Denník N

Český vedec skúma marihuanu 40 rokov: Zdravému dospelému neškodí

TASR/AP
TASR/AP

Neexistuje rastlina, ktorá by sa volala marihuana. Existuje iba konopa a jej využitie na rekreačné, liečebné alebo technické účely závisí od toho, koľko a akých látok v nej je, povedal v rozhovore pre Denník N český vedec Lumír Ondřej Hanuš.

Lumír Ondřej Hanuš (1947) študoval analytickú chémiu na Prírodovedeckej fakulte na Univerzite v Olomouci. V 70. rokoch sa zapojil do prebiehajúceho výskumu konopy na Lekárskej fakulte v Olomouci. Už za socializmu absolvoval výskumný pobyt v Spojených štátoch, začiatkom 90. rokov sa z neho stal výskumník na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Tu prišiel aj jeho najväčší objav – spolu s americkým kolegom Williamom Devaneom dokázali izolovať anandamid, endokanabinoidnú látku, ktorú si samostatne vytvára naše telo. Ich výskum v roku 1992 publikoval časopis Science. Hanuš je dlhoročným zástancom medicínskeho využitia konopy.

Za nezákonnú drogu sa väčšinou považuje látka, ktorá nemá medicínske využitie a hrozí, že sa od nej ľudia stanú závislými. Spadá marihuana, respektíve konopa, podľa vás do tejto kategórie zaslúžene?

Na celom svete sa podľa štatistík z roku 2012 nachádza 120 až 220 miliónov ľudí, ktorí užívajú rekreačnú konopu. Asi 14 percent z nich sú každodenní užívatelia a asi 10 percent užívateľov sa od marihuany stane závislými. Nie je to vážna závislosť a dá sa liečiť.

Existujú však ľudia, ktorí to chcú zo zvedavosti vyskúšať a nevedia, koľko konopy by mali užiť. Ak si dajú veľkú dávku, tak namiesto príjemných pocitov zažívajú strach, paniku a psychózy. To môže byť nebezpečné aj pre pacientov. Ďalšia vec je, že niektorí ľudia majú na psychózu predispozície. To všetko musíme pri liečebnom využití konopy brať do úvahy, pretože sa naozaj môže stať, že niektorým ľuďom užívanie konopy vyvolá schizofréniu. Ale môžeme povedať, že sú to výnimočné prípady.

Sme si istí, že ide o výnimočné prípady?

Na nedávnej konferencii v Prahe hovoril o svojich skúsenostiach jeden izraelský lekár, ktorý desať rokov riadil výskum v krajine. Údaje o pacientoch, ktorí užívali konopu, zbieral od roku 1992, hlavná fáza trvala asi desať rokov. Vtedy už jeho tím skúmal tisíce pacientov.

Za ten čas vydali v Izraeli asi 27-tisíc povolení na liečbu konopou. V súčasnosti je takých ľudí asi 20-tisíc, lebo niektorí z pacientov za ten čas zomreli. A medzi týmito dvadsiatimi tisícmi sa asi pri tridsiatich pacientoch prejavila psychóza. Pacientov, pri ktorých sa rozvinula schizofrénia, bolo asi desať. Niektorí z nich na to majú, samozrejme, predpoklady. Dá sa teda povedať, že pre zdravého dospelého človeka s vyvinutým mozgom by užívanie konopy nemalo predstavovať problém, pokiaľ si nezoberie veľkú dávku.

Veľmi opatrní musíme byť pri deťoch a dospievajúcich. Ich mozog sa totiž stále vyvíja, a preto sú rizikovou skupinou. Od konopy sa môžu stať psychicky závislými a k tejto závislosti by mohlo prísť oveľa rýchlejšie ako pri dospelých. Je to podobný proces ako pri alkohole. Pri mladistvých užívateľoch boli tiež zistené štrukturálne zmeny v mozgu.

Je teda povesť konopy nezaslúžená?

Podľa mňa je dnešný boom okolo užívania konopy na rekreačné účely len akýsi módny trend. Vo väčšine krajín je konopa od 30. rokov minulého storočia zakázaná – aj keď počas 2. svetovej vojny bola legálna. Väčšina lekárov, ale aj laikov je dnes proti, lebo vôbec nevedia, čo to je. Keď sa povie marihuana, už vidia policajta s putami. Ľudia z toho majú strach a nie sú správne informovaní.

Keď som ešte za socializmu pestoval konopu na výskumné účely vo Výskumnom záhradníckom ústave, nebol tam žiadny plot, ale aj tak som nikdy nemal problém s tým, že by mi konopu niekto chodil kradnúť. Zakázané ovocie jednoducho chutí najlepšie. Keby bola konopa legálna, vôbec si nemyslím, že by ju potom všetci začali fajčiť. Cigarety sú legálne, alkohol je legálny, ale to neznamená, že všetci fajčia a sú alkoholici.

Ja osobne nie som za úplnú legalizáciu. Som skôr za dekriminalizáciu, aby sa to s človekom, ak ho chytia s určitým množstvom marihuany, neťahalo celý život. Navyše, ak niekto rekreačne fajčí marihuanu, neznamená to automaticky, že sa stane závislým. V mnohých prípadoch s tým ľudia končia v okamihu, keď dokončia štúdiá a založia si rodiny.

2

Čo si máme predstaviť, keď sa povie liečba konopou?

Konopa sa dnes užíva len paliatívne. To znamená, že odstraňuje príznaky choroby – pacient sa po nej môže cítiť ako zdravý človek, ale choroba v ňom pokračuje. No konopa môže liečiť aj kauzálne, aj keď niektorí lekári to odmietajú. Ja som sa napríklad stretol s pacientmi, ktorí si takto vyliečili aj rakovinu. To však zatiaľ nie je úplne overené a máme pred sebou ešte veľa výskumu, aby sa presne vedelo, aké môže mať konopa zloženie. To je už bežné napríklad v Izraeli – že rôzne odrody konopy s rôznym obsahom látok sú na rôzne choroby.

Chcel by som však zdôrazniť dve veci – konopa nelieči vždy, nelieči každého, nelieči každú chorobu a nelieči každý stupeň choroby. Aby si teda pacienti nemysleli, že ak sa vyliečil jeden, tak sa vyliečia všetci. Pacient na to musí mať aj genetické predpoklady. Ak ich nemá, tak sa pravdepodobne nevylieči.

Vy ste to spomínali vo viacerých rozhovoroch, ale bez kontextu to môže znieť tak, že keď človek dostane rakovinu, tak by sa mal automaticky liečiť aj konopou. Pravdou však je, že my si ešte absolútne nie sme istí, či je konopa naozaj liekom na rakovinu. Je to tak?

Pri liečbe musíme vždy brať do úvahy, že asi 20 percent je placebo efekt. Poznám prípady z bývalej Juhoslávie, kde ľudia tvrdili, že po tom, ako začali užívať marihuanu, sa z rakoviny vyliečili. Ale, ako som už povedal, neznamená to, že sa vyliečia všetci. Sú liečitelia, ktorí tvrdia, že konopa vylieči všetko, ale tých nepovažujem za serióznych, lebo sú určite mnohí ľudia, ktorým užívanie marihuany nepomôže.

V Izraeli, kde majú s medicínskou konopou dlhodobé skúsenosti, asi 10 percent pacientov s liečbou skončí. Nepomáha im alebo im nerobí dobre. Medzi nimi však určite budú aj pacienti, ktorí boli netrpezliví a možno užívali konopu vo väčších dávkach, ako mali. Potom môžu mať po užití stres a psychózy, a preto vyhlásia, že konopa nie je pre nich.

Zrejme však budete so mnou súhlasiť, že dnes ešte nemáme poriadne preštudované, ako vlastne a čomu všetkému konopa pomáha. Potrebujeme ešte oveľa viac výskumov?

Celosvetový výskum konopy je zatiaľ v plienkach. Zvyčajne sa píše, že v roku 1973 americkí vedci zistili, že konopa môže mať pozitívne účinky u pacientov s rakovinou. Nie je to však presné. Prvé takéto zistenia boli už v 50. rokoch, keď profesor Zdeněk Krejčí z Lekárskej fakulty v Olomouci pri štúdiu antibiotického princípu pri vyšších rastlinách prišiel na to, že konopa má výborné antibiotické vlastnosti. Vo fakultnej nemocnici sa konopa od tých čias bežne užívala – v podobe rôznych extraktov – napríklad na herpes, pásový opar a tiež na dekubity. Už v roku 1954 bola v Olomouci konferencia s názvom „Konopa ako liek“.

Ako som už povedal, počet pacientov, ktorým užívanie marihuany vyvolalo psychózu, bol v Izraeli zanedbateľný. Ak to porovnáte s inými liekmi, zistíte, že pri mnohých druhoch liekov vzniká závislosť. Preto by som konopu nedémonizoval. Nie je však pre každého a musí sa užívať uvážene. Samozrejme, musíme zlepšiť naše znalosti. Ale zdravému dospelému človeku by konopa rozhodne nemala ublížiť. V porovnaní s inými liekmi nemá konopa vedľajšie účinky.

Naozaj sme si istí, že konopa je často účinnejšia ako lieky, ktoré už poznáme?

Konopa je dnes intenzívne skúmaná, každý týždeň pribudnú desiatky nových štúdií. Koncom minulého roka vyšla revue vedcov z amerického Národného inštitútu zdravia (NIH), ktorej autormi boli Pál Pacher a George Kunos. V práci napísali, že v blízkom čase sa pravdepodobne budú liečiť konopou takmer všetky choroby. Neexistuje iná rastlina, ktorá by pôsobila na také množstvo chorôb.

V 80. rokoch vedci objavili v ľudskom tele kanabinoidné receptory v mozgu a v roku 1992 bola izolovaná a identifikovaná látka, ktorú si vytvára samo telo a ktorá sa na kanabinoidné receptory viaže. Vedci neskôr zistili, že kanabinoidné receptory sú jedny z najrozšírenejších receptorov v ľudskom tele.

Tým sa vysvetlil nielen účinok konopy, pretože má podobné účinky ako endogénne látky v našom tele, ale aj to, prečo konopa pôsobí na toľko chorôb. Najväčším problémom je, že ešte stále nevieme, aké má mať konopa zloženie. Ja osobne som skúmal už asi 260 rôznych odrôd.

Čo znamenal váš objav anandamidu?

Hľadali sme látku, ktorá sa v mozgu viaže na kanabinoidné receptory. Bolo to, ako hľadať ihlu v kope sena. Nakoniec sme to zvládli a v roku 1992 sme dokázali izolovať látku, ktorá na receptory pôsobila. Vtedy medzi vedcami nastal akýsi boom, pretože sa otvorilo nové pole.

Telo si totiž nevyrába anandamid a ďalšie endogénne látky neustále, ale podľa potreby. Ak je v tele nerovnováha, tak táto látka pomáha obnoviť rovnováhu. A ak si teda telo tieto látky nebude vyrábať v dostatočnom množstve, čo sa pri rôznych chorobách môže stať, tak potom sa siahne po konope, pretože má podobné účinky.

Vedeli by ste vysvetliť, aká je úloha endokanabinoidných látok?

My sme tú látku nazvali anandamid, lebo to znamená vnútorné šťastie. Ukázalo sa, že sme sa s názvom trafili. Bolo dokázané, že napríklad pri námahe sa jeho množstvo zvyšuje. Takže ak ťažko pracujete alebo športujete, vaše telo je v strese, pretože začína byť unavené. Keď prídete domov a ľahnete si na gauč, ste takí unavení, že sa nemôžete hýbať. A zrazu sa dostaví taký príjemný pocit. Telo totiž v strese začne vyrábať anandamid, čo je protistresová látka, a tak chráni náš organizmus. Ale toto je len jeden príklad, jeho úloh v tele je veľmi veľa.

Vyvolá teda športovanie podobný pocit, ako keď si človek zapáli marihuanu?

To nie. Keď si zapálite marihuanu, tak tam prichádza k určitým negatívnym javom. Napríklad sa zhoršuje krátkodobá pamäť. Mení sa tiež psychický stav človeka. Takže asi to nebude dobré na pracovnú morálku, skôr na leňošenie. Pri endogénnych látkach sa nič podobné nedeje.

Keď teda človek užije medicínsku konopu, cieľom je dodatočne dodať anandamidy?

Skôr by som povedal, že užíva konopu preto, aby dodal látky, ktoré pôsobia podobne ako anandamid a ďalšie endokanabinoidy. Najskôr boli len kanabinoidy, ktoré boli typické v tom, že ich obsahoval len jeden druh rastliny. Dnes už však rozlišujeme medzi fytokanabinoidmi, ktoré sú v konope, a endokanabinoidmi, ktoré máme v mozgu. Ich štruktúra je rozdielna, iba účinky sú podobné.

Kde všade sa dnes podľa vás dá využiť medicínska konopa?

Takých chorôb by som vedel povedať veľa. Tých hlavných je asi päť. Prvou skupinou sú pacienti s chronickou bolesťou. Potom sú to pacienti s rakovinou, tam sa napríklad počas chemoterapie dokáže užívaním konopy odstrániť vracanie a zvýšiť pacientom chuť do jedla. Patria sem aj pacienti s AIDS, kde sa konopa používa rovnako na zvýšenie chuti do jedla, aby sa posilnila ich imunita. Potom sú to pacienti so zápalovými chorobami, napríklad s Crohnovou chorobou. A nakoniec sú to pacienti s roztrúsenou sklerózou, pretože majú spasticídu, ktorá je často taká silná, že musia byť na invalidnom vozíku. Predstavte si človeka, ktorý je roky na vozíku, potom si raz potiahne z konopnej cigarety a odrazu sa vie postaviť.

Takže marihuana im pomáha prakticky fungovať?

Musia ju však užívať pravidelne. A tiež záleží na spôsobe užitia. Pri fajčení sa látky dostanú do krvi v priebehu sekúnd, a teda pacient pocíti účinky prakticky ihneď. Preto je tento spôsob vhodný pri ľuďoch s roztrúsenou sklerózou. No konopa sa podáva aj ľuďom s neurologickými degeneratívnymi chorobami. A v Izraeli boli prípady pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí už nedokázali ani komunikovať. Keď im lekári pridali do jogurtu konopu, pacienti začali rozprávať, písať, dokonca jeden sa cítil tak dobre, že chcel ísť domov. Je to síce paliatívna liečba, teda odstraňuje len symptómy, ale pre pacientov je to ako zázrak.

Existujú aj iné spôsoby užívania konopy ako fajčenie? Väčšina ľudí si totiž pod medicínskou konopou predstaví, že fajčí šišky konopy. Napríklad keď ste spomínali liečbu roztrúsenej sklerózy, tak na tú existuje sprej Sativex. Sú teda aj iné spôsoby užitia? Povedzme také, kde sa nepoužíva priamo konopa, ale deriváty z rastliny? Niečo ako klasické lieky.

V Sativexe, ktorý ste spomínali, je pomer tetrahydrokanabinolu (THC) a kanabidiolu (CBD) zhruba 1 k 1. Tento liek je však drahý. Hneď ako sa začalo s konopou v Českej republike, tak si to, myslím, ani jeden pacient nekúpil, pretože jedna dávka stála 14-tisíc korún.

Napríklad v Izraeli je užívanie konopy povolené len tromi spôsobmi. Prvým spôsobom je fajčenie alebo vaporizéry, kde sa konopa zahreje na teplotu, pri ktorej sa spaľujú len aktívne látky, takže pacienti nevdychujú škodliviny. Druhý spôsob je príprava extraktov, ktoré sa pripravia v rastlinnom oleji a pacient si ich dáva pod jazyk. Najlepšie by však bolo, keby sa to pripravovalo z konopného oleja, ktorý bol kedysi bežnou súčasťou domácností aj v Česku a je veľmi zdravý. Tretím spôsobom sú konopné koláče, tie sú však v Izraeli povolené len pri liečbe detí. A potom je tu ešte jeden spôsob, aj keď zatiaľ nie je legálny. Konopné čapíky majú výhodu, že pacienta liečia aj bez toho, aby psychoaktívne látky pôsobili na jeho mozog.

Skúsim sa spýtať inak. Dnes sa klasické lieky podávajú väčšinou vo forme tabliet. Môžeme niečo takéto očakávať aj v prípade liekov z konopy?

Keďže si farmaceutické firmy nemôžu spraviť patent na konopu, snažia sa pripraviť konopné deriváty, na ktorých by potom mohli zarábať. Robia to tak, že majú úplne čistú psychoaktívnu látku (THC) alebo úplne čistý kanabidiol (CBD). Najskôr sa farmafirmy snažili izolovať z konopy aktívne látky, a tie sa potom užívali. Postupne sa však prišlo na to, že tento spôsob nedokáže nahradiť konopu, lebo pri jej užívaní dochádza k súhre mnohých látok, a že keď sa použije priamo rastlina, tak to na pacientov pôsobí lepšie, ako keby mali užívať čistú látku. Má to teda plusy aj mínusy. Tak sa napríklad na trhu objavila „spice“, syntetizovaná droga, pri ktorej vzniká závislosť a ktorá je veľmi nebezpečná. Veľa ľudí by si konopu chcelo pestovať doma, či už preto, že je rastlina nelegálna, alebo preto, že oficiálna, medicínska konopa je veľmi drahá. Prípadne si budú marihuanu kupovať na čiernom trhu, a to je katastrofa, pretože tam kupujete „mačku vo vreci“.

Ja osobne som proti. Väčšina pacientov nie je schopná vypestovať si konopu sama. Najskôr by si museli zaobstarať semená, potom by sa o rastlinu museli starať, neskôr zobrať a usušiť úrodu a potom by to mali nechať zanalyzovať, aby vedeli, v akom pomere sa tam potrebné látky nachádzajú. Bavíme sa teda o mesiacoch práce, čo nie je pre pacientov vhodné. No a potom pacient potrebuje na konkrétny druh choroby istý druh konopy, kde poznáme pomer látok, čo si teda pacient sám zaručiť nemôže. Alebo si predstavte, že bude neúrodný rok, prípadne že mu niekto úrodu ukradne predtým, ako sa k nej pacient dostane.

Preto som za to, aby pacienti dostávali konopu od overených pestovateľov. Tí si napríklad dajú pozor, aby rastlinu pestovali na vyhovujúcej pôde. Konopa je totiž známa tým, že z pôdy vyťahuje ťažké kovy. Problém môže nastať aj pri sušení, keď sa v rastline môže objaviť pleseň. Preto je lepšie, keď budú pacienti dostávať konopu od vyškolených dodávateľov.

Ak som to teda dobre pochopil, my dnes ešte nemáme zmapované, aké látky v konope sú a ako na človeka pôsobia?

Bežne sa hovorí, že v konope je asi 70 kanabinoidných látok a dokopy asi 500 rôznych látok. Ja som si na to robil samostatný výskum a zistil som, že dodnes bolo identifikovaných 1045 látok a 125 z nich sú kanabinoidy, ktoré sú pre konopu typické. Zmapované to teda je, dnes sa využíva nielen THC, ale aj kanabidiol. No v konope je veľa ďalších látok, niektoré z nich sú veľmi efektívne a niektoré z nich nemajú vôbec žiadny negatívny vplyv na mozog.

Je to také „neorané pole“. No prítomnosť týchto látok a ich pomer môže ovplyvňovať to, na ktorú chorobu je ktorý druh konopy najvhodnejší. Aj preto hovorím pestovateľom, že je veľmi dôležité, aby sme si robili presný obraz pacienta. Teda v akom štádiu je jeho choroba, či a čím sa dovtedy liečil, aká je jeho rodinná anamnéza, akú užíval konopu a aké látky v tej konope boli. Ak toto všetko budeme podrobne zaznamenávať, tak možno o desať rokov budeme vedieť, že na túto a túto chorobu musíme použiť takú alebo onakú konopu. Ešte je pred nami ťažká cesta.

V čom sa teda líšia jednotlivé druhy konopy?

Líšia sa predovšetkým v obsahu kanabinoidných a terpenických látok a v ich pomere. Príkladom môže byť pomer medzi THC a CBD. V roku 1974 sme s profesorom Krejčím publikovali prácu, kde sme pestovali a analyzovali juhoafrickú konopu. Nenašli sme v nej kanabidiol, rovnako ako naši francúzski kolegovia. No a potom vyšiel článok, že v Južnej Afrike je zvýšené percento psychických chorôb u pacientov, ktorí rekreačne fajčili konopu.

Vtedy sa prišlo na to, že tam rástla odroda konopy, ktorá obsahovala THC, ale nemala CBD. A kanabidiol je vlastne antipsychotická látka, ktorá ruší psychotické vlastnosti konopy. Napríklad THC zhoršuje krátkodobú pamäť, kanabidiol však toto odbúrava. Bolo to už vyskúšané aj na zdravých dobrovoľníkoch, ktorým sa podávali rôzne druhy konopy a oni o tom neskôr hovorili. Keď im podávali konopu len s THC, bolo ich myslenie rozbité. Keď im však pridali do konopy kanabidiol, nemali žiadny problém. THC im tiež spôsobovalo narušenie vnímania či nekomunikáciu. No keď sa pridal kanabidiol, nič také sa nestalo.

To znamená, že keď majú ľudia zlé skúsenosti s užitím konopy, tak je za tým pravdepodobne nepomer medzi THC a CBD?

Ani nie, že tam je nepomer, ale tá konopa, ktorá bola vypestovaná na rekreačné účely, má obrovské množstvo THC a minimálny obsah CBD. Ak by však napríklad pacienti využívali konopu, kde je pomer THC a CBD 1 k 1, bolo by to pre nich omnoho lacnejšie ako spomínaný Sativex.

Čím si vysvetľujete, že aj keď účinky konopy poznali naši predkovia dávno predtým, ako bola zakázaná, tak nakoniec na Západe ostal legálny alkohol a konopa nie?

Konopa bola používaná počas stoviek rokov a užívala sa aj pre liečivé účinky, napríklad v starej Číne, Asýrii, Egypte či Indii. Na rozveselenie ju používali aj Skýti. Liečebne užívali konopu aj v starovekom Grécku či Ríme. Možno keby na konopu v časoch prohibície tlačili záujmové skupiny, tak by sa podarilo to isté, čo s alkoholom.

Faktom je, že konopa je slabá droga, môže uškodiť len malému percentu ľudí. To sa týka dokonca aj mladistvých. Teda keď je človek psychicky zdravý, nemal by mať žiadny problém. Tak lekári, ako aj rodičia sú však v prípade chorých detí vždy postavení pred zložitú dilemu – teda či dať dieťaťu liek z konopy, a ak áno, tak potom dúfať, že to spraví viac úžitku ako škody. Aj keď sa v drvivej väčšine prípadov nič nestane, to riziko tam stále je.

Vyzeralo by to podľa vás v spoločnosti lepšie, ak by sa v 30. rokoch minulého storočia nestal legálnym alkohol, ale konopa?

Osobne si myslím, že v okamihu – aj keď nie som úplne za –, keď príde k legalizácii, tak nepríde žiadny boom, že by každý začal užívať marihuanu. Veľa ľudí to skúsi len zo zvedavosti, ale skutočne užívať konopu bude len zlomok z nich. V minulosti bolo obrovské množstvo liekov práve z tejto rastliny. Keby to vtedy nechali tak, ako to bolo, ľudia by konopu považovali skôr za liek.

Z nášho ministerstva zdravotníctva, keď som sa ich pýtal na to, či uvažujú o legalizovaní konopy na medicínske účely, mi odpísali, že oni sú viazaní Dohovorom OSN, ktorý konopu považuje za nebezpečnú látku, a tiež mi poslali vysvetlenie, že užívanie konopy vedie neskôr k užívaniu tvrdých drog. Čo si o tom myslíte?

Že to nie je pravda. Takéto tvrdenie bolo populárne už za socializmu, keď sa hovorilo, že konopa je akýmsi odrazovým mostíkom k užívaniu tvrdších drog. Ľudia o drogách veľa nevedia. Je mnoho liekov, ktoré sú v porovnaní s konopou oveľa nebezpečnejšie, ale aj tak sú legálne. Je paradox, keď vám lekár proti bolesti nepredpíše konopu, ale morfium. Aj preto si myslím, že by sa to malo zmeniť. Ja si ešte pamätám časy, keď sa konopa úplne bežne pestovala. Známa bola oblasť okolo Komárna, no potom to zmizlo.

Odporučili by ste teda nášmu ministerstvu, že by svoj postoj malo prehodnotiť?

Ja nemôžem nikomu nič odporúčať, pretože rozhodnutie je na každom štáte. Môžem jedine hovoriť o tom, ako to vidíme z vedeckého hľadiska, z našich skúseností s pacientmi, ako to pôsobí, komu to prospieva a komu nie. Takže my hovoríme len o holých faktoch, no rozhodnúť za iných nemôžeme. Ja však v žiadnom prípade drogy nepropagujem, som dokonca aj odporca liekov. Pokiaľ nemusím, tak lieky neberiem, maximálne tak antibiotiká. Slovensko by však mohlo využiť skúsenosti z iných štátov, ktoré s medicínskou konopou už majú skúsenosti. Určite by to pacientom prospelo, dokonca aj vtedy, ak by sa konopa využívala len na paliatívnu liečbu.

Je však otázne, ako skoro k niečomu takému príde. Na to, že sme ešte pred pár rokmi boli s Českom v spoločnom štáte, tak u nás sme v tomto oveľa konzervatívnejší.

Poviem vám, že ja som sa do Česka vracal mnoho rokov, dával som prednášky, zúčastnil som sa aj diskusie v parlamente. Nakoniec to bolo pred dvoma rokmi zlegalizované, no až v týchto dňoch sa ku konope dostávajú pacienti. Do Česka sa však medicínska konopa dováža z Holandska, a to je veľmi drahé. A ešte k tomu na nedávnej konferencii v Prahe jedna česká odborníčka hovorila o prípade pacienta, ktorému lekár predpísal jeden gram konopy. To mi pripadalo ako čierny humor, lebo to je naozaj smiešne množstvo.

Teraz najčítanejšie