Pellegrini IT firmám vysvetľoval, kedy štát rozbehne aspoň malé zákazky (+ prepady tržieb IT firiem v grafoch)

Prvá otázka, ktorá padla na veľkej konferencii IT (ITAPA), sa týkala štátnych IT zákaziek. Otázku dostal podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer). Ten, kto otázku položil, Pellegrinimu pripomenul, ako pred rokom avizoval, že štát bude robiť malé projekty, a nie veľké, no ani tie zatiaľ nerobí. „Tak kedy sa začnú malé projekty?“

Anonym z publika narážal na to, že štátne IT projekty sa po štedrom roku 2015, keď finišovali staré IT eurofondy, ešte stále nerozbehli. V kuloároch sa už nejaký čas hovorí, že IT firmy začínajú byť z toho nervózne a nedostatok IT projektov riešia aj cez svoju IT asociáciu.

Zákazky budú aj veľké, aj malé

Pellegrini zúčastneným objasnil, že budú nielen malé, ale aj veľké centrálne IT riešenia. „Nemôžeme vyhlásiť džihád veľkým projektom,“ povedal neskôr novinárom.

Šéf informatizácie podotkol, že ministerstvá a ich úrady si pýtajú eurofondy najmä na veľké národné projekty, dosť často s odhadovanou cenou 49,99 milióna eur. Je otázka, či si ich aj obhája. No Pellegrini chce robiť aj dopytové projekty, aby ministerstvá medzi sebou súťažili, kto príde s lepším riešením.

Podpredseda vlády avizuje, že nikto nemá dopredu nič isté. „Počul som, že sa šíria tabuľky, že projekty sú už rozdelené,“ povedal. Každému, ku komu sa také dáta dostali, odporúča ich rovno zahodiť.

Zhrňme: Stav je dnes taký, že štát ruší alebo už zrušil niektoré ,staré‘ veľké projekty, napríklad 70-miliónový projekt Sociálnej poisťovne či Atlas pasívnej infraštruktúry ministerstva dopravy. Zároveň úrady predkladajú reformné zámery na nové projekty. Pellegrini chce, aby všetky IT projekty prechádzali verejným vypočutím, ako to bolo v prípade projektu obchodného registra ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd).

Prečo klesli tržby IT firmám

Pellegrini dnes žiadne sľuby, kedy sa štátne IT zákazky skutočne rozbehnú, nedával. Na nedávnej konferencii o eurofondoch povedal, že sa tak stane v tomto a budúcom roku.

To by sa odrazilo aj na tržbách IT firiem, ktoré sú dodávateľmi pre štát. V roku 2016 niektorým z nich klesli aj pre chýbajúce štátne IT zákazky platené z eurofondov.

„Eurofondy sú už niekoľko rokov najdôležitejším zdrojom na financovanie IT projektov vo verejnej správe. Stagnujúce čerpanie eurofondov teda malo významný vplyv na medziročný pokles tržieb našej spoločnosti,“ uviedla napríklad IT firma Atos IT Solutions and Services.

Pozreli sme sa na to, ktorým IT firmám klesli vlani po dobrom roku 2015 tržby a či to súviselo s tým, že nové eurofondy sa zatiaľ nerozbehli.

V grafoch zverejňujeme tržby a EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi) podľa databáz FinStat.sk. Nie všetci IT dodávatelia pre štát však už zverejnili svoje dáta za rok 2016.

Ku grafom firiem pridávame aj ich komentár k vývoju tržieb, ak nám ho poskytli.

Anext: „Minuloročný pokles tržieb našej spoločnosti súvisí s celkovou situáciou v IT priemysle. Rok 2015 bol špecifický tým, že sa odovzdávalo viacero veľkých projektov, čo sa prejavilo optickým poklesom tržieb v nasledujúcom roku.“

Microcomp: „V roku 2016 sme mali výrazný pokles tržieb, keď to porovnáte s rokom 2015, ktorý bol z hľadiska tržieb výnimočný. Keď to porovnáte s rokom 2014 alebo 2013, tak sme tržbovo porovnateľne, to je cez 20 miliónov eur.“

„Áno, pokles našich tržieb v roku 2016 je oproti roku 2015 veľký, ale ak si pozriete dlhodobý priemer posledných 6 – 7 rokov, v rámci trendovej krivky ide skôr o korekciu a z tohto pohľadu ten pokles tak výrazný nie je. Dôvodom je teda skôr nadmerne vydarený rok 2015, kde nastala realizácia a fakturácia viacerých odložených projektov a pomerne veľký dopyt na obstaranie tovaru. Ten nie je až taký efektívny v tvorbe pridanej hodnoty, ktorú spoločnosť sleduje ako cieľ v prvom rade, a tam také výrazné skoky nenastávajú. Sú úmerné počtu zamestnancov, ktorý máme roky už pomerne ustálený.

Na vašu otázku, aký bol vplyv nečerpania eurofondov na tržby – tak minimálny. Či už z hľadiska realizovaných projektov, alebo potenciálnych, ktoré sa nám uzavrieť už nepodarilo,“ povedal riaditeľ Lynxu Róbert Kollár.

„Rok 2014 bol výsledkovo dosiaľ najlepší rok, keďže boli realizované projekty z časti tovarové, teda mimo našich služieb sme dodávali aj hardvér, v roku 2015 sme dodali viacero projektov naraz a dosiaľ to bol rok s najväčším počtom ukončených projektov počas existencie DWC Slovakia, v nasledujúcom období neboli žiadne súťaže, v oblasti ktorej sa venujeme – DMS systémy, preto sme realizovali menší počet projektov. Nižší obrat za rok 2016 je výsledkom štandardného trhového stavu v oblasti, kde pôsobíme,“ povedal generálny riaditeľ DWC Branislav Hačko.

 

Atos IT Solutins and Services: „Eurofondy sú už niekoľko rokov najdôležitejším zdrojom na financovanie IT projektov vo verejnej správe. Stagnujúce čerpanie eurofondov teda malo významný vplyv na medziročný pokles tržieb spoločnosti Atos.“

Tender Media Grop: „Pokles tržieb v roku 2016 nesúvisí s nečerpaním eurofondov, ale s tým, že naša spoločnosť sa zamerala na rozvoj unikátnych technológií (s čím súvisia adekvátne investície), ktorých implementáciu už možno vidieť na domácom i na zahraničnom trhu.“

„Pokles tržieb spoločnosti Sevitech, a. s., v roku 2016 súvisí so znížením objemu nových projektov, pričom významné projekty sme dodali v predošlých rokoch.  Klesajúci trend obratu na slovenskom trhu je spôsobený nižším počtom projektov financovaných z eurofondov, ale tiež stagnáciou nových ICT projektov mimo verejnej správy. Podobný trend poklesu očakávame aj v roku 2017,“ povedal predseda predstavenstva firmy Sevitech Jaroslav Murár.