Slovenka žijúca vo Fínsku: Hneď ma chceli zaškatuľkovať do sci-fi

Slovenka Alexandra Salmela, žijúca už vyše desať rokov vo Fínsku, vstúpila na tamojšiu literárnu scénu pomerne šokujúcim spôsobom. Za román 27 čiže smrť robí umelca získala v roku 2010 prestížnu fínsku literárnu cenu za debut – ako historicky prvá autorka, ktorá sa nenarodila vo Fínsku.

Samozrejme, táto správa vyvolala patričnú reakciu aj v jej rodnej krajine, kniha vyšla v slovenčine a postúpila do finále ceny Anasoft litera. Potom napísala dve knihy pre deti a čoskoro sa opäť predstaví slovenským čitateľom románom, má názov Antihrdina a vydá ho Artforum.

Realita, fabulácie i špekulácie

„Protagonista sa volá Antti Hrdina, takže je zrejmé, že ide o slovnú hračku,“ hovorí Salmela. Nie však samoúčelnú, autorka sa na veľkej ploche rozmanito pohráva s pojmami hrdina a antihrdina. „Antti je bežné fínske krstné meno, a jeho nositeľ je síce protagonistom knihy, ale len akýmsi zdanlivým. Stále uniká z centra rozprávania, a hoci je fyzicky reálny, ako postava je neuchopiteľný, nevieme sa k nemu poriadne dostať. Je ako potkan, vždy zmizne za roh či pod zem.“

Salmela hovorí, že jej román je aj politický. „Ide o interpretáciu reality, ale výrazne dofabulovanej so špekulatív­nym ná­dychom – čo by sa stalo, keby sa z väčšieho pomerne voľného politického celku po ekologickej katastrofe odštiepila istá časť. V nej by vznikla krajina nová, v ktorej by sa ľudia rozhodli negovať zdanlivo slobodný politický systém.“

Autorka otvára aj otázku, kde sú potom hranice nového života, ako ďaleko sa dá zájsť pri napĺňaní ideálov a kedy sa začínajú v spoločnosti tvoriť frakcie a ideál trieštiť na črepiny.

„Na severe Fínska sa vyskytol jeden prípad, podobný môjmu románovému príbehu,“ pokračuje. „V istej povrchovej bani sa primárne ťaží zinok, no v zemi je aj urán, na ťažbu ktorého nie je povolenie. Samozrejme, stále sú tam nejaké pokusy o jeho ťažbu polievaním hlušiny roztokom s baktériami, s čím sú okrem iného spojené aj veľké presuny cisterien s chemikáliami a ďalšie činnosti, ohrozujúce ekosystémy i krajinu ako takú.“

Utópia áno, sci-fi nie

Miestni aktivisti upozorňovali aj na to, že kalové nádrže pretekajú, a pred pár rokmi sa jedna dokonca pretrhla. „V tom čase som už na knihe pracovala a aj táto katastrofa mi potvrdila, že idem správnym smerom.“

Vo Fínsku vyšiel román pred vyše rokom, opäť v jej domovskom vydavateľstve Teon. „V knihe sa tá krajina volá Utópia, a tak sa už pred jej prečítaním hovorilo, že ide o sci-fi,“ dodáva Salmela, ktorá sa bráni tomuto zaškatuľkovaniu. „Nie je to dystopická vízia budúcnosti, ale román o tom, čo je tu a teraz.“

Knihu si do slovenčiny preložila Salmela sama. Zdanlivo to znie ako samozrejmosť, no autorkin vzťah k prekladaniu z fínčiny prešiel zaujímavým vývojom. Spomínaný debut 27 alebo smrť robí umelca pôvodne chcela dať preložiť niekomu inému („Pre mňa by bolo prekladanie ako písanie novej knihy“), nakoniec ho sprístupnili slovenským čitateľom spolu so Silviou Žilinskou.

Zbaviť sa prechodníkov

Úplne inak to bolo pri jej druhej knihe Žirafia mama a iné príšery, kde niektoré rozprávky písala po slovensky a iné vo fínčine. „Potom som ich všetky párkrát poprekladala z jedného jazyka do druhého, asi tri rundy prekladov.“ Preto v slovenskom ani vo fínskom vydaní nie je uvedená ako prekladateľka, podľa jej slov nešlo o klasický preklad, to viacnásobné prekladanie z jedného jazyka do druhého a naopak bolo významnou súčasťou tvorby rozprávok.

„Antihrdinu som si teda preložila sama,“ pokračuje Salmela, „myslím si, že to autora môže reinkarnovať. Vychytala som pár vecí, ktoré sa mi s odstupom času nepozdávali, pričom celkovo som ten preklad pre mňa zo slabšieho akoby ešte stále do silnejšieho jazyka poňala pomerne voľne.“

A nasledovala autorkina blesková exkurzia do fínčiny, kde napríklad neexistujú rody. „Prináša to veľké výhody, autor môže v texte s rozkošou zahmlievať postavu. Je to on alebo ona? To sa v slovenskom preklade stratilo.“ Na druhej strane sa pri prekladaní musela krotiť v používaní prechodníkov, pre ktoré mala vraj vždy slabosť. „A tak cieľom redakčného snaženia pri preklade bolo zbaviť sa prechodníkov,“ smeje sa Alexandra Salmela.