štvrtok

Ochranári vyzývajú vládu, poslancov a politické strany: Nerezignujte na smerovanie k udržateľnejšej budúcnosti!

Rozhodujúce politické sily na súčasnom Slovensku nepodporujú udržateľné, ale skôr neudržateľné smerovanie tejto krajiny.

Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
a kontaktná osoba Výzvy Nerezignujte...!

V týchto dňoch sa 53 zakladajúcich členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu, vrátane viacerých špičkových odborníkov a odborníčok v tejto oblasti, obrátilo na vládu, rezorty, politické strany a Národnú radu s výzvou, v ktorej sa okrem iného uvádza:

„Tretieho apríla 2002 slovenský parlament veľkou väčšinou hlasov prijal Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja SR (NSTUR). Zavŕšil sa tým viac ako trojročný proces prípravy najkomplexnejšieho strategického rozvojového dokumentu u nás... Slovensko sa stalo prvou krajinou regiónu V4, ktorá podobnú národnú stratégiu prijala... Ide o dokument unikátny nielen svojím obsahom a šírkou svojho záberu, ale aj spôsobom, akým vznikol.

Riešiteľský kolektív sa tvoril cestou ‚zdola nahor‘. Nomináciami zo strany zainteresovaných subjektov. Vznikla tak databáza viac ako 200 expertov pôsobiacich v relevantných oblastiach. Z tejto reprezentatívnej množiny kompetentných sa zrodil 45-členný interdisciplinárny tím a v jeho rámci skupina hlavných riešiteľov/riešiteliek za jednotlivé oblasti (environmentálnu, sociálno-humánnu, kultúrno-historickú, ekonomickú, inštitucionálnu a prierezovú či syntetickú). Na analytickej časti Národnej stratégie s rozsahom cca 1800 normostrán textu, tabuliek a iných príloh sa autorsky podieľalo viac ako sto autorov a autoriek a desiatky ďalších v pozícii konzultantov a konzultantiek... Parlament okrem samotnej Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja schválil aj uznesenie, ktoré zaväzuje vládu požadovať pri schvaľovaní ďalších relevantných strategických dokumentov niečo ako doložku zlučiteľnosti s  Národnou stratégiou TUR, resp. s princípmi a cieľmi v nej obsiahnutými. Druhá časť uznesenia ukladala vláde predkladať každoročne v termíne do 31. marca odpočet plnenia  úloh, ktoré  vláde a jednotlivým rezortom z Národnej stratégie TUR vyplývajú.

... Spomínané uznesenie vláda rešpektovala len v prvých rokoch po prijatí národnej stratégie. Pár ďalších rokov sa odpočet plnenia úloh, vyplývajúcich zo stratégie, robil len na pôde parlamentného výboru pre ochranu životného prostredia (čo je okrem iného nepochopením skutočnosti, že životné prostredie predstavuje iba jeden z viacerých aspektov TUR). A v posledných rokoch sa požadovaný odpočet nerobí ani tam. Príslušné uznesenie Národnej rady je však naďalej platné a na jeho nerešpektovanie sme vládu i vedenie parlamentu v uplynulých rokoch neraz upozorňovali, žiadali vysvetlenie, interpelovali... Odpoveďou bola vždy a znova ignorácia svojej povinnosti zo strany vlády a rezignácia slovenského parlamentu na dohľad nad dodržiavaním vlastného uznesenia.

Pritom NSTUR dodnes nestratila punc aktuálnosti. Vychádza nielen zo široko akceptovaných definícií a princípov trvalo udržateľného rozvoja, ale aj z kritických analýz predchádzajúceho vývoja a možných scenárov vývoja budúceho, a to v domácom i medzinárodnom kontexte. Prináša víziu udržateľného rozvoja Slovenska. V záverečných častiach navrhuje orientáciu, priority a 29 hlavných cieľov udržateľného rozvoja Slovenska, ktoré sa plnia (i neplnia) v rôznom rozsahu i kvalite, avšak bez toho, aby sa tým niekto na odbornej, riadiacej či politickej úrovni systematicky zaoberal. Koordinačnú úlohu mala v tomto smere zohrávať Rada vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá sa však po prvých ako-tak sľubných rokoch svojej existencie postupne ‚stratila zo scény‘.

Osud Národnej stratégie TUR a Rady vlády pre TUR je príkladom premárnenej príležitosti Slovenska stať sa regionálnym lídrom aj v nejakej inej oblasti, ako je korupcia, rozkrádanie eurofondov, jadrová energetika či výroba automobilov so spaľovacími motormi.

Vyzývame týmto vládu, jednotlivé rezorty i Národnú radu SR, aby znovuoživili svoje aktivity v systematickej (re)orientácii Slovenska na trajektóriu trvalej udržateľnosti. Za príklad si môžu vziať o. i. susednú Českú republiku, kde začali neskôr ako my, ale dnes majú vybudované solídne personálne i inštitucionálne kapacity pre koordináciu a rozpracúvanie problematiky udržateľného rozvoja vo väzbe na medzinárodné záväzky, ktoré ako Česká, tak aj Slovenská republika na seba zobrali. Gestorom týchto aktivít je dlhodobo český premiér a tím, ktorý sa touto problematikou v rámci úradu vlády zaoberá, má niekoľko desiatok kvalifikovaných pracovníkov a expertov.“

A čo na to druhá strana sporu? Na túto výzvu ani na predchádzajúce otázky, upozornenia a žiadosti nik z oslovených vecne nereagoval. V zákulisných diskusiách sa však zvyknú brániť ničím nepodloženým tvrdením, že Národná stratégia TUR je už vlastne neplatná, že platila len do roku 2010, že medzičasom ju vraj nahradil Akčný plán TUR... Takýchto a podobných tvrdení sa chytajú ako topiaci sa slamky. Nikde sa pritom nepíše, že by stratégia mala platiť len do roku 2010. Napokon, bolo by to proti zmyslu stratégie už „z defnície“. Videl už niekto niekedy stratégiu, teda dlhodobý strategický dokument, ktorý by sa robil a prijímal na osem rokov? To je úplný nezmysel. Jasné, jestvujú určité horizonty plnenia stratégií. Krátkodobý môže byť hoci do 5 či 10 rokov, strednodobý 15-30 a dlhodobý 50 a viac. Ale to je o niečom celkom inom.

Tvrdenie, že Národnú stratégiu TUR nahradil Akčný plán TUR, je nemenej absurdné. Mýliť si stratégiu s akčným plánom je ukážkou úplného amaterizmu.

A po tretie. Uznesenie Národnej rady z 3. apríla 2002 o povinnosti vlády predkladať každoročne parlamentu odpočet plnenia NSTUR dosiaľ nik nezrušil.

Ale čo je najhoršie, rozhodujúce politické sily na súčasnom Slovensku nepodporujú udržateľné, ale skôr neudržateľné smerovanie tejto krajiny: od baníctva na hornej Nitre cez dlhodobo neudržateľnú energetiku, ťažký priemysel tretieho sveta, automobilovú verzus verejnú dopravu, výstavbu na úrodných pôdach, namiesto využívania devastovaných, opustených areálov, odprírodňovanie riek, znečisťovanie podzemných vôd, mizernú politiku predchádzania odpadom a čiernym skládkam, likvidáciu stromovej a inej zelene, zjazdovky a lanovky v národných parkoch, poľnohospodárstvo závislé od eurodotácií až po neútulnosť miest, stále viac zaostávajúce školstvo, životu nebezpečné zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť nezohľadňujúcu demografický vývoj.

 

 

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 126343 z vás dostáva správy e-mailom