Denník N

Český vedec skúma marihuanu 40 rokov: Zdravému dospelému neškodí

TASR/AP
TASR/AP

Neexistuje rastlina, ktorá by sa volala marihuana. Existuje iba konopa a jej využitie na rekreačné, liečebné alebo technické účely závisí od toho, koľko a akých látok v nej je, povedal v rozhovore pre Denník N český vedec Lumír Ondřej Hanuš.

Lumír Ondřej Hanuš (1947) študoval analytickú chémiu na Prírodovedeckej fakulte na Univerzite v Olomouci. V 70. rokoch sa zapojil do prebiehajúceho výskumu konopy na Lekárskej fakulte v Olomouci. Už za socializmu absolvoval výskumný pobyt v Spojených štátoch, začiatkom 90. rokov sa z neho stal výskumník na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Tu prišiel aj jeho najväčší objav – spolu s americkým kolegom Williamom Devaneom dokázali izolovať anandamid, endokanabinoidnú látku, ktorú si samostatne vytvára naše telo. Ich výskum v roku 1992 publikoval časopis Science. Hanuš je dlhoročným zástancom medicínskeho využitia konopy.

Za nezákonnú drogu sa väčšinou považuje látka, ktorá nemá medicínske využitie a hrozí, že sa od nej ľudia stanú závislými. Spadá marihuana, respektíve konopa, podľa vás do tejto kategórie zaslúžene?

Na celom svete sa podľa štatistík z roku 2012 nachádza 120 až 220 miliónov ľudí, ktorí užívajú rekreačnú konopu. Asi 14 percent z nich sú každodenní užívatelia a asi 10 percent užívateľov sa od marihuany stane závislými. Nie je to vážna závislosť a dá sa liečiť.

Existujú však ľudia, ktorí to chcú zo zvedavosti vyskúšať a nevedia, koľko konopy by mali užiť. Ak si dajú veľkú dávku, tak namiesto príjemných pocitov zažívajú strach, paniku a psychózy. To môže byť nebezpečné aj pre pacientov. Ďalšia vec je, že niektorí ľudia majú na psychózu predispozície. To všetko musíme pri liečebnom využití konopy brať do úvahy, pretože sa naozaj môže stať, že niektorým ľuďom užívanie konopy vyvolá schizofréniu. Ale môžeme povedať, že sú to výnimočné prípady.

Sme si istí, že ide o výnimočné prípady?

Na nedávnej konferencii v Prahe hovoril o svojich skúsenostiach jeden izraelský lekár, ktorý desať rokov riadil výskum v krajine. Údaje o pacientoch, ktorí užívali konopu, zbieral od roku 1992, hlavná fáza trvala asi desať rokov. Vtedy už jeho tím skúmal tisíce pacientov.

Za ten čas vydali v Izraeli asi 27-tisíc povolení na liečbu konopou. V súčasnosti je takých ľudí asi 20-tisíc, lebo niektorí z pacientov za ten čas zomreli. A medzi týmito dvadsiatimi tisícmi sa asi pri tridsiatich pacientoch prejavila psychóza. Pacientov, pri ktorých sa rozvinula schizofrénia, bolo asi desať. Niektorí z nich na to majú, samozrejme, predpoklady. Dá sa teda povedať, že pre zdravého dospelého človeka s vyvinutým mozgom by užívanie konopy nemalo predstavovať problém, pokiaľ si nezoberie veľkú dávku.

Veľmi opatrní musíme byť pri deťoch a dospievajúcich. Ich mozog sa totiž stále vyvíja, a preto sú rizikovou skupinou. Od konopy sa môžu stať psychicky závislými a k tejto závislosti by mohlo prísť oveľa rýchlejšie ako pri dospelých. Je to podobný proces ako pri alkohole. Pri mladistvých užívateľoch boli tiež zistené štrukturálne zmeny v mozgu.

Je teda povesť konopy nezaslúžená?

Podľa mňa je dnešný boom okolo užívania konopy na rekreačné účely len akýsi módny trend. Vo väčšine krajín je konopa od 30. rokov minulého storočia zakázaná – aj keď počas 2. svetovej vojny bola legálna. Väčšina lekárov, ale aj laikov je dnes proti, lebo vôbec nevedia, čo to je. Keď sa povie marihuana, už vidia policajta s putami. Ľudia z toho majú strach a nie sú správne informovaní.

Keď som ešte za socializmu pestoval konopu na výskumné účely vo Výskumnom záhradníckom ústave, nebol tam žiadny plot, ale aj tak som nikdy nemal problém s tým, že by mi konopu niekto chodil kradnúť. Zakázané ovocie jednoducho chutí najlepšie. Keby bola konopa legálna, vôbec si nemyslím, že by ju potom všetci začali fajčiť. Cigarety sú legálne, alkohol je legálny, ale to neznamená, že všetci fajčia a sú alkoholici.

Ja osobne nie som za úplnú legalizáciu. Som skôr za dekriminalizáciu, aby sa to s človekom, ak ho chytia s určitým množstvom marihuany, neťahalo celý život. Navyše, ak niekto rekreačne fajčí marihuanu, neznamená to automaticky, že sa stane závislým. V mnohých prípadoch s tým ľudia končia v okamihu, keď dokončia štúdiá a založia si rodiny.

2

Čo si máme predstaviť, keď sa povie liečba konopou?

Konopa sa dnes užíva len paliatívne. To znamená, že odstraňuje príznaky choroby – pacient sa po nej môže cítiť ako zdravý človek, ale choroba v ňom pokračuje. No konopa môže liečiť aj kauzálne, aj keď niektorí lekári to odmietajú. Ja som sa napríklad stretol s pacientmi, ktorí si takto vyliečili aj rakovinu. To však zatiaľ nie je úplne overené a máme pred sebou ešte veľa výskumu, aby sa presne vedelo, aké môže mať konopa zloženie. To je už bežné napríklad v Izraeli – že rôzne odrody konopy s rôznym obsahom látok sú na rôzne choroby.

Chcel by som však zdôrazniť dve veci – konopa nelieči vždy, nelieči každého, nelieči každú chorobu a nelieči každý stupeň choroby. Aby si teda pacienti nemysleli, že ak sa vyliečil jeden, tak sa vyliečia všetci. Pacient na to musí mať aj genetické predpoklady. Ak ich nemá, tak sa pravdepodobne nevylieči.

Vy ste to spomínali vo viacerých rozhovoroch, ale bez kontextu to môže znieť tak, že keď človek dostane rakovinu, tak by sa mal automaticky liečiť aj konopou. Pravdou však je, že my si ešte absolútne nie sme istí, či je konopa naozaj liekom na rakovinu. Je to tak?

Pri liečbe musíme vždy brať do úvahy, že asi 20 percent je placebo efekt. Poznám prípady z bývalej Juhoslávie, kde ľudia tvrdili, že po tom, ako začali užívať marihuanu, sa z rakoviny vyliečili. Ale, ako som už povedal, neznamená to, že sa vyliečia všetci. Sú liečitelia, ktorí tvrdia, že konopa vylieči všetko, ale tých nepovažujem za serióznych, lebo sú určite mnohí ľudia, ktorým užívanie marihuany nepomôže.

V Izraeli, kde majú s medicínskou konopou dlhodobé skúsenosti, asi 10 percent pacientov s liečbou skončí. Nepomáha im alebo im nerobí dobre. Medzi nimi však určite budú aj pacienti, ktorí boli netrpezliví a možno užívali konopu vo väčších dávkach, ako mali. Potom môžu mať po užití stres a psychózy, a preto vyhlásia, že konopa nie je pre nich.

Zrejme však budete so mnou súhlasiť, že dnes ešte nemáme poriadne preštudované, ako vlastne a čomu všetkému konopa pomáha. Potrebujeme ešte oveľa viac výskumov?

Celosvetový výskum konopy je zatiaľ v plienkach. Zvyčajne sa píše, že v roku 1973 americkí vedci zistili, že konopa môže mať pozitívne účinky u pacientov s rakovinou. Nie je to však presné. Prvé takéto zistenia boli už v 50. rokoch, keď profesor Zdeněk Krejčí z Lekárskej fakulty v Olomouci pri štúdiu antibiotického princípu pri vyšších rastlinách prišiel na to, že konopa má výborné antibiotické vlastnosti. Vo fakultnej nemocnici sa konopa od tých čias bežne užívala – v podobe rôznych extraktov – napríklad na herpes, pásový opar a tiež na dekubity. Už v roku 1954 bola v Olomouci konferencia s názvom „Konopa ako liek“.

Ako som už povedal, počet pacientov, ktorým užívanie marihuany vyvolalo psychózu, bol v Izraeli zanedbateľný. Ak to porovnáte s inými liekmi, zistíte, že pri mnohých druhoch liekov vzniká závislosť. Preto by som konopu nedémonizoval. Nie je však pre každého a musí sa užívať uvážene. Samozrejme, musíme zlepšiť naše znalosti. Ale zdravému dospelému človeku by konopa rozhodne nemala ublížiť. V porovnaní s inými liekmi nemá konopa vedľajšie účinky.

Naozaj sme si istí, že konopa je často účinnejšia ako lieky, ktoré už poznáme?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie