Osýpky sú už aj na Morave. Čím je epidémia bližšie, ľudia sa o očkovanie viac zaujímajú
Ak ľudia odmietajú očkovanie, tak nie preto, že mu neveria, ale preto, že sa boja nežiaducich vedľajších účinkov, tvrdia v prieskume.
Po Rumunsku a Maďarsku je epidémia osýpok už aj na Morave. Je to najhoršia epidémia za 15 až 20 rokov.
Aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) vyzval rodičov, ktorí nedali zaočkovať svoje deti, aby tak urobili, alebo o tom aspoň premýšľali.
Práve blízkosť epidémií spôsobila, že rodičia sú ochotnejší očkovať deti proti osýpkam, ako predtým, kým sa informácie o osýpkach nemedializovali. „Úrad verejného zdravotníctva zaregistroval zvýšený záujem o očkovanie proti osýpkam v súvislosti s nedávno medializovanými informáciami o epidémii osýpok v Rumunsku a Maďarsku.“
U nás je zatiaľ situácia priaznivá, hlavný hygienik však nevylučuje, že aj tu môže dôjsť k epidémii.
Kde je riziko
Najväčšie nebezpečenstvo rýchleho šírenia ochorenia je v krajoch, kde zaočkovanosť klesne pod hranicu 95 percent. Celoslovenská zaočkovanosť je na úrovni 94,5 percenta.
Najohrozenejšími sú Bratislavský a Trenčiansky kraj, kde je to menej ako 93 percent. Ale ani v Banskobystrickom a Košickom kraji nedosahuje zaočkovanosť detí, ktoré sa narodili v roku 2014, 95 percent.
Epidémia pritom môže vzniknúť, aj keď je zaočkovanosť nad 95 percentami, môže prepuknúť len v určitej komunite, kde je očkovanosť nízka. Osýpky sú totiž vysoko infekčné a veľmi rýchlo sa šíria.
„Vzhľadom na pokles zaočkovanosti proti osýpkam u nás je teoreticky možný vznik malých epidémií, ak sa importujú osýpky do nezaočkovanej komunity. Je možný import osýpok na Slovensko z ktorejkoľvek krajiny, kde sa osýpky vyskytujú,“ tvrdí Úrad verejného zdravotníctva.
Často sa v diskusiách objavujú otázky, že okrem nezaočkovaných detí môžu byť rizikoví aj starší ľudia, u ktorých očkovanie ešte nebolo povinné. Očkovanie proti osýpkam je totiž u nás povinné od roku 1969. Dnešní päťdesiatnici a starší tak očkovaní nie sú.
Úrad verejného zdravotníctva však túto skupinu obyvateľov nepovažuje za rizikovú a nemusia sa podľa nich dať teraz očkovať. „Osoby, ktoré sú staršie ako ročník narodenia 1969, možno považovať za imúnne, lebo prekonali ochorenie,“ hovorí hlavný hygienik Ján Mikas.
Aj podľa poisťovne Union mnohí starší ľudia prekonali osýpky a sú tak imúnni. „Je možné predpokladať, že vysoké percento populácie 48-ročných a starších disponuje protilátkami proti osýpkam, ktoré získali prirodzenou cestou, teda prekonaním ochorenia,“ tvrdí poisťovňa.
Ak by sa však starší chceli dať zaočkovať, môžu. Nie je však isté, či im to poisťovňa preplatí.
V týchto prípadoch poisťovne postupujú individuálne a očkovanie musia u každého jedného človeka schváliť. Mnohí si tak za očkovanie zaplatia. Napríklad najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa sa zatiaľ nestretla s tým, že by starší človek žiadal o preplatenie očkovania proti osýpkam.
Prieskum: Ľudia nie sú o povinnosti očkovania presvedčení
Rodičia, ktorí nechcú dať očkovať svoje deti, sa viac boja nežiaducich vedľajších účinkov, ako toho, že by neverili v schopnosť očkovania chrániť pred infekčnými chorobami. Až 80 percent respondentov je totiž presvedčených, že očkovanie chráni.
Ukazuje to prieskum s takmer 1500 respondentmi, ktorý robil ešte v roku 2014 Peter Sýkora z Centra pre bioetiku na UCM v Trnave s vedcami z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied a Pavlom Babošom z Katedry politológie UK v Bratislave. Prieskum je súčasťou rozsiahlejšieho projektu podporeného Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja, v teréne ho realizovala agentúra Focus.
Podľa prieskumu je o povinnosti očkovania zo zákona jednoznačne presvedčených menej ako polovica respondentov – 45 percent. Viac ako polovica respondentov je nerozhodnutých, jednoznačne proti je 3,2 percenta.
Svoje dieťa by však podľa prieskumu dalo zaočkovať takmer 60 percent respondentov v predpísaných termínoch. Sedemnásť percent povedalo, že by chceli očkovanie u starších detí.
Výskumníci sa pýtali mužov aj žien od 18 do 45 rokov. Rázne proti očkovaniu boli len tri percentá opýtaných, nerozhodnutých bolo 7 percent.
Výskumníci nenašli rozdiely medzi odpoveďami mužov a žien, výrazné rozdiely neboli ani medzi mladšími a staršími respondentmi. Nebolo podľa nich vidieť ani vplyv veku, vzdelania či veľkosti mesta, kde žijú.
„Podobne sme nenašli koreláciu medzi názorom na očkovanie a postojom k interrupciám, patriarchálnym postojom, odmietaním vedeckého pokroku,“ tvrdia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
