Denník N

Orbán chce umlčať každého, kto ho kritizuje. Soros je preňho ideálny nepriateľ štátu

Okolo 70-tisícový protest za Stredoeurópsku univerzitu v nedeľu bol jedným z najväčších za posledné roky v Maďarsku. FOTO – AP
Okolo 70-tisícový protest za Stredoeurópsku univerzitu v nedeľu bol jedným z najväčších za posledné roky v Maďarsku. FOTO – AP

Prečo vyhlásila Budapešť vojnu Stredoeurópskej univerzite? „Z Maďarska sa stáva riadená demokracia a nezávislí kritici do nej nepatria,“ myslí si maďarský analytik Bulcsú Hunyadi z think-tanku Political Capital.

Maďarský prezident János Áder napriek desaťtisícovým protestom podpísal kontroverzný zákon o zahraničných školách, ktorý ohrozuje Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti. O čo ide Orbánovej vláde, chce ju úplne zrušiť?  

To nie je úplne jasné až na to, že vláda oficiálne vyhlásila vojnu proti Georgovi Sorosovi a ním podporovanej mimovládke Open Society Foundation. Jedným  z hlavných dôvodov je utečenecká kríza. Nepáči sa jej, že občiansky sektor kritizuje maďarskú vládu za jej postoj a trvá na dodržiavaní ľudských práv. Vykresľuje preto Sorosa ako zahraničného agenta. Vláda sa zároveň snaží predať tento naratív svojim voličom.

Týka sa zákon len CEU?

Týka sa viacerých inštitúcií. Vláda sa snaží argumentovať, že nechce zavrieť CEU, ale stačí si však vypočuť debatu v parlamente či členov vlády: vždy hovoria len o tejto univerzite a aké problémy s ňou majú, a že by ju nechceli mať v Maďarsku. Je zjavné, že hoci to oficiálne nepriznávajú, primárnym cieľom toho zákona je Sorosova univerzita.

Môže Sorosova univerzita prežiť túto krízu?

Podľa zákona má pol roka. Dovtedy by mala napríklad vzniknúť dohoda medzi univerzitou, maďarskou a americkou vládou, ktorá by mala umožniť jej ďalšiu existenciu v Maďarsku. Ďalšou podmienkou má byť vytvorenie kampusu v Spojených štátoch. CEU chce zostať v Maďarsku napriek všetkému, chcú sa obrátiť na súd, aby posúdil zákon. Ako to nakoniec dopadne, nie jasné.

Zrozumiteľná nie je ani tá požiadavka, aby sa o univerzite podpísala zmluva s americkou federálnou vládou. Tá to však ani nemá v právomoci, nie? 

To je úplná pravda, a veľmi vtipné a podivné na tom zákone.  V Spojených štátoch sa vzdelávacou politikou zaoberajú vlády jednotlivých štátov, nie federálna vláda vo Washingtone. Vláda môže uzavrieť dohodu o tom napríklad so štátom New York, kde je registrovaná Stredoeurópska univerzita. Hovorí sa tiež o tom, že je to aj geopolitická hra Viktora Orbána, jedným z jeho cieľov tiež mohlo byť využiť situáciu na stretnutie s vysokým predstaviteľom novej americkej vlády Donalda Trumpa. Veľmi to však zapadá do stratégie Orbánovej vlády  umlčať a vymazať akúkoľvek inštitúciu či hráčov, ktorí sú kritickí voči vláde alebo sú od nej nezávislí.

Prečo si Orbán vybral ako nepriateľa štátu práve Sorosa, súvisí to aj s blížiacimi sa voľbami, aby sa voči niekomu vymedzil?

Potrebuje nepriateľa pre svoju kampaň, aby sa vykreslil ako ten dobrý, ktorý bráni Maďarsko a jeho bezpečnosť. Na druhej strane, sú zahraniční agenti, aktivisti a tajomné mocnosti, ktoré podľa Orbánovej rétoriky ohrozujú Maďarsko a napríklad organizujú a financujú tok migrantov do Európy. Vláda potrebuje symbolického nepriateľa a Sorosa môžu použiť pre jeho aktivity a ideológiu. Zároveň vláda v Budapešti je naozaj odhodlaná obmedziť nezávislých aktérov, ktorí sú voči nej kritickí.

Má odpor voči Sorosovi okrem konšpiračných teórií, ako všetko na svete organizuje tento miliardár, aj reálny základ?

Samozrejme, dlhoročne podporuje so svojimi financiami otvorenú spoločnosť, podporuje integráciu menšín či utečencov do spoločnosti. Obhajuje liberálne demokratické hodnoty. Niektorí vo vláde si dokonca naozaj myslia, že má vplyv meniť veci v Maďarsku. Navyše, opozičné strany sú veľmi slabé, a mimovládky sú na rozdiel od nich veľmi aktívne a efektívnejšie. Dôležité je povedať aj to, že občianske aktivity namierené v boji proti korupcii sú tiež financované Sorosovou nadáciou Open Society Found. Odhalili množstvo korupčných prípadov, v ktorých figurovali členovia Orbánovej vlády.

Bulcsú Hunyadi je analytikom budapeštianskeho think-tanku Political Capital. FOTO - MIREK TÓDA
Bulcsú Hunyadi je analytikom budapeštianskeho think-tanku Political Capital. Foto – MIREK TÓDA

Spomenuli ste, že Orbán sa snaží umlčať posledných kritikov a väčšinu médií má pod kontrolou. Sám otvorene kritizuje liberálnu demokraciu, akým smerom sa teda chce vydať? K autokracii?

Je veľmi ťažké operovať nejakým termínom z politických vied. Niekedy je ťažké nájsť hranicu, či je krajina ešte demokratická alebo už autokratická. Použil by som asi termín, že Maďarsko je riadenou demokraciou. Stále máme demokratické inštitúcie ako ústavný súd, stále máme slobodné voľby. Avšak stratili svoju nezávislosť, sú kontrolované vládou, ich vplyv je limitovaný. Aj volebný systém nie je férový. Nie všetci politickí hráči majú rovnakú príležitosť sa presadiť. Viktor Orbán sa snaží doviesť krajinu do situácie, keď bude mať neobmedzenú moc, a to rôznymi legálnymi metódami. Mnohé inštitúcie a médiá už kontroluje.

Nedávno zavreli redakciu kritického denníka Népszabadság, už je definitívne po týchto novinách?

Žiadny posun nenastal, redakcia je stále zavretá. Objavili sa fámy, že sa z toho stane provládna trúba, ale nepotrebujú to, majú už dosť svojich médií.  Máme ešte zopár nezávislých a kritických médií, ale printové a elektronické médiá sú v úplnej väčšine kontrolované vládou. Ak si zoberieme regionálne médiá, sú pod priamou kontrolou vlády. Vlastní ich oligarcha a starosta z Orbánovej dediny Lörinc Mészarós, ktorý je blízkym spojencom premiéra. Dosah nezávislých médií, napríklad keď hovoríme o rádiách, je veľmi slabý, prakticky len v Budapešti. Štátne kanály sú úplne provládne. Jediné miesto, kde si médiá ešte zachovali nezávislosť, je internet.

Štátne médiá často pomáhajú vládnym kampaniam aj skreslenými či dokonca vymyslenými správami. Počas kampane proti utečeneckým kvótam vykresľovali utečencov ako teroristov, teraz zase tvrdili, že na veľké desaťtisícové protesty za Sorosovu univerzitu chodili platení demonštranti. Je šírenie fejkov v štátnych médiách problém?

Je to naozajstný problém, veľa ľudí to znepokojuje. Bohužiaľ, taká je realita. Vláda je schopná ovplyvniť väčšinu obyvateľov Maďarska a tí, čo žijú na vidieku, prakticky sledujú len správy produkované provládnymi novinármi.

Napriek tomu však referendum proti utečeneckým kvótam dopadlo fiaskom a neprišlo naň dosť ľudí. Ako to je možné?

Má to dve strany. Jednak sa vláde podarilo zmobilizovať veľa ľudí, okolo 44 percent, to je naozaj dosť. A referendum neprešlo len tesne. Na druhej strane, napriek vládnej kontrole médií a veľmi drahej bilbordovej kampani za štátne peniaze je to naozaj veľké fiasko pre Orbánovu vládu. Myslím, že pre ľudí tá vládna propaganda už bola za hranicou znesiteľnosti. Vláda navyše precenila tému migrácie a utečencov. Maďari v praxi teraz nevidia toto ako problém, prakticky ten problém pre nich neexistuje. Voliči už toho mali dosť a chceli sa koncentrovať na reálne problémy.

A tak Orbán prišiel so Sorosom?

Áno, preto Orbán potreboval nového nepriateľa, a tým sa stal Soros a občianska spoločnosť.

Ak nakoniec príde Maďarsko o kvalitnú univerzitu, naozaj tým niečo jeho vláda získa?

Musíte brať do úvahy aj to, že maďarská spoločnosť je veľmi rozdelená. Politika je v Maďarsku ako náboženstvo. Väčšina Orbánových voličov je voči nemu lojálna a verí všetkému, čo jeho Fidesz povie. Preto mu tak záleží na kontrole médií. Ak žijete na vidieku, a ste závislí od vládnych médií, samozrejme, že tomu potom aj veríte.

Orbánova vláda chce schváliť tiež zákon o mimovládnych organizáciách ako zahraničných agentoch. Myslíte si, že prejde?

Určite.

Myšlienku okopírovali z Putinovho Ruska, berie si Orbán od ruského prezidenta príklad, ako mať veci pod kontrolou?

Orbán skutočne presadzuje opatrenia, ktoré sú podobné politike ruského prezidenta. Spája ho s ním aj protizápadná rétorika, rozprávanie o tradičných kresťanských hodnotách, rovnako aj praktické opatrenia, ako obmedziť nezávislosť inštitúcií a prevziať ich úplne pod svoju kontrolu. To sa napríklad stalo s ústavným súdom a ďalšími inštitútmi, ktoré by mali byť protiváhou k vláde, bohužiaľ však stratili tento vplyv.  V skutočnosti už všetky inštitúcie Orbánovi slúžia a robia, čo chce. Aj z ekonomického pohľadu je to podobné ako v Rusku. Orbánov režim je postavený na sieti lojálnych oligarchov a obrovskej korupcii, čo je veľmi podobné tomu, čo vidíme v Rusku. Kampaň proti mimovládkam je len jedným z mnohých vecí, ktoré skopíroval podľa ruského vzoru.

Orbán bol pritom liberálny a prozápadný politik, ktorý dokonca študoval na Oxforde vďaka štipendiu Sorosovej Open Society Found. Prečo sa zmenil?

A bol dokonca kedysi kritikom Ruska a Putina. Obrat prišiel v roku 2009, keď sa osobne stretli a mali tajné rozhovory, ktorých obsah sa nikdy nedostal na verejnosť. Potom Viktor Orbán začal byť menej kritický voči Rusku. Začal hovoriť o otváraní sa východu a priateľských vzťahoch.

Je to preto, že uvažuje pragmaticky alebo sa z neho stal skutočne proruský politik?

Orbán je veľmi pragmatický politik. Jeho proruský postoj má dve hlavné príčiny:  pre svoje autokratické praktiky čelí veľkej kritike z EÚ či Nemecka, rovnako vyhlásil vojnu proti liberálnym hodnotám Západu, a preto potrebuje Rusko, aby to vybalansoval. Je to aj o geopolitickom aspekte. Tým druhým sú financie. Teraz je jeho vláda do veľkej miery podporovaná dotáciami z EÚ, je v nich veľa korupcie. Veľká časť dotácií končí vo vreckách politikov z Fideszu.  EÚ však má vplyv vyšetrovať korupčné kauzy a odhalila viac porušení. Maďarsko sa tak pripravuje na éru, keď sa dotácie zmenšia, a Orbán vidí alternatívu financovania v Rusku. Peniaze z Ruska nebudú predmetom vyšetrovania, je oveľa ľahšie schovať tieto peniaze pred verejným dohľadom.

Ako ste povedali, maďarská opozícia je slabá – vyhrá Orbán aj budúcoročné voľby?

Posledné prieskumy ukázali, že by ich vyhral, je aj možnosť, že by mohol mať dvojtretinovú väčšinu. Sú však až na budúci rok, všeličo sa môže stať a opozičné strany ešte majú manévrovací priestor, aby sa to pokúsili zmeniť.

Teraz najčítanejšie