Denník N

Dopadne na Slovensko bumerang solidarity?

Európsky parlament začína rokovať o pravidle, že členské krajiny, ktoré nie sú ochotné prerozdeľovať migrantov, budú za každého odmietnutého platiť 250-tisíc eur.

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za KDH

Keď premiér Robert Fico v uplynulých týždňoch opakovane hovoril o tom, že existuje návrh Európskej komisie, ktorý stanovuje kvóty na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl a pokutu 250-tisíc eur za každého neprijatého migranta, bola to pravda. Jeho slová o tom, že tento návrh „nikdy neprejde“, však bude možné brať vážne až vtedy, keď dokáže dať dokopy blokačnú menšinu na pôde Rady EÚ. A to nebude jednoduché, pretože mnohé členské štáty vnímajú prerozdeľovanie žiadateľov o azyl ako prejav solidarity.

Návrh Komisie sa už dostal aj do Európskeho parlamentu – tento týždeň o ňom diskutuje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Hoci nie som členkou tohto výboru, spolu s ďalšími poslancami som podporila pozmeňujúce návrhy smerujúce k zrušeniu automatického prerozdeľovacieho mechanizmu. Na solidaritu neexistuje nárok, solidarita sa ponúka.

Vzorec, podľa ktorého sa má určiť kvóta žiadateľov pre každý členský štát, len potvrdzuje nesprávnosť navrhnutého riešenia. Ochota a schopnosť pomôcť totiž nie je funkciou HDP ani počtu obyvateľov. Efektívne spracovanie žiadostí o azyl je vecou dobre fungujúcej administratívy a súdov; schopnosť poskytnúť utečencom bezpečie a umožniť normálny život tým z nich, ktorí dostanú azyl, závisí navyše aj od spoločenských hodnôt a kultúry, otvorenosti ľudí, podmienok na trhu práce či kvality školstva.

Stanovenie poplatku vo výške štvrť milióna eur za každého odmietnutého žiadateľa o azyl otvára diskusiu o nákladoch na azylové konanie, starostlivosť o žiadateľov počas jeho trvania a integráciu tých, ktorí azyl dostanú. V krajine ako Slovensko predstavuje suma 250-tisíc eur viac než stonásobok ročného životného minima. To nevyhnutne vedie k otázke: Má život žiadateľa o azyl väčšiu hodnotu ako život občana Európskej únie zo Slovenska, alebo je predražená činnosť úradov a polície?

Robert Fico v roku 2015 namiesto solidarity ponúkol členským štátom, ktoré vtedy zápasili s najväčším prívalom migrantov, len silné odmietavé reči. Aj tak sa mu nepodarilo zabrániť prijatiu dočasného systému kvót na prerozdelenie žiadateľov o azyl. No úspešne vyvolal dojem, že takzvané nové členské štáty dokážu solidaritu len prijímať, nie ponúknuť. Bol to práve tento dojem, ktorý vytvoril priestor pre návrh na trvalý automatický mechanizmus prerozdeľovania a posilnil úvahy o dvojrýchlostnej Európe.

Ako poslankyňa Európskeho parlamentu budem hlasovať proti zavedeniu trvalých kvót na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl. Nemyslím si, že je to správna cesta. Je však vysoko pravdepodobné, že budeme prehlasovaní, tak v Rade, ako aj v Parlamente. A potom sa budeme môcť pýtať samých seba: Čo by sa stalo, ak by sme kdesi úplne na začiatku dokázali byť solidárni len tak, sami od seba? Bolo by všetko inak?

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie