Boj o záchranu Stredoeurópskej univerzity: Ak nás Orbán zruší, stratím dôvod žiť v Maďarsku

Ágnes Kelemen s namaľovanou maďarskou trikolórou na tvári rozhodne nevyzerá ako protimaďarský živel, hoci provládne médiá by ju tak s pokojom opísali.

Spolu s tisíckami ďalších Maďarov sa tento týždeň vybrala na Námestie hrdinov v Budapešti protestovať proti vláde Viktora Orbána. Tá totiž robí všetko pre to, aby z krajiny vyhnala jednu z najlepších univerzít v krajinách postkomunistickej Európy. 

Dôvod? Založil ju George Soros (86), ktorého vláda v Budapešti vykresľuje ako nepriateľa štátu číslo jeden. Podľa Orbána je Soros nebezpečný miliardár, ktorý stojí za utečeneckou krízou a v zákulisí ovplyvňuje maďarskú politiku prostredníctvom svojich donorských aktivít.  

Keď došli utečenci, prišiel Soros

„Orbánovi došli nepriatelia, už tu nemá žiadnych utečencov, potreboval niekoho nového. Raz sú to Rómovia, potom socialisti, teraz je všetko zlo reprezentované liberálmi, Európskou úniou a na čele toho všetkého je človek, ktorý ako 17-ročný ušiel z Budapešti pred holokaustom a po desaťročiach sa vrátil, aby investoval do tejto krajiny a občianskej spoločnosti milióny dolárov. Za odmenu chcú teraz zakázať aj univerzitu, ktorá je jedným z mála dôvodov, že sa talentovaní Maďari ešte vracajú domov zo zahraničia,“ rozpráva smutne Ágnes uprostred davu nahnevaných Maďarov.

Dvadsaťsedemročná historička si robí PhD. na ohrozenej Stredoeurópskej univerzite v Budapešti (CEU), ktorá má povesť jednej z najlepších univerzít v postkomunistickej Európe. Ani dobré meno a skvelé výsledky nezastavili vládu pred tým, aby presadila v parlamente kontroverzný zákon o zahraničných školách, ako na mieru ušitý proti univerzite, ktorej sa pre dotácie od amerického finančníka a filantropa s maďarsko-židovským pôvodom hovorí aj Sorosova univerzita.

Podľa ratingu Times Higher Education sa CEU ako jediná maďarská vysoká škola dostala medzi 350 najlepších univerzít na svete. „Ak ju naozaj zavrú, bolo by to veľmi zlé. Som tu v Maďarsku len kvôli tejto škole, inak by som odišla,“ priznáva Ágnes.  „Maďarsko už tak či tak čelí odlivu mozgov, vedci aj úspešní študenti sú za hranicami.“

Za pravdu jej dávajú tisíce mladých Maďarov na Námestí hrdinov. Mnohí s plagátmi #IstandwithCEU.  

„Maďarsko, podobne ako iné krajiny východnej Európy, nedokáže súťažiť so západnými krajinami. Platy na univerzitách sú malé, a dôsledkom toho je aj to, že vedecká a akademická dráha mladých ľudí v Maďarsku neláka,“ píše Euroscientist. CEU je jednou z mála výnimiek v regióne.

Cielený útok

Univerzitu, kde študuje skoro 1500 študentov z okolo sto krajín sveta, má mladá historička Ágnes veľmi rada. „Profesori nás berú ako kolegov, môžeme sa spolu hádať a pracovať na tom, čo nás baví.“ Tomu však môže byť čoskoro koniec.

Univerzita má podľa nového zákona, ktorý podpísal prezident János Áder napriek protestom a výzvam z celého sveta, vrátane 17 nositeľov nositeľov Nobelových cien, splniť nesplniteľné. Napríklad podpísať medzištátnu zmluvu s americkou federálnou vládou, ktorá to nemá v právomoci, či postaviť univerzitný kampus aj v Spojených štátoch, kde je univerzita registrovaná.

Prečítajte si

Orbán chce umlčať každého, kto ho kritizuje. Soros je preňho ideálny nepriateľ štátu

Niektorí maďarskí politici tvrdia, že zákon nie je namierený proti CEU a platí pre všetkých.

Spravodajca OSN pre slobodu názoru a vyjadrovania David Kay to vidí inak. „Zákon zrejme naruší vnímanie akademickej slobody a slobodnej spoločnosti,“ vyhlásil Kay.

Zákon prijatý v zrýchlenom konaní je podľa neho formulovaný tak, aby poškodil CEU. To isté si myslí aj Hont Yee z amerického ministerstva zahraničia, ktorý pricestoval riešiť krízu osobne do Budapešti. A znepokojene sa na vývoj v Maďarsku pozerá aj EÚ.

Nie je náhoda, že množstvo demonštrantov si so sebou zobralo vlajky Únie, na ktorú Orbán po každej kritike populisticky útočí. Nechýbajú ani bilbordy s Putinom, na ktorého sa Orbán podľa pozorovateľov čoraz viac snaží podobať. 

Oficiálna protisorosovská kampaň v štátnych a súkromných médiách kontrolovaných Orbánom a jemu blízkymi ľuďmi sa dostala až do takého absurdného štádia, že keď v nedeľu prišli univerzitu podporiť desaťtisíce ľudí a Budapešť zažila svoj najväčší protest za posledné roky, provládni novinári masový protest zľahčovali slovami, že Soros zvážal na demonštráciu ľudí súkromným lietadlom a platil im za účasť.

Na protest pritom vtedy prišlo okolo 70-tisíc ľudí.

Niekoľko dní nato aktivisti zorganizovali nový protest. Prišlo okolo desaťtisíc ľudí. Mnohí na štátnu propagandu zareagovali s humorom a zobrali si transparenty s nápismi „Soros Airlines“  či „Aeroflot vás letecky dopraví domov“.

„Najsmutnejšie na tom je, že táto provládna propaganda je platená aj z mojich daní a ľudia na vidieku nechodia na internet, ako my v Budapešti. Veria tomu, čo im povedia v televízii,“ rozpráva Ágnes. Krátko nato tisícky demonštrantov uprostred Námestia hrdinov vytvorili prázdne námestie v tvare srdca a v ňom nápis CIVIL na podporu občianskej spoločnosti, ktorá sa v Maďarsku cíti ohrozená.

Orbán podľa Ágnes Kelemenovej neznesie kriticky zmýšľajúcich ľudí. „To vôbec nie je len o Sorosovi, ale o intelektuáloch ako takých, neznáša ich,“ dodáva mladá historička.

Na jeseň minulého roka zavreli v Maďarsku jediné opozičné celoštátne noviny Népszabadság, teraz hrozí zánik CEU a pripravuje sa schválenie zákona o mimovládkach. Nielen na podporu CEU, ale aj na protest proti nemu vyšli Maďari znovu v stredu do ulíc. Zákon sa týka mimovládnych organizácií, ktoré dostávajú podporu zo zahraničia, a to viac ako 7,2 milióna forintov.

Presne podľa ruského vzoru, kde kritické mimovládne organizácie dostali hanlivú nálepku „zahraniční agenti“.  

Mladí Orbánovi neveria, utekajú preč

Slovenský profesor ekonómie Július Horváth, ktorý na Stredoeurópskej univerzite vedie katedru ekonómie a patrí medzi najskúsenejších učiteľov na univerzite, v tom má jasno. „Akokoľvek to dopadne, CEU určite prežije. A teraz je jedno, či už to bude Viedeň alebo Vilnius, ak ju naozaj zavrú, doplatí na to najviac Maďarsko,“ myslí si aj Horváth a naráža na rôzne ponuky z cudzích krajín, ktoré sú pripravené s radosťou hostiť CEU u seba.

Z Bratislavy taká neprišla.

Z Horváthovej kancelárie na šiestom poschodí je krásny výhľad na mesto. Nové krídlo budovy otvorili po rekonštrukcii len minulý rok. Citlivá kombinácia moderných prvkov s historickou fasádou bola ocenená aj architektonickou cenou. 

„Urobili to naozaj fantasticky. Máme digitálne tabule s internetom, skvelú knižnicu, inteligentné posluchárne, ktoré si sami regulujú svetlo a teplotu,“ hovorí slovenský expert na makroekonomiku. Vybavenie je však podľa neho najmenej. Tomu, čo považuje za najlepšie, hovorí „krémoví študenti“, teda talentovaní študenti, ktorých CEU láka svojou dobrou povesťou.

Kvalitu školy podľa neho vidno na úspešnosti v získavaní grantov na výskum.  „Profesori aj študenti sú tlačení do výskumu a tak to má byť. To nie je, že si odprednášate a máte za to plat,“ dodáva.

„Snažia sa tu dostať naozaj tí najlepší. Na ekonómiu sa nám tu hlási tristo ľudí, bežne máme v ročníku tak 25 študentov,“ rozpráva Horváth. Na to, že CEU sa teraz má stať obeťou Orbánovej kampane pred blížiacimi sa voľbami v roku 2018, len krúti hlavou.

To, že si vybrali za nepriateľa Sorosa a liberálov, čo je teraz podľa neho v Maďarsku momentálne tá najhoršia nadávka, mu pripomína zlé časy z minulého storočia. „Tá rétorika sa veľmi podobá na to, keď v Čechách rušil na nacistický ríšsky protektor Čiech a Moravy Konstantin Von Neurath univerzity s tým, že učitelia sú slobodomurári a študenti nebezpečný živel. My sme teraz niečo podobné, akurát sme onálepkovaní ako zo západu platení Sorosom. Čo je absolútne absurdné. Soros nám predsa nepíše sylaby, stretávame sa tak raz za rok, keď si príde potriasť ruky so študentmi,“ hovorí profesor Horváth.

Nové podmienky pre CEU, ako napríklad založenie kampusu na území USA, sú podľa neho veľmi divné. Americká univerzita v Bejrúte, Káhire či Biškeku a Blagojevograde tiež nemá žiadne zariadenia v Spojených štátoch a vo svojich krajinách patria medzi to najlepšie, rozpráva.

Lepšia je len Moskva

CEU založil Soros ešte v roku 1991 v Prahe, neskôr ju však presunul do Budapešti do centra mesta, kúsok od Katedrály svätého Štefana. „Ak nerátame moskovskú Lomonosovovu univerzitu, tak je CEU najlepšia v postkumunistickom svete. Obzvlášť je dobrá v medzinárodných vzťahoch a ekonómii,“ rozpráva profesor, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite už 17. rok a za ten čas sa naučil rozprávať po maďarsky tak, aby nebolo ľahko počuť, že je zo Slovenska.

Život v Budapešti si nevie vynachváliť. „Kuchyňa je skvelá, potraviny úžasné a debaty o víne sa tú vedú celé hodiny,“ zasníva sa Horváth, keď padne reč na šťavnaté maďarské paradajky či voňavý kabernet.

Z ekonomického hľadiska si maďarská vláda podľa neho nevedie zle, nezamestnanosť prudko klesla, rast je uspokojivý, infláciu stlačili, forint držia na slabej úrovni, ako typicky južanskú menu, hovorí. Problém je však ten, že mladá generácia Orbánovi po všetkých tých korupčných škandáloch neverí. Vidí ho ako skorumpovaného politika, no zároveň nemá koho voliť. Nie náhodou si teraz radikálny Jobbik robí kampaň s portrétom Orbána a textom: kradli.

Profesor Horváth nie je sám, kto si myslí, že obrat nastal v roku 2014, keď si Orbán začal brať vzor z Ruska a Turecka a hovoriť o neliberálnej demokracii, čo vyhlásil za štátnu doktrínu.

V praxi to znamená, že v krajine síce prebiehajú slobodné voľby, ale väčšinu médií a štátnych inštitúcií vrátane Ústavného súdu už má plne pod kontrolou. Irónia je v tom, že Orbánov hovorca Zoltán Kovács, ktorý otvorene volá po zavretí CEU, na škole študoval a maďarský premiér mohol vďaka Sorosovmu štipendiu vyrásť ako študent Oxfordu.

Fejkoví nepriatelia

Práve z anglického Ofxordského grófstva prišla študovať politológiu na CEU Soryah Haggarty.

„Nikdy predtým som nebola v strednej Európe a tu som si to zrazu úplne zamilovala,“ hovorí britská študentka. „Ako bolo vidno aj počas kampane za brexit, u nás panuje o tomto regióne množstvo nezmyselných mýtov. Ja tu mám skvelých profesorov, ktorí ma spoznávajú na ulici a bavíme sa ako rovný s rovným. Ak by nakoniec CEU musela z Maďarska odísť, bude to veľká strata nie len pre študentov, ale aj pre túto krajinu. Keď volám s mojimi rodičmi, tak tú situáciu absolútne nechápu, pýtajú sa ma, ako to, že jednej z najlepších univerzít hrozí zánik. Vôbec tomu nerozumejú.“

Aj Soryah však stále verí v kompromis. Tisícové protesty a revolučná nálada medzi mladými v dvojmiliónovej Budapešti jej dávajú dôvod na opatrný optimizmus. Hoci, dodáva, ktovie ako to dopadne v lete, keď sa všetci študenti vytratia domov.

Na tú nenávisť, ktorú tak často prejavuje Orbánova vláda voči EÚ, ktorá trvá na dodržiavaní európskych hodnôt a pravidiel, či útokoch na Sorosa, má dve slová: fejkoví nepriatelia.    

Goran Buldioski, ktorý v Sorosovej nadácii Open Society Foundations šéfuje celej Európe, si ešte pred niekoľkými rokmi myslel, že celá ich misia v Budapešti sa pomaly skončí.

„Mysleli sme si, že keď v Maďarsko vstúpilo do EÚ, nebude do čoho pichnúť. Teraz sa však zdá, že všetko sa začína od začiatku,“ hovorí Buldioski, ktorý je z Macedónska a v OSF v Budapešti pracuje už druhé desaťročie, takže bol pri transfigurácii Orbána, ktorý sa postupom času zmenil z liberálneho a prozápadného politika na človeka, ktorý začal kopírovať metódy autokratických režimov v Turecku a Rusku.

„Tu vôbec nejde o Sorosa, ale o útok na občiansku spoločnosť ako takú. Od mimovládok, nezávislých inštitúcií až po médiá. Rozbehol to na viacerých frontoch naraz. To, čoho sme svedkami je, že z Orbán namiesto rešpektovania rule of law (právneho štátu) vládne by law (zákonom),“ hovorí Buldioski, v ktorom sa nezaprie profesia politológa.

Ak prejde aj pripravovaný zákon o mimovládkach, tie, ktoré dostávajú viac ako 7,2 milióna forintov zo zahraničia, budú musieť prejsť novou registráciou a všade pripisovať, že sú platené zo zahraničia. „Je to veľmi ponižujúce. Vytvorí sa tak atmosféra, kde budú mimovládky dvoch kategórií: tie naše a tie menej dôležité,“ rozpráva Buldioski.

Orbánovým cieľom je podľa neho úplne vytlačiť nezávislých a kritických aktérov z občianskeho života.

Celá tá kampaň o konšpirácii vedenej zo strany Sorosa by bola podľa neho veľmi smiešna, keby sa netýkala toľkých ľudí a úspešných kampaní. „Nehovorím, že nie sme významný donor pre malé mimovládky, ktoré by Orbán nikdy nepodporil. Ročne hovoríme o podpore okolo štyroch miliónov eur. Zoberte si, že vláda len na nenávistnú kampaň pred referendom o utečencoch minula 15 miliónov eur zo štátneho rozpočtu,“ hovorí Buldioski.

Soros je pritom aktívny v Maďarsku od 80. rokov, keď sa začal presadzovať za hodnoty otvorenej spoločnosti. V roku 2010 dal milión eur na zneškodňovanie ekologickej katastrofy, keď Ajku zavalilo toxické červené bahno z hlinikárne.

Ak nakoniec zákon o mimovládkach prejde, Buldioski sa obáva, že to otvorí dvere aj populistom na Slovensku či Rumunsku a podobné stigmatizujúce zákony proti kritickým mimovládkam prejdú aj tam.

Orbán, univerzitobijec

„Niektorí lídri, v našich končinách Matej Korvín alebo Karol IV., vošli do dejín ako zakladatelia univerzít. Iní sú v učebniciach dejepisu zapísaní ako ich ničitelia. Kto pozná históriu, určite by v tej spoločnosti byť nechcel,“ hovorí Martin Kahanec, ktorý tiež pôsobí na CEU ako profesor.

Akokoľvek sa to maďarská vláda snaží skryť, aj podľa neho jej ide cielene o vyhostenie univerzity. Nezastavilo ju ani to, že v niektorých odboroch patrí medzi top 50 univerzít na svete. Napriek tomu však Kahanec dúfa, že univerzita nebude zatvorená a zostane v Maďarsku.

„Jej odchod by bol citeľnou stratou aj pre Slovensko. Blízkosť Budapešti umožňovala mnohým študentom zo Slovenska nadobudnúť špičkové vzdelanie blízko domova. Spomína aj masívnu podporu nielen v Maďarsku, ale aj od inštitúcií a jednotlivcov z celého sveta i zo Slovenska.

„Civilizovaný svet si vysoko váži hodnoty akademickej slobody, chápe že toto nie je len útok na CEU, ale vytvára sa precedens, ktorý by bol hrozbou aj pre ostatne akademické inštitúcie v Maďarsku a vo svete,“ rozpráva Kahanec, ktorý absolvoval na univerzite magisterské štúdium a od roku 2010 na Škole verejnej správy (School of Public Policy) pôsobí ako ako profesor. Univerzitu hodnotí samými superlatívmi.

„CEU je akademické a intelektuálne centrum svetového významu, prednášajú tam špičkoví akademici a odborníci z praxe a verejného života. Podmienky na prácu sú adekvátne vysokému štandardu štúdia a výskumu. Do práce a na stretnutia s kolegami a študentami sa vyslovene teším,“ rozpráva.

Slovenská malosť

Absolventi sa podľa neho ľahko vedia uplatniť ako špičkoví odborníci vo svojich oblastiach. „Na našich lojálnych absolventov som hrdý, vážim si ich ako odborníkov, ale aj ako aktívnych občanov, ktorým zaleží na tom, kam naša spoločnosť smeruje. Mnohí absolventi CEU hovoria, že im univerzita zmenila život a poskytla nový zážitok zo vzdelávania,“ dodal. 

To, že na rozdiel od iných krajín, sa politici vyjadrovali k CEU pomerne ľahostajne, ho sklamalo.

„Reakcie niektorých politikov vysvetľujú aj to, prečo nevytvárame podmienky na to, aby sa naše univerzity umiestňovali vyššie v medzinárodných rebríčkoch. Predbiehame sa pri získavaní investícii do montážnych hál, ale keď máme aspoň hypotetickú šancu získať inštitúciu s vysokou pridanou hodnotou, ktorá vytvára vysokokvalifikované pracovné miesta, a vie prilákať špičkových odborníkov a študentov, ukazujeme smutnú malosť nášho zmýšľania a nedostatok zmyslu pre to, čo je pre Slovensko strategické.“