Denník N

Bratislavský taxikár viezol Čecha tri kilometre za 20 eur, ďalší zakrátko protestovali proti Uberu

V Prahe vás taxikár môže legálne odviezť so sadzbou 1 euro za kilometer, v Bratislave aj za desaťnásobok. A ešte vám aj s úsmevom vystaví blok.

Čech Roman Máca prišiel do Bratislavy na konferenciu o kybernetickej bezpečnosti. Slovenské špecifiká veľmi nepozná, ráno preto vystúpil na autobusovej stanici Mlynské nivy, nasadol do prvého taxíka a odviezol sa na miesto podujatia.

Cesta trvala dvanásť minút, Máca cestoval 3,3 kilometra, taxikár si vypýtal rovných 20 eur. Máca mohol iba zaplatiť a zhrozený odísť na konferenciu. Šesť eur za každý prejdený kilometer si taxikár naúčtoval úplne legálne, slovenské zákony ho v tomto smere nijak neobmedzujú.

Tak to aspoň platí v situácii, keď legálne podniká aj taxikár, čo ale nemusí byť tento prípad. Máca dostal bloček, kde je ako taxikár uvedený Viliam Doktor, hoci jeho meno sa dá prečítať iba s námahou. Živnosť vedená na jeho IČO je viac než tri roky zrušená, bloček teda môže byť falošný.

„Pozeral som na to ako vyjavený, čakal som, že budem platiť okolo päť eur. Títo chlapci zrejme zarábajú na tom, že cudzinci nevedia, ako to v Bratislave chodí,“ hovorí Máca.

taxik-blocek

Mácova jazda prebehla v utorok ráno. O pár hodín neskôr prišli desiatky bratislavských taxikárov pred magistrát, aby protestovali proti službe Uber. Táto služba by Mácovi ponúkala jazdu na rovnakú vzdialenosť za 4 až 6 eur a ešte by si na mobile mohol kontrolovať, či ide po optimálnej trase.

Taxikárom však prekáža, že vďaka Uberu môžu voziť zákazníkov aj bežní amatérski vodiči, ktorí legálne v tomto odvetví nepodnikajú. A že zrejme neplatia dane.

„Příště budu chytřejší“

Máca pracuje v Prahe, kde majú taxikári tiež zlú povesť, ktorá sa touto profesiou tiahne už od hlbokej normalizácie. Oproti Bratislave tam však už pred rokmi nastal pokrok: pražský magistrát diktuje taxikárom maximálnu sadzbu 28 korún (zhuba jedno euro) za kilometer, plus nástupnú sadzbu 40 korún.

Pokiaľ ju taxikár prekročí, porušuje vyhlášku a môže dostať pokutu. Pokiaľ ju prekračuje opakovane, môže ho zatknúť polícia, ako sa už stalo niekoľkým prekvapeným taxikárom v novembri 2015.

Máca priznáva, že sa taxikára nepýtal na cenu vopred, ani si pre krátkosť času nevolal taxík cez dispečing niektorej zo zavedených firiem – tam by dostal oveľa nižšiu cenu.

„Jednoducho som si myslel, že keď v hlavnom meste nasadnem pred hlavnou autobusovou stanicou za bieleho dňa do taxíka, budem platiť rozumnú cenu,“ hovorí Máca.

Britská novinárka: Chceli nás ošklbať

O tom, že niektorí taxikári robia hanbu Bratislave, sa vie dlhé roky. Môžu to vedieť všetci, ktorí tu buď žijú, alebo aspoň čítajú aj noviny. Vedia to aj ľudia na magistráte, vedia to aj úradníci na ministerstve financií, ktorí by s týmto fenoménom mohli niečo robiť.

Už v roku 2008 sa reportéri Nového Času vydávali za turistov a vozili sa po Bratislave. Výsledok? Traja zo štyroch taxikárov predražovali jazdy.

V roku 2012 zopakoval rovnaký test novinár Karol Sudor. S manželkou predstierali, že sú fínski turisti, hneď prvý vodič ich oklamal o 6,3 eura.

Zatiaľ najväčšiu reklamu si urobili taxikári v septembri 2016, keď sa v Bratislave konal samit lídrov krajín Európskej únie s výnimkou Británie.

Spolu s nimi pricestovali stovky zahraničných novinárov. Reportérka britského denníka Guardian Jennifer Rankinová hovorila, že samit bol zaujímavý, ale z taxikárov mala dojem, že chcú „všetkých novinárov ošklbať len preto, že nie sú z mesta“.

„Ešte nikdy som neplatila tak veľa za také krátke jazdy, ako tu v Bratislave. Taxikári si nezapínali taxametre a využívali, že to tu nepoznáme,“ sťažovala sa britská reportérka. Za jednu niekoľkominútovú jazdu platila 17 eur, za druhú 30 eur, za tretiu 15 eur.

Kto je tu hlupák?

V čom je problém? Taxikár si pokojne môže legálne naúčtovať aj pätnásť eur za kilometer, takýto cenník však musí mať vyvesený na viditeľnom mieste.

Čo znamená „viditeľne“, je otázka. Niektorí taxikári si cenu dávajú na spodnú časť dverí a pre istotu menšími písmenami, aby si ich zákazník mohol prečítať iba so značnou námahou.

„Títo taxikári, bohužiaľ, využívajú systém, ktorý im to umožňuje,“ hovorí predseda Únie taxikárov Bratislavy Ondrej Wenzl.

„Keď prídete do reštaurácie a nevšimnete si, že máte na jedálnom lístku rezeň za 30 eur, tak kto je potom ten hlupák? Vy alebo čašník, ktorý vám po jedle prinesie účet?“ pýta sa.

Jeden z legálne podnikajúcich taxikárov vlani pred bratislavskou hlavnou stanicou s minimálnym jazdným 15 eur nech sa veziete kamkoľvek. Taxislužby cez dispečing majú minimálne jazdné napríklad štyri eurá. Foto - N
Na obrázku je jeden z legálne podnikajúcich taxikárov pred bratislavskou hlavnou stanicou s minimálnym jazdným 15 eur, nech sa veziete kamkoľvek. Štandardné firmy, ktoré majú taxikárov cez dispečing, dávajú minimálne jazdné napríklad štyri eurá. Foto – N

Problém však je, že takéto pravidlá poznajú možno ľudia žijúci v Bratislave. Najpravdepodobnejšou obeťou však bývajú cudzinci alebo ľudia z iných miest.

Chamtiví taxikári na nich striehnu pri „hlavných bránach“ do mesta – pred hlavnou železničnou stanicou, autobusovou stanicou a niekedy aj pred letiskom, hoci tam by mali stáť primárne vodiči letiskom zazmluvnenej taxislužby Airport Service.

Ani jej ceny však nie sú práve ľudové, za deväťkilometrovú jazdu z letiska na autobusovú stanicu Nivy pýtajú 25 eur, alebo 20 eur pri objednávke cez telefón. Niektoré iné taxislužby ponúkajú rovnakú jazdu za desať eur, Uber za šesť až deväť eur.

Paradoxom je, že napríklad pred železničnou stanicou stoja taxíky na pozemkoch, ktoré patria mestu. Bratislavský magistrát pod vedením primátora Iva Nesrovnala (nezávislý) už na jeseň 2015 napísal Denníku N, že uvažuje o tom, že by tieto miesta dostávali prioritne „slušní taxikári“.

Čo sa odvtedy zmenilo? Pravdepodobne nič, Nesrovnalova hovorkyňa Zuzana Onufer na otázky k tejto téme neodpovedala. Poslala iba vyjadrenie k téme Uber, na ktorú sa Denník N nepýtal.

Cena má byť na taxíku čitateľná a vyobrazená na viditeľnom mieste. Čo v praxi znamená už môže závisieť na vodičovej kreativite. Foto N
Cena musí byť na taxíku čitateľná a zobrazená na viditeľnom mieste. Čo to v praxi znamená, už môže závisieť od vodičovej kreativity. Foto – N

Aj viacerí taxikári kritizujú svojich kolegov, ktorí sú na týchto lukratívnych miestach.

Denník N sa rozprával s jedným dlhoročným taxikárom, ktorý jazdí takzvane na dispečing – cenu mu určuje firma, s ktorou má zmluvu. Taxikár povedal, že on sám by sa neodvážil postaviť naslepo pred autobusovú alebo železničnú stanicu. „Tam čakajú taxikári, ktorých by som označil za svorku vlkov. Takáto svorka medzi seba len tak niekoho nepustí,“ povedal.

Ministerstvo: Nič robiť nebudeme

Bratislavský magistrát má aj tak iba obmedzené možnosti, ako tento problém riešiť. Narozdiel od Prahy napríklad nemôže vydať vyhlášku, ktorá by všetkým taxikárom diktovala maximálne ceny.

Zákon mu nedovoľuje, aby zasahoval do „slobodnej cenotvorby“. Najprv by ministerstvo financií muselo takýto zákon napísať.

Ministerstvo, ktoré vedie Peter Kažimír (Smer), však nič podobné neplánuje. „Nemáme v úmysle vstupovať do cenotvorby na trhu a obchodného vzťahu medzi klientom a poskytovateľom taxi služieb,“ odpísala Kažimírova hovorkyňa Alexandra Gogová.

Pritom aj zástupcovia bratislavských taxikárov po takomto zákone volajú. „My sa takúto normu snažíme presadiť už šesť rokov, musíte sa však spýtať ministerstva financií, prečo ju nechce,“ hovorí predseda Únie taxikárov Bratislavy Wenzl.

Hovorkyňa ministerstva financií žiadne bližšie dôvody neuviedla.

Podľa Wenzla by novela mohla dať magistrátu právomoc stanoviť pre všetkých taxikárov pevnú sadzbu, ktorá by sa mohla valorizovať podľa toho, aká je daný rok inflácia.

„Primeraná pevná cena by v súčasnosti bola 1,2 eura za kilometer, vyšlo nám to zo štúdie, ktorú sme si nechali vypracovať na dopravnej fakulte,“ hovorí Wenzl.

Primeraná cena 1,2 eura?

Ním navrhovaná cena by síce služby viacerých taxislužieb zdražila, podľa Wenzla by však zodpovedala ekonomickej realite.

„Takáto cena je adekvátna. Spôsobila by akurát to, že by skončili niektoré nezmyselné zľavy, pre ktoré taxikár nemôže nikdy vytvoriť zisk a potom si to musí kompenzovať inde,“ dodáva.

Vyriešil by sa tým podľa neho problém s predraženými taxikármi. „Vami spomínané excesy spôsobuje voľná cenotvorba. Pokiaľ taxikár jazdí sám ako živnostník a nie na dispečing, tak si môže dať cenu, akú chce,“ vraví Wenzl.

Denník N sa spýtal hovorkyne magistrátu, či sa primátor Nesrovnal stretol kvôli tejto téme napríklad s ministrom Kažimírom – pre záležitosti okolo dopravy sa totiž bežne stretáva s ministrom dopravy, aby loboval za záujmy mesta. Hovorkyňa ani na túto otázku neodpovedala.

Pokuta pre Uber

S predraženými taxikármi dnes nemôže nič robiť ani Slovenská obchodná inšpekcia – pokiaľ dodržujú také benevolentné pravidlá. Napríklad za minulý rok rozdali inšpektori iba dve pokuty.

Jednu uložili nemenovanej taxikárskej firme za „marenie výkonu kontroly“, druhú (zatiaľ neprávoplatnú) dala vodičovi, ktorý jazdil cez aplikáciu Uber – dôvodom bolo, že nemal taxameter a nevydával doklad o jazde.

Za takéto prehrešky môže inšpekcia teoreticky pokutovať každého vodiča jazdiaceho cez Uber. Namiesto taxametra totiž používa iba mobilnú aplikáciu a doklad zákazníkovi nevydáva on, ale mala by mu ho poslať služba Uber na e-mail.

Päť tipov, ako sa vyhnúť drahému taxikárovi

1. Cestujúci musí už pred začiatkom cesty vedieť, ku komu do vozidla nasadá. Vodič i taxislužba musia byť jasne identifikovaní.

2. Kompletný cenník musia mať taxislužby zverejnený zvonku vozidla, ako aj vnútri.

3. Vozidlo musí mať taxameter zapnutý počas celej cesty od začiatku jazdy. V prípade nesplnenia všetkých troch bodov je zrejmé, že taxikár nevykonáva svoju činnosť riadne, a je lepšie sa mu vyhnúť.

4. Zákazník si má nielen všimnúť, či má taxislužba viditeľný cenník, ale aj či mu ceny vyhovujú. Taxikár musí pasažierovi vždy vystaviť doklad o kúpe (v minulosti to bolo len na vyžiadanie).

5. Je vhodné cestovať overenými taxislužbami, ktoré svoje podnikanie postavili na dobrom mene a nie na jednorazovej nevedomosti cestujúceho. Najmä v turisticky frekventovaných oblastiach sa zdržiavajú taxikári, ktorí si bez väčších problémov účtujú dvadsať eur za jednokilometrovú jazdu, pričom tieto ceny zväčša majú aj jasne zverejnené. Zarábajú práve na nepozornosti a dobrej viere cestujúceho.

Zdroj: Slovenská obchodná inšpekcia

Čo hovorí zákon:

Vodič taxislužby je okrem iného povinný:

  • naložiť a upevniť cestovnú batožinu a iné veci cestujúceho a po skončení prepravy ich vyložiť,
  • umožniť cestujúcemu pohľad na displej taxametra počas jazdy od nastúpenia až po vystúpenie,
  • uskutočniť prepravu po najkratšej trase prepravy, ktorú umožňuje dopravná situácia; inú trasu prepravy môže použiť len so súhlasom cestujúceho alebo na jeho návrh, alebo ak ide o vopred známu pravidelnú trasu prepravy skupiny cestujúcich,
  • vziať iného pasažiera len so súhlasom cestujúceho alebo na jeho návrh,
  • vydať cestujúcemu potvrdenie o zaplatenom cestovnom; kópia v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe je súčasťou registratúry prevádzkovateľa taxislužby,
  • mať vo vozidle na mieste viditeľnom cestujúcemu preukaz vodiča,
  • mať vo vozidle kompletné tarifné podmienky a umožniť cestujúcemu na požiadanie nahliadnuť do nich.

Vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré

  • je uvedené v koncesii a má pridelené evidenčné číslo vozidla taxislužby; toto číslo musí byť umiestnené vo vozidle taxislužby na mieste viditeľnom pre cestujúceho,
  • je na predných ľavých a pravých dverách označené obchodným menom prevádzkovateľa taxislužby a telefónnym číslom dispečingu objednávkovej služby, ak ju prevádzkovateľ taxislužby zriadil; inak telefónnym číslom vodiča alebo dopravcu,
  • má pevne zabudovaný funkčný taxameter, spĺňajúci požiadavky na určené meradlá, ktorý umožňuje cestujúcemu počas prepravy sledovať okamžitú cenu cestovného a ktorý vydáva potvrdenku o zaplatenom cestovnom; taxameter nemusí mať vozidlo taxislužby použité na prepravu skupiny cestujúcich, ktorí zaplatili cestovné pred začatím prepravy alebo na obvyklých miestach na pravidelnej trase prepravy,
  • má na pravých predných dverách a vnútri vozidla taxislužby na mieste viditeľnom pre cestujúceho základnú sadzbu cestovného; to neplatí, ak ide o vozidlo taxislužby použité na prepravu skupiny cestujúcich, ktorí zaplatili cestovné pred začatím prepravy alebo na obvyklých miestach na pravidelnej trase prepravy,
  • je vybavené pevným alebo odnímateľným strešným svietidlom žltej farby s nápisom TAXI,
    musí umožniť prepravu najmenej 50 kg cestovnej batožiny pri plnom obsadení v rámci celkovej hmotnosti vozidla alebo musí mať batožinový priestor, alebo úložný priestor s objemom najmenej 375 dm3.

Zdroj: Zákon o cestnej doprave 56/2012

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Uber

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie