Denník N

Brhel vyhral: Ak by aj stál za kartelmi v IT biznise, úrady to už nepotvrdia

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Štát vzdáva prešetrovanie podozrení z nelegálnych dohôd medzi IT firmami pri informatizácii úradov. Primäli ho k tomu rozsudky, ktoré úradníkov nútili ničiť dôkazy získané počas razií v týchto firmách.

Písalo sa o nich ako o skupinke drzých úradníkov, ktorí nehľadeli na názvy firiem a mená v obchodných registroch, a nakráčali si to rovno do najväčších IT spoločností, ktoré roky dobre zarábali na štáte. Zdalo sa tak, že možno došlo aj na firmy, ktorým sa darilo aj vďaka tomu, že si štátny biznis dopredu rozdelili.

Akí drzí títo ľudia z málo známeho Protimonopolného úradu (PMÚ) boli? Až tak, že zaklopali aj do akciovky DWC spojenej s Jozefom Brhelom, ktorý je jedným z najvplyvnejších podnikateľov napojených na Smer. Tam, ale aj v Datalane, Microcompe či Nesse, zhabali množstvo dát a e-mailov, ktoré mohli ukázať, či firmy svoje ponuky v štátnych tendroch neladili.

Právnici IT firiem však tvrdili, že úradníci neboli len drzí, ale razie aj sfušovali, lebo na ne nezískali súhlas súdu. Začala sa právnická vojna o to, či razie úradu v IT firmách boli, alebo neboli legálne. A okrem súdnych sporov vraj začalo na úrade cítiť aj iné tlaky.

Dnes sa táto vojna končí. Časť z drzých úradníkov dala výpoveď a Protimonopolný úrad ohlásil, že všetky začaté vyšetrovania tendrov súvisiacich s informatizáciou zastavuje. IT firmy vyhrali, a Brhelova akciovka DWC dokonca bez toho, aby sama uspela na súde. Stačilo, že v spore so štátom vyhrali iné IT firmy.

Razie v IT firmách

Čo sa vlastne stalo? Protimonopolný úrad tento týždeň poslal novinárom tlačovú správu, v ktorej sa písalo o tom, že úrad nebude ďalej vyšetrovať podozrenia z nečestnej dohody medzi Brhelovou DWC a firmou Tempest pri tendri na naprogramovanie elektronických služieb pre štátny patentový úrad (oficiálne Úrad priemyselného vlastníctva).

Po odchode z parlamentu sa Jozef Brhel pre médiá nechal fotiť zriedka. Tu je ešte poslanec. Foto - Archív TASR
Po odchode z parlamentu sa Jozef Brhel pre médiá nechal fotiť zriedka. Tu je ešte poslanec. Foto – archív TASR

Mimochodom, táto zákazka platená z eurofondov je zaujímavá hneď dvakrát: po prvé pre podozrenie, že sa DWC s Tempestom nelegálne dohadovali na priebehu tendra, po druhé preto, že víťazná Brhelova firma nedokázala systém včas naprogramovať a termín dokončenia sa celé mesiace posúval.

Úrad firme vlani na jeseň dokonca za nedokončenie trojmiliónového projektu vymeral zmluvnú pokutu vo výške 100-tisíc eur.

Vráťme sa k podozreniam z kartelovej dohody. Skupina úradníkov Protimonopolného úradu ich začala preverovať spolu s ďalšími podobnými IT zákazkami. Najväčšou bol balík tendrov na župách, kde sa podľa indícií úradu malo na koordinovaní ponúk dohodnúť hneď niekoľko IT firiem.

Súťažilo sa v šiestich župách, víťazi sa striedali, no nech vyhral ktokoľvek, či to bol Datalan, Ness, alebo Microcomp, takmer vždy si ako dodávateľa vybral aj Brhelovu DWC. Tá nakoniec z balíka župných IT tendrov za vyše 20 miliónov zarobila najviac, minimálne 9 miliónov eur.

To prišlo úradníkom z PMÚ také čudné, že vo firmách urobili razie. Písal sa ešte február 2014.

Víťaz bez boja

Razie sa diali paralelne v niekoľkých IT firmách, okrem DWC to boli napríklad aj Datalan či Capgemini, ktoré s DWC na župných IT tendroch spolupracovali. Zamestnanci PMÚ počas razií skopírovali dáta z notebookov a mobilov zamestnancov IT firiem na externé disky, ktoré zobrali na úrad a neskôr v nich hľadali dôkazy o prepojení súťažiacich firiem.

Práve to využili firmy a úrad zažalovali na Najvyššom súde, doteraz sú známe dva rozsudky: v sporoch, ktoré viedli firmy Datalan a Capgemini. Datalan pred súdom argumentoval najmä ochranou osobných údajov zamestnancov. Prekážalo mu napríklad, že antimonopolní úradníci kopírovali dáta na základe niekoľko desiatok kľúčových slov, nerobili výraznejšie selekciu a navyše ich neskúmali v priestoroch Datalanu, ale na úrade.

Úradníci zaisťovali aj počítače. Ilustračné foto – TASR
Úradníci zaisťovali aj počítače. Ilustračné foto – TASR

Firmy tvrdili aj to, že PMÚ dostatočne nezdôvodnil, prečo vlastne razie vo firmách uskutočnil. Súdy im dali už dvakrát za pravdu, a pri druhom rozsudku (v spore s Capgemini) dokonca prišli s tvrdením, že Protimonopolný úrad potreboval na inšpekciu aj súhlas súdu.

Nič také dovtedy podľa výkladu zákona, s ktorým protimonopolní úradníci roky pracovali, nebolo treba. Rozsudok úplne zmenil prístup PMÚ k raziám vo firmách, inak najúčinnejšiemu spôsobu, ako získať dôkazy o nečestnej spolupráci firiem a vytváraní kartelov.

Rozsudky s Datalanom a Capgemini povzbudili aj ďalšie IT firmy, na Protimonopolný úrad je pre údajne nezákonné inšpekcie podaných ďalších desať žalôb. Súdiť sa chcela aj Brhelova firma DWC, no zrejme ani nebude musieť. Úrad na základe starších rozsudkov prešetrovanie podozrení zastavil.

Ďalej sa teda nebudú zaoberať ani pochybnosťami pri župných IT tendroch, ani pri obstarávaní informačného systému pre patentový úrad.

Príbeh sa končí

Úradníci, ktorí razie v IT firmách rozbehli, zväčša na tento výsledok vo svojich kanceláriách nečakali. Už vlani po lete začali z úradu odchádzať. Najprv sa na výpovedi dohodol riaditeľ odborov kartelov Peter Demčák, potom ho nasledovali aj jeho kolegovia.

Tí najprv šéfovi úradu Tiborovi Menyhartovi (nominant Mosta-Híd) napísali list, v ktorom kritizovali najmä jeho nového zástupcu Borisa Gregora.

„S poľutovaním musíme konštatovať, že sme nepríjemne prekvapení zo skutočnosti, že v posledných dňoch sú zo strany vedenia úradu, predovšetkým však jeho súčasného podpredsedu, vykonávané kroky, ktoré podľa nášho názoru smerujú k zmene súčasného pozitívneho vývoja činnosti odboru kartelov a pravdepodobne aj úradu ako celku,“ písalo sa v liste.

Šéf PMÚ Tibor Menyhart. Foto N - Tomáš Benedikovič
Šéf PMÚ Tibor Menyhart. Foto N – Tomáš Benedikovič

List vtedy podpísali štyria z desiatich zamestnancov antikartelového odboru. „Pokyny, ktoré podpredseda úradu v poslednom čase adresuje odboru kartelov, v nás vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o tom, či úrad bude pod jeho vedením schopný naďalej vykonávať svoje činnosti riadne, odborne a nezávisle,“ sťažovali sa.

Nepomohlo to. Gregor na úrade zostal, Menyharta na jeseň vo funkcii potvrdila aj nová koaličná vláda Smeru, SNS a Mosta-Hídu. Keď sa vlani v septembri týždenník Trend Menyharta pýtal, či mu k funkcii pomohli podnikatelia spájaní s Mostom, Oszkár Világi a Štefan Czucz, odpovedal:

„To by som takto priamo nekomentoval. To nie je o tom, že príde za vami nejaký človek. Nechcel by som sa púšťať do tejto debaty (…) Štefana Czucza poznám. Päť rokov bol mojím priamym nadriadeným, takže možno aj on bol pri tom, ale nestaval by som to do roviny, že sa to nejako riešilo a vybavovalo.“

Teraz najčítanejšie