Denník N

Ako ohrozujú klimatické zmeny Tichomorie? Skôr vyššími moriami ako cyklónmi

Cyklón Pam zničil takmer celú infraštruktúru na Vanuatu. FOTO - TASR/AP
Cyklón Pam zničil takmer celú infraštruktúru na Vanuatu. FOTO – TASR/AP

Prezident Vanuatu viní cyklón Pam, ktorý zničil takmer celú infraštruktúru ostrovného štátu, za klimatické zmeny. Vedecké štúdie to nepotvrdzujú, no Tichomorie je pre stúpajúce moria jednou z najohrozenejších častí planéty.

Rýchlosťou vetra to bol najsilnejší cyklón, aký kedy namerali v južnom Tichomorí. Celkovo sa cyklón Pam, ktorý cez víkend zasiahol ostrovný štát Vanuatu, zaradil medzi najsilnejšie v celom Pacifiku.

Najvyššia ,,minútová“ rýchlosť vetra bola 270 kilometrov za hodinu, desať minút vydržali vetry viať do 250 kilometrov za hodinu. To je viac ako tajfún Haiyan, ktorý v roku 2013 zabil okolo šesťtisíc ľudí na Filipínach.

Cyklón Pam zasiahol Vanuatu, ktorý má 350-tisíc obyvateľov. Obetí na životoch bolo relatívne málo (najmenej 24 mŕtvych), no materiálne škody boli značné. V hlavnom meste zničil 90 percent všetkých budov.

,,Je to, akoby do stredu mesta spadla bomba,“ citovala Reuters jednu zo západných humanitárnych pracovníčok.

Rozsah škôd však môže súvisieť aj s tým, že ostrovný štát na niečo také nebol pripravený. Ako povedala pre CNN programová riaditeľka mimovládky CARE pre Vanuatu Inga Mephamová, ,,najsilnejšia vec, čo tu majú, sú betónové kostoly“. ,,Ťažko nájdete budovu, ktorá by vydržala búrku piatej kategórie,“ dodala.

,,Búrku označujem za monštrum, ktoré udrelo na Vanuatu. Vyhladilo to celú infraštruktúru,“ opisoval so slzami v očiach zničenie vlasti prezident krajiny Baldwin Lonsdale, ktorý bol v tom čase v Japonsku. Lonsdale spája cyklón s klimatickými zmenami.

,,Vidíme, že stúpa výška morskej hladiny. Sezóna cyklónov, teplo, dážď, všetko je ovplyvnené. Tohto roku toho máme viac ako kedykoľvek predtým. Áno, klimatická zmena k tomuto prispieva,“ povedal Lonsdale podľa Guardianu.

Nejasné prepojenie

Doteraz sa však vedecky nepreukázalo, že cyklónov je viac a že to súvisí s činnosťou človeka. Historické záznamy v prípade cyklónov (najmä v Pacifiku) sú veľmi chabé, ich rýchlosť začali merať až v 70. rokoch.

Väčšina vedeckých štúdií zatiaľ nepotvrdila, že by v súčasnosti bolo cyklónov viac a že sú silnejšie ako pred desaťročiami. ,,Zostáva nejasné, či minulé zmeny v aktivite tropických cyklónov presiahli variabilitu z prírodných príčin,“ napísal v štúdii z roku 2010 Thomas Knutson a jeho tím z amerického Princetonu.

Aj v inej štúdii, ktorá skúmala priamo severozápadné Tichomorie, píše Knutson a jeho tím, že ,,zostáva nejasné, či je nejaký vplyv človeka na frekvenciu, intenzitu, zrážky či trasu tropických cyklónov v tomto regióne“. Podľa tejto štúdie modely naznačujú, že tropických cyklónov bude menej, budú však intenzívnejšie.

Podobný vývoj naznačuje tentokrát pre Južný Pacifik (kde leží aj Vanuatu) aj štúdia Kevina Walsha z roku 2012. XXXLOCKXXX

Hovorí sa až o 90 percentách zničených budov na hlavnom ostrove. FOTO - TASR/AP
Hovorí sa až o 90 percentách zničených budov na hlavnom ostrove. FOTO – TASR/AP

 

Aj bez cyklónov sa tichomorské štáty pre klimatické zmeny považujú za jedny z najohrozenejších miest na planéte. Lídri týchto malých štátov preto často lobujú vo svete za agresívnejší boj proti vypúšťaniu emisií, ktoré menia klímu.

,,Hovorím za lídrov nízko ležiacich ostrovných atolov: globálne otepľovanie ohrozuje našich ľudí rôznymi spôsobmi. Je to katastrofa, ktorá ohrozuje naše prežitie v budúcnosti,“ povedal podľa Guardianu prezident Kiribati Anote Tong.

,,Tichý oceán bojuje o prežitie. Klimatická zmena je už tu,“ povedal vlani v septembri prezident Marshallových ostrovov Christopher Loek podľa Christian Science Monitor.

Tieto štáty najviac ohrozuje zvyšovanie úrovne morí. Ostrovy sa často nachádzajú iba pár desiatok centimetrov až metrov nad úrovňou mora a jeho nárast im môže spôsobiť vážne problémy. V najhorších scenároch sa hovorí až o emigrácii celých ostrovov a štátov.

Moria rastú najrýchlejšie

Práve v tejto časti sveta rastú moria najrýchlejšie. Podľa správy Stav klímy v roku 2013, ktorú vypracovala Americká meteorologická asociácia, stúpali moria podobným tempom ako za posledné dve desaťročia – 3,2 milimetra za rok. V niektorých miestach v Tichom oceáne však hladina rastie rýchlejšie – podľa správy aj 10 milimetrov za rok (v priemere za posledných 20 rokov).

Posledná správa Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) z roku 2013 predpovedala, že do roku 2100 stúpne hladina morí v prípade pokračovaní vypúšťania emisií o 52 až 98 centimetrov. Ak budú štáty agresívne bojovať proti emisiám, pôjde hladina morí hore o 28 až 61 centimetrov.

Za najohrozenejší štát na svete sa označujú Maldivy (ktoré ležia v Indickom oceáne). Priemerná nadmorská výška na týchto ostrovoch je 1,5 metra nad morom, a najvyšší vrch má len 2,4 metra. V krajine žije 400-tisíc obyvateľov.

Najvyšší vrch do desiatich metrov nad morom majú aj tichomorské štáty ako Tuvalu (10-tisíc obyvateľov) či Marshallove ostrovy (70-tisíc obyvateľov).

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie