Denník N

Propagátorka látkových plienok: Dieťa musí vidieť, že veci nie sú na jedno použitie

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Tatiana Stránovská má 43 rokov, donedávna pracovala v banke, no túto pozíciu opustila, aby sa mohla naplno venovať svojmu obchodíku s látkovými plienkami v bratislavskej Petržalke. Má dve deti.

Málokto by tušil, že existuje celosvetový Týždeň skutočných plienok. Myslí sa tým na prateľné plienky, ktoré koncom dvadsiateho storočia vytlačili na okraj pohodlnejšie pampersky. Tento týždeň sa o nich hovorí viac a na rôznych stránkach si o nich pozriete zaujímavé prezentácie. Podľa Tatiany Stránovskej je to dôležitá téma, ktorá od starostlivosti o dieťa presahuje až k ekologickému životnému štýlu. Pre mamy, ktoré zvažujú používanie plienok, založila obchod a komunitu látkovéplienky.sk, kde záujemcom zodpovedne radí, ako si výbavu plienok zabezpečiť tak, aby to rodine vyhovovalo najlepšie.

Prevádzkujete obchod s látkovými plienkami a webovú stránku s radami pre rodičov, ako ich používať. Prečo ste založili túto komunitu?

Pred desiatimi rokmi sa mi narodilo prvé dieťa, dcéra. Pred pôrodom som nemala veľa času sledovať možnosti prebaľovania. Potom som však objavila, že existujú aj iné plienky ako pampersky z reklamy, tak som sa tým začala zaoberať.

Na Slovensku vtedy ešte skoro nikto nepredával látkové plienky, v Čechách sa to iba rozbiehalo. Mala som pocit, že s tým niečo môžem urobiť.

Mnohí látkové plienky vnímajú ako roztomilé retro, nad ktorým sa treba pousmiať.

Áno, látkové plienky sú pre mnohých okrajová záležitosť. Rodičia sú pohodlní, alebo o iných možnostiach ani nepremýšľajú. Odrádza ich aj pranie, ale ja si stále myslím, že to nie je vôbec náročné, pretože súčasné plienky už netreba prať ručne. Určite ich netreba vyvárať, stačí ich šupnúť do práčky na 40-60 stupňov a vyvesiť. V minulosti sa plienky prali ručne, pretože práčky boli nekvalitné a materiál potrhali. Už sa to nestáva.

Nemusí to teda byť to utrpenie z rozprávania našich mám a starých mám?

Určite nie. Väčšina ľudí vôbec netuší, aká široká a moderná je ponuka plienok oproti minulosti. Keby videli, že niektoré tie plienky sú také krásne, že ich je škoda skrývať pod oblečením, možno by názor zmenili. Aj starostlivosť o ne je oveľa jednoduchšia. Kedysi sa pralo v ruke a vyváralo, automatické práčky neboli, respektíve neboli pre každého, lebo boli drahé. A žehliť sa väčšina plienok dnes ani nemôže, pretože by to poškodilo materiál.

Ďalšou veľkou výhodou je väčší komfort dieťatka. Už dávno neplatí, že v látkových plienkach sú deti v mokrom. Moderné plienky majú systém, ktorý vlhkosť odvádza od pokožky. Pri pokožke bábätka je bavlnená alebo bambusová plienka, na ňu sa naťahuje nepriepustná, no čiastočne priedušná vrchná vrstva, ktorá zabezpečuje prísun vzduchu k pokožke. Často sa stáva, že lekári odporúčajú látkové plienky, ak dieťa na jemnej pokožke jednorazové plienky nezvláda.

Odkedy sú vlastne v móde jednorazové plienky?

Začali sa vyrábať v Amerike približne v 50. rokoch minulého storočia, od 70. rokov ich spotreba postupne narastala. U nás sa začali rozširovať až po roku 1989 a ich používanie postupne tiež narastalo.

Prečo škodia prírode?

Okrem toho, že na ich výrobu treba viac surovín, jednorazové plienky sa v prírode nerozkladajú, presnejšie, trvá im to veľmi dlho. Ony nás prežijú o stovky rokov a jedno dieťatko ich vyprodukuje aj tonu za ten čas, kým sa odnaučí plienky nosiť.

Inými slovami, dieťa môže byť celkom škodlivý tvor pre životné prostredie.

Ak to zveličíme, áno. Na začiatku prebaľujete častejšie, niekedy aj desaťkrát, potom sa počet prebalení znižuje. Ak teda rátame priemerne šesť až sedem plienok na deň za dva roky života, vychádza to približne na štyri- až päťtisíc plienok. To je dosť odpadu na jedno dieťa.

Keď sa umelé plienky rozkladajú vyše sto rokov, znamená to, že sa doteraz nerozložila ani jedna z tých, ktoré sa vyrobili.

Nie celkom. Klasické pampersky sa nerozložili určite, ale existujú aj jednorazové ekologické plienky, niektoré sú stopercentne rozložiteľné, alebo sa z nich rozloží väčšina. Sú však drahšie, preto ich kupuje iba málo ľudí.

Z čoho sa umelé plienky vyrábajú?

Z priepustnej fólie (väčšinou polypropylén), z nepriepustnej fólie (polyetylén) a z nasiakavej vrstvy z buničiny s gélovým absorbentom – ide o polyakrylát sodný, čo je syntetický polymér s neobyčajnou schopnosťou absorbovať veľké množstvo vody.

Sú aj preto ťažké? Niekedy mamičky žartujú, že by sa plienkou dalo omráčiť človeka.

Áno, je to preto. Guľôčka na seba naviaže veľa vlhkosti. Často má rodič pocit, že nemusí dieťa ešte prebaľovať, veď plienka to vydrží. Reklamy nás presviedčajú, že plienka vydrží aj pol dňa. Lenže to, že plienka vlhkosť drží, neznamená, že nie je pocikaná a pokožka dieťaťa sa kontaktu a podráždeniu vyhne. Aj preto som za látkové plienky – pranie nestojí veľa a bola som radšej, že som mala dieťatko v suchu vždy, keď bolo treba, a nemusela som riešiť, kedy sa mi ešte neoplatí plienku meniť.

Podľa mňa sú látkové plienky pre dieťatko prirodzenejšie, pretože sa v látke cíti lepšie. Zoberte si, koľko žien má problém s vložkami. Sú pre nich umelé, nepriedušné, nepríjemné. Keď je to pre nich na pár dní v mesiaci nepríjemné, ako sa asi môže cítiť dieťatko celé dva roky? Rozdiel vidno i pri prebaľovaní. Pri jednorazových plienkach dieťa treba nakrémovať, aby nevznikali zapareniny. Pri látkových toto riešiť nemusíte, alebo len veľmi výnimočne.

Nie je zvláštne, že niekto má problém hodiť PET fľašu medzi bežný odpad, a pritom vyhadzuje týždenne desiatky nerozložiteľných plienok?

Je to trochu paradox. Hovoria, aké je to výhodné, ako sa s tým netreba babrať, ale veď aj jednorazové plienky so sebou prinášajú kopu práce. Musíte vynášať smeti, riešiť, kde a kedy ich výhodne nakúpiť. Pri ôsmich či desiatich prebaleniach denne sa kôš rýchlo naplní a neskôr aj zapácha.

V niektorých krajinách, napríklad v Anglicku, kraj prispieva rodičom na kúpu látkových plienok, aby znížil množstvo odpadu na svojom území. Motivuje tým rodiny správať sa ekologickejšie. Nechýba na Slovensku takáto širšia spoločenská podpora?

Aj Viedeň prispieva na látkové plienky. Je to logické, lebo vzniká menej odpadu a menej to zaťažuje odpadové služby. V Anglicku dokonca funguje služba na pranie plienok – mamičkám pozbierajú špinavé plienky a prinesú naspäť vypraté. To si u nás reálne neviem predstaviť, pretože my k tomu máme asi trochu iný vzťah, vnímame to trochu intímnejšie.

Je legitímne prispievať rodinám, ktoré vytvárajú menej nerozložiteľného odpadu?

Môže to byť argument. U nás je to zatiaľ jedno, pretože platíme za odpad, hlavne na sídliskách, paušálne, podľa počtu osôb. Vo Švajčiarsku platíte zvlášť za každý igelit, ktorý hodíte do kontajnera. Tam si ľudia rozmyslia, koľko odpadu vyprodukujú.

Viete si predstaviť, že o tom komunikujete s našimi úradmi?

Bola by som veľmi zvedavá, či by to mestské časti riešili. Nemuselo by sa rozlišovať v poplatku za odpad, možno by stačilo, keby dostali mamičky príspevok alebo balík látkových plienok po pôrode. Mestské časti prispievajú pri narodení dieťaťa tak či tak, stačilo by, keby bol príspevok vyšší pre mamičky, ktoré sa rozhodnú prebaľovať do látkových plienok.

Mohlo by to prispieť k tomu, že ľudia by viac chápali odpad z plienok ako záťaž?

Bolo by to uchopiteľnejšie pre viacerých ľudí. Teraz sú ľudia, ktorí deti látkujú aj v záujme životného prostredia ostatných, skôr za „tých iných“. Keby prišlo aj takéto uznanie zvonka, možno by sa aj povedomie ľudí zmenilo. Ja zase nie som ten typ, ktorý by ľudí za rozhodnutie odsudzoval alebo im vnucoval iné. Ja viem, že pre mňa bolo toto rozhodnutie dobré, ale všetci sme iní. Som však rada, ak si niekto zvolí aspoň cestu kompromisu – napríklad že používajú doma látkové a mimo domu jednorazové plienky. Už takáto kombinácia je obrovská úľava pre životné prostredie a podpora zvonka, napríklad od mesta, ktoré nechce odpad, môže dopomôcť k tomu, aby ľudia aspoň zmiernili spotrebu. Je dobré, ak ľudia vedia o tom, že iná možnosť existuje.

Na rozdiel od umelých však látkové plienky treba prať, čo tiež stojí peniaze. Nie je to tak, že človek na ich praní prerobí?

Nie, lebo práčky sú čím ďalej, tým úspornejšie a plienky stačí prať na 40 alebo 60 stupňoch.

Ak to všetko zrátame, ktoré plienky vychádzajú drahšie? Látkové či umelé?

Látkové plienky sú vyššia počiatočná investícia. Ale keď si rozrátate, že jednorazovky kupujete v malých dávkach, ale zato permanentne dva či dva a pol roka, tak určite ušetríte.

Látkové plienky môže použiť aj druhé dieťa, ak sa o ne správne staráme. To znamená, perieme ich v šetrnom pracom prostriedku každý druhý alebo tretí deň. Ja som použité plienky odkladala do vedierka s krytom, ak boli pokakané, predprala som ich v žlčovom mydle. Menej plienok môžeme predprať a následne prať s ostatnou detskou bielizňou.

Plienky nie sú jediná vec, pri ktorej sa často ľudia uchyľujú k pohodlným riešeniam. V čom ešte rodičia môžu byť ekologickejší a pozornejší k svojmu okoliu?

Napríklad utierky. Načo ich používať, ak máme doma umývadlo? Nie je čistá voda lepšia ako chemické utierky? Navlhčiť sa dajú aj separačné plienky, alebo plienky, ktorými sa dá čistiť rovnako ako utierkou. Takéto zdanlivé maličkosti robia množstvo zbytočného odpadu.

Keď ste sa tak rozhodli, čo všetko sa u vás doma zmenilo?

Domácnosť napríklad pôsobila vizuálne čistejšia. Nemali sme doma obrovské balíky plienok v akcii. Keď sme si vešali vypraté plienky, izba voňala a človek sa na to s radosťou pozeral. Keď je dieťatko väčšie, rado rodičom pomáha, aj mne dcéra pomáhala s vyvešaním plienok. Je to príjemnejšie, prirodzenejšie a dieťa vidí, že predmety a veci nie sú na jedno použitie, že veci nevyhadzujeme, ale znovu používame.

S používaním prateľných látkových plienok sa človek začne zaujímať viac aj o to, v čom ich perie. Prať látkové plienky v agresívnom prostriedku tiež nie je cesta. Aviváž sa napríklad vôbec nemôže používať, pretože plienkam znižuje savosť. Na trhu sú ekologické pracie prostriedky, namiesto aviváže môže stačiť ocot. Zmäkčuje bielizeň lepšie ako aviváž a vôbec po sebe nezanecháva zápach, dokonca zneutralizuje zvyšky pracieho prášku.

Ako ľudí presviedčate, ak sú stále nerozhodní a zdá sa im jednoduchšie používať bežné plienky?

Väčšinou majú problém s praním. Podľa nich je to otravná práca navyše. Vtedy hovorím, že ak si na to zvyknú a robia to pravidelne, nemusí ich to vôbec obťažovať. Je to, ako keď si človek kúpi psíka a musí ho vetrať. Tiež to berie ako samozrejmosť, pritom je to vlastne práca navyše.

Niektoré mamičky hovoria, že by čas prania plienok radšej venovali dieťaťu. Pranie však nejde na úkor dieťaťa, naopak. To, že mi záleží na tom, čo má dieťa pri zadočku, je dôležitá starostlivosť o dieťa. Práčku dnes zapnete jedným gombíkom, a keď dieťa vyrastie, môžete pranie chystať spoločne.

Je pre dieťa dôležité vidieť, že sa o domácnosť staráte spoločne?

Určite. Keď sa ku všetkému staviame prístupom „zoberiem a zahodím“, deti si ten prístup môžu preniesť aj na všetko okolo. Môžu dospieť k názoru, že je všetko na jedno použitie.

Slovensko

Teraz najčítanejšie