký model by mohol pre Slovensko slúžiť ako inšpirácia a platové tabuľky pre štátnu správu by mali zohľadňovať životné náklady a každoročne sa aktualizovať, napríklad podľa medziročnej inflácie a možností štátneho rozpočtu.

[Tip na knihu: Věda podle abecedy od známeho popularizátora vedy, novinára českého Deníka N Petra Koubského.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Prvé pristátie na Mesiaci

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie