Denník N

Chávez a Su Ťij: ako sa vyrovnať so stratou ilúzií

Hugo Chávez zomrel pred štyrmi rokmi, no následky jeho politiky ľudia pociťujú dodnes. Foto - TASR/AP
Hugo Chávez zomrel pred štyrmi rokmi, no následky jeho politiky ľudia pociťujú dodnes. Foto – TASR/AP

Kým vládkyňu Mjanmarska kritizujú jej bývalí obdivovatelia, Hugo Chávez je radikálnou ľavicou naďalej uctievaný.

Aké sú odkazy dvoch politických postáv, ku ktorým ešte nedávno mnohí upínali svoje nádeje na zlepšenie sveta? Násilie a potláčanie slobody.

Hrdina radikálnej ľavice Hugo Chávez zanechal Venezuelu ekonomicky zbedačenú a na pokraji občianskej vojny. Niekdajšia bojovníčka za ľudské práva, nositeľka Nobelovej ceny za mier a dnes faktická vládkyňa Mjanmarska Aun Schan Su Ťij sa mlčky prizerá masakru nevinných ľudí vo svojej krajine.

Všetci ich obdivovatelia by mali verejne priznať svoje sklamanie, aby neživili falošné ilúzie a nestali sa tak politickými spoluvinníkmi násilných režimov. Su Ťij už tvrdo kritizujú tí, ktorí ju ešte nedávno oslavovali: od ľudskoprávnych organizácií, cez pápeža Františka až po trinástich jej kolegov, laureátov Nobelovej ceny. Lenže Cháveza naďalej radikálna ľavica uctieva ako budovateľa socializmu.

Hanebné mlčanie ľavice

Hugo Chávez bol despota, ktorý štýlom vlády nadväzoval na svojich pravicových predchodcov, keď skorumpoval systém podľa vlastnej potreby a vypestoval si lojálnu oligarchiu. Keď v roku 2002 štrajkovali robotníci, takmer 20-tisíc ich nechal prepustiť.

Ľavica to odmietala vidieť a obhajovala jeho sociálny program. Lenže napríklad Peru bolo podľa údajov Svetovej banky v boji s chudobou úspešnejšie, podobne ako Brazília alebo Čile – aj bez petrodolárov. A v týchto krajinách – na rozdiel od Venezuely – klesala podľa Giniho indexu aj príjmová nerovnosť, kým za Cháveza stúpala.

Chávez si pred smrťou vybral svojho nástupcu Nicolasa Madura, klasického diktátora, ktorý priviedol krajinu ku kolapsu. Inflácia dosahuje 2200 percent, zvieratá v zoologickej záhrade v Caracase hynú od hladu alebo pod nožmi obyvateľov mesta, ktorí ich zabíjajú, lebo nemajú čo jesť. Vláda krvavo potláča demonštrácie, občianske a politické práva sú v troskách.

Čo na to ľavičiari? Poslanec Smeru Ľuboš Blaha napísal v decembri 2015 v Novom Slove, že „chávistická socialistická Venezuela je normálna demokracia“. Zrejme si nevšimol, že jeho idol Noam Chomsky už v roku 2011 Cháveza obvinil z koncentrácie moci a „útoku na demokraciu“.

Iní mlčia, ale nie je to o nič menej hanebné. Mlčí šéf britských labouristov Jeremy Corbyn, ktorý o Chávezovi hovoril, že „nám ukázal cestu, ako robiť veci lepšie“, mlčí španielska strana Podemos, ktorá sa vyhlasovala za Chávezovu následníčku, mlčia jeho americkí obdivovatelia, režiséri Oliver Stone a Michael Moore.

Chápal som ľavičiarov, že vkladali do Cháveza svoje nádeje, že ho videli ako alternatívu ku globálnemu kapitalizmu aj ako bojovníka proti „americkému imperializmu“ (Blaha). Ak však odmietajú verejne priznať, že Chávezov pokus o socializmus sa skončil diktatúrou, priznávajú tým, že ideológii dávajú prednosť pred demokraciou, ktorú nepovažujú za hodnú ani len verbálnej obrany. Nie je to nič nové, keďže časť západnej ľavice počas studenej vojny dlho obhajovala komunistické režimy. Len je dobré vedieť, že v odpore voči liberálnej demokracii je dnešná radikálna ľavica na jednej lodi s radikálnou pravicou.

Od ľudských práv k masakru

Nie je ľahké priznať si svoj omyl, a preto často hľadáme poľahčujúce okolnosti pre zlyhania tých, do ktorých sme vkladali svoje nádeje. Su Ťij prežila 15 rokov života vo väzení (aj keď domácom), dá sa teda pochopiť, že jej relatívne krátke vládnutie je sprevádzané chaosom. Žiadna poľahčujúca okolnosť však nemôže ospravedlniť, že v krajine sa pod jej vedením drasticky porušujú ľudské práva, deje sa tam teda to, proti čomu ona v minulosti tak odvážne protestovala.

Na západe budhistického Mjanmarska armáda zmasakrovala celé dediny moslimskej menšiny. Podľa svedkov, ktorých cituje The New York Times, vojaci „hádzali deti do ohňa“ a podľa správy OSN z oblasti utieklo do Bangladéša 90-tisíc ľudí. Su Ťij v rozhovore pre BBC však tvrdila, že nejde o etnické čistky.

Je depresívne sledovať, ako táto politička pokračuje – podobne ako Chávez – v praxi svojich bývalých protivníkov. Su Ťij ponechala v platnosti zákon, ktorý zaviedla vojenská diktatúra v roku 2013 a umožňuje až na tri roky uväzniť ľudí za „ohováranie“ politikov. A tento paragraf aj využíva: počas roka jej vlády bolo takto obvinených 47 ľudí, dvaja novinári sú vo väzení za to, že sa na Facebooku verejne pýtali, prečo jeden z členov vlády nosí drahé hodinky.

To, že politik nenaplní nádeje, ktoré do neho vkladajú jeho sympatizanti, sa stáva často a svedčí to o našej slabej predvídavosti aj o našej vytrvalej potrebe mať ilúzie. To samo osebe nie je hriechom, stáva sa ním až v okamihu, keď si odmietneme priznať svoj omyl. Radikálna ľavica takto hreší systematicky už celé storočie.

Kríza vo Venezuele

Teraz najčítanejšie