Slovák mal stôl pár metrov od Zuckerberga z Facebooku, v Oxforde vyvíjal samojazdiace autá

Programátor PETER ONDRÚŠKA vraví, že s autonómnymi autami sa zlepší organizácia dopravy. „Bude menej dopravných zápch a čas, ktorý strávime cestovaním, bude kratší.“ Odborník na robotiku hovorí, že ak budeme chodiť do práce na autonómnych autách, budeme produktívnejší, lebo si počas jazdy napríklad prečítame emaily.

Minulý rok ste ukončili doktorandské štúdium na Oxfordskej univerzite, kde ste pôsobili v miestnom Robotickom inštitúte. Na čom ste pracovali?

Jeden z projektov sa týkal samojazdiaceho auta. RobotCar, ako sme ho nazvali, sme verejnosti predstavili v roku 2012. Išlo o vôbec prvý projekt samojazdiaceho auta vo Veľkej Británii. Po skončení štúdia som v Londýne spolu s kamarátmi založil start-up Blue Vision Labs. Zaoberáme sa vývojom technológií v oblasti robotiky.

Ako prebieha vývoj autonómnych automobilov?

Všetky automobilky, ktoré chcú vyrábať samojazdiace automobily (ale aj firmy ako Uber a spoločnosti na rozšírenú realitu), potrebujú istý typ zariadení, aby vedeli, kde presne sa ich vozidlá v priestore nachádzajú, čo okolo seba vidia a ako by na to mal automobil zareagovať.

Takto to robí aj Tesla?

Výhodou Tesly je, že má vlastný vozový park – v angličtine by sme povedali „fleet“. To znamená, že majú veľa samojazdiacich automobilov, ktoré sú v reálnom prostredí, monitorujú ho a učia sa z neho. Budujú si mapu, kde čo je. Ostatné automobilky nemajú vozový park na takejto pokročilej úrovni.

Čiže jazdením sa samojazdiace autá učia a čoraz viac zdokonaľujú?

Presne tak. Veľká časť technológie samojazdiacich automobilov je o dátach. Automobilky si ich vymieňajú a prispievajú do spoločného systému. Vždy, keď automobil uvidí na ceste niečo nové (napríklad ak niekde pribudne značka), pošle o tom informáciu všetkým autonómnym vozidlám. Samojazdiace vozidlá sú do veľkej miery dátovým problémom: musíme vyriešiť, ako sa veľa robotov – v tomto prípade autonómnych áut – dokáže spoločne učiť o prostredí, v ktorom sa pohybujú.

Učí sa vozidlo aj to, ako by sa malo v určitej situácii typicky zachovať?

Automobil sa učí to, ako vyzerá jeho prostredie. Prirovnal by som to k situácii, keď vodič šoféruje v prostredí, ktoré dobre pozná, alebo v novom meste, kde ešte nejazdil. Druhý prípad predstavuje väčšie bezpečnostné riziko, lebo človek nevie, čo kde predvídať. Ak by si samojazdiace autá nevymieňali informácie o prostredí, bolo by to, ako keby ste stále jazdili iba v novom meste.

Aké kľúčové technológie sú potrebné nato, aby ste postavili samojazdiace auto?

Sú tri. Prvá technológia spočíva vo veľmi presnom mapovaní a lokalizácii. GPS toto nedokáže. Aj v prípade najdrahších GPS je presnosť zariadenia v mestskom prostredí plus-mínus desať metrov. Nepresnosť spôsobuje to, že cez prekážky, napríklad cez budovy, nie je priamy výhľad na satelit. V prípade autonómnych áut sa vysoko presná lokalizácia dosahuje tým, že automobil má prístup k detailnej mape, ktorá má podobu 3D modelu. Dáta zo senzorov využíva vozidlo na to, aby ich porovnalo s 3D mapou. Vďaka tomu si vie spočítať, kde presne – s centimetrovou presnosťou – sa v meste nachádza.

Čo ešte vozidlo potrebuje?

Automobil musí vedieť interpretovať, čo vidí: či už ide o iné autá, chodcov, alebo iných účastníkov dopravy. Vozidlo musí vedieť predvídať, čo spravia. Nato slúži strojové učenie.

Z toho dôvodu je samojazdiace auto takpovediac okamerované, aby vedelo monitorovať situáciu okolo seba?

Áno, samojazdiace autá majú veľa senzorov a jeden z najviditeľnejších je ten, čo sa točí navrchu kapoty. Ide o laser, ktorý sníma okolie auta. Zo senzorov si vie vozidlo utvoriť informáciu, kde sú ostatní účastníci premávky.

Existuje ešte nejaká ďalšia kľúčová technológia samojazdiacich áut?

Áno, súvisí s plánovaním: keď už vozidlo vie, kde v prostredí sa nachádza a kde sú ostatní účastníci premávky, musí vedieť, čo má spraviť – či zabrzdí, pridá plyn, zatočí a podobne. Dosiahnuť to, aby každá z uvedených technológií fungovala na 99,99 percenta, je nesmierne ťažké. Je pomerne jednoduché dosiahnuť 95- či 98-percentnú spoľahlivosť, ale to nestačí.

Na ktorej z technológií ste pracovali vy, keď ste študovali na Oxfordskej univerzite?

Bol som zapojený do viacerých projektov. V jednom z nich som riešil, ako auto naučiť, aby vedelo automaticky predvídať, čo sa stane v nasledujúcich sekundách. Jedna z metód spočívala v tom, že automobil sa pozeral na veľmi veľa dát, z ktorých sa sám učil, ako sa objekty okolo neho hýbu.

Ako si to máme predstaviť na konkrétnej situácii?

Ak samojazdiace auto sleduje mamičku s kočíkom, ako ide k priechodu pre chodcov, ale tesne pred ním zájde za auto, takže ju nevidieť, systém si ju stále predstavuje a vie, že tam stále je.

Prečo vôbec by sme mali chcieť vyvíjať samojazdiace autá?

Čas strávený jazdením tvorí netriviálnu časť každodenného života. Autonómne automobily neznamenajú, že už nebudeme jazdiť sami. Poskytujú nám len možnosť, že ten, kto nechce tráviť dve hodiny šoférovaním v zápche, nemusí.

V budúcnosti, keď budeme mať oveľa viac autonómnych automobilov, budeme mať presnú informáciu o tom, čo sa deje na cestách, takže aj plánovanie cesty a organizácia dopravy bude oveľa efektívnejšia ako dnes. Bude menej dopravných zápch a čas, ktorý strávime cestovaním, bude kratší. Prognóza hovorí, že ak by boli všetky autá autonómne, tak by vlastníctvo auta nedávalo príliš zmysel. Ľudia, ktorí žijú vo veľkomestách, ako sú Londýn alebo New York, už dnes málokedy vlastnia auto. Je to o tom, že ak sa chcem niekam dostať, zavolám si Uber a on ma tam zoberie. Počet potrebných áut klesne, lebo ľudia sa budú o autá deliť (v angličtine transportation on demand). Automobilkám sa to celkom nepáči. Až donedávna neboli také aktívne, aby v samojazdiacej technológii napredovali. Ale teraz, keď už je väčšia súťaž, nemajú na výber.

Čiže cieľom samojazdiacich áut je zvýšiť komfort z jazdenia a bezpečnosť?

Áno. Jazdenie zaberá veľa času. Keby šli ľudia do práce na takomto aute, mohli by si počas jazdy napríklad prečítať emaily a boli by produktívnejší.

Keď si čítam v dopravnom prostriedku, robí sa mi zle (z angl. „motion sickness“). Počítajú vývojári s tým, že čítanie v aute nie je vhodné pre každého?

Mne čítanie neprekáža. Ale uznávam, že ide o veci, na ktorých budeme musieť ďalej pracovať. Sú aj také nápady, že človek bude mať v autonómnom aute okuliare na virtuálnu realitu.

Ak dnes vodič v aute zapne autopilota, z bezpečnostných dôvodov musí byť pripravený prevziať nad vozidlom kontrolu. Pracuje sa na vylepšení, aby bolo vozenie plne automatizované za každých okolností?

Neustále sa pracuje na vylepšeniach v každej oblasti. To, čo robia napríklad v Tesle, je iba prvým krokom v nasadení samojazdiacich áut. Ich systém zatiaľ funguje len na diaľniciach, čo je – v porovnaní s jazdením po meste, kde sú chodci a veľká premávka – pomerne jednoduché prostredie. Keď to zjednoduším, na diaľnici si auto len drží svoj jazdný pruh a sem-tam predbehne iné autá. V Tesle chcú prejsť aj do miest, hoci to, že ich systém funguje na diaľnici, je veľmi užitočné, lebo v Spojených štátoch trávi šofér väčšinu času práve na takomto type cesty.

Z bezpečnostných dôvodov je nutné, aby šofér dával neustále pozor. Keď nastane situácia, že vodič musí zasiahnuť, výrobca to interpretuje tak, že robot spravil chybu a človek ju musel napraviť. Pretože má Tesla v premávke veľa áut, môžu ich využiť na to, aby sa zo situácie poučili a systém vylepšili.

Kedy budú samojazdiace autá na cestách bežné?

Záleží na tom, o akej technológii sa bavíme. Tesla už má samojazdiacu technológiu na istej úrovni. Očakávam, že čoraz viac automobiliek bude chcieť dohnať technologickú medzeru za Teslou a svoje autá systémom na samojazdenie vybavia. Automobilky začali súťažiť, aby technológia napredovala čo najrýchlejšie. Ak si kúpite špičkové samojazdiace auto, predpokladám, že v horizonte päť až desať rokov bude na diaľnici takmer bezporuchové.

Budú raz samojazdiace aj kamióny?

Autonómna preprava tovaru je oblasťou s obrovským potenciálom. Ak prevážate tovar na dlhé vzdialenosti, vodič má prikázané, koľko musí odpočívať. V prípade samojazdiacich kamiónov takáto povinnosť odpadá, kamión by mohol ísť non-stop. Som presvedčený, že ak si v budúcnosti objednáte niečo na internete, tak v sklade to vyberú roboty, dajú to do škatule, tú naložia do samojazdiaceho kamióna, ktorý tovar dovezie na miesto určenia. Celý proces nakupovania bude bez vstupu človeka.

Nepovedie situácia k tomu, že ľudia sa stanú v obrovskom sektore priemyslu celkom zbytoční a nahradia ich roboty?

To je budúcnosť, ktorá nás čaká. Nejde len o dopravu – čoraz viac profesií je stále viac automatizovaných. Jedno z riešení, ktoré sa často spomína, je takzvaný základný príjem.

Budú niekedy samojazdiace aj vlaky či MHD?

Myslím si, že aj tam to raz príde, ale zatiaľ to v danej oblasti nedáva ekonomický význam, lebo cena vodiča je relatívne nízka, ak ju porovnáme s počtom pasažierov, ktorých vezie.

Čo je to za zvláštna doba, v ktorej žijeme? Airbnb ponúka ubytovanie, ale hotely nevlastní; Uber ponúka dopravu, ale autá nemá; a Facebook šíri správy, hoci žiadne nevyrába.

Tam speje budúcnosť. Vezmite si aj hudbu. Kedysi si ľudia kupovali LP alebo CD – dnes máte Spotify, vyberiete si pesničku a počúvate. Najsilnejšia pozícia firmy je, keď je iba poskytovateľom a stojí medzi dodávateľom a odberateľom. Sem sa stavia Facebook, Uber, Amazon a všetci veľkí hráči.

Skúmajú vývojári intuície ľudí, ktorí by sa mohli báť voziť sa autonómnymi autami, lebo by mali pocit, že strácajú nad vozidlom kontrolu?

Momentálne je to riešené dizajnom, že človek môže kedykoľvek chytiť volant a prevziať nad vozidlom kontrolu. Myslím si, že to je správne riešenie. Ak sa auto dostane do situácie, ktorá je extrémne komplikovaná, tak môže zastaviť a povedať, že nie je v takej situácii schopné riadiť. To je jeden z dôležitých aspektov, aby autonómne auto vedelo povedať, že toto je situácia, v ktorej nie je schopné fungovať. Princíp samojazdenia neznamená, že auto vždy jazdí, ale to, že ponúkne možnosť, že bude jazdiť.

Minulý rok sme písali o štúdii zo Science, v ktorej vývojári riešia, ako naprogramovať samojazdiace autá: v nebezpečnej situácii, keď sa kolízii nedá vyhnúť, majú chrániť posádku za každých okolností alebo aj chodcov či cyklistov?

Firmy sa zatiaľ venujú hlavne technickým problémom, aby vozidlo cyklistu či chodca vôbec rozpoznalo. V týchto situáciách je dobré sa pýtať, čo by na mieste auta spravil človek. Keďže tam nie je žiadne dobré riešenie, auto nemôžeme považovať za páchateľa, že sa dopustilo niečoho zlého.

V minulosti ste pracovali vo Facebooku, Googli či Microsofte. Ako si spomínate na pobyt v Silicon Valley? 

Mnoho programátorov považuje Google alebo Facebook za prácu snov, ktorá je dobre platená a prestížna. Majú pravdu, prvotriedne sa o vás postarajú, riešiť nemusíte nič, len prácu. Na druhej strane, ak sa rozprávate s niekým, kto v tých spoločnostiach pracoval niekoľko rokov, povie vám, že tam nemáte veľký vplyv, lebo tam robia tisícky ľudí a ako jednotlivec v nich dieru do sveta nespravíte. Ale presne to chcú softvéroví inžinieri robiť. Start-upy predstavujú vhodnú alternatívu, kde máte možnosť preraziť s pomerne malým tímom.

Na čom ste vo Facebooku a v iných firmách pracovali?

Bol rok 2011, vyvíjali sme novú verziu Facebooku. Vtedy mali len niekoľko stoviek inžinierov, teraz ich majú asi 10-tisíc. Celkom vyrástli. Potom som robil v Googli, neskôr v Microsofte, kde som pracoval na výskume počítačového videnia. V start-upe v roku 2015 som robil na strojovom spracovávaní jazyka. Spoločnosti som menil, lebo som chcel získať čo najviac skúseností. Chcel som vedieť, ako to v nich chodí. Vďaka tomu som si vedel utvoriť lepšiu predstavu, kde môžem byť najviac užitočný a čo by ma bavilo. Po skončení doktorátu na Oxfordskej univerzite som si v Londýne založil vlastný start-up, kde vyvíjame technológie pre robotiku.

Ako sa vám žilo v Silicon Valley?

Vyhovovalo mi to. Spoločnosti tam nemajú len kancelárie, je tam veľa príležitostí, ako sa zabaviť. Človek môže ísť domov a tam sám pozerať film, alebo môže zostať vo firme, kde robí to isté, len s kamarátmi. Silicon Valley je prostredie, kde sú ľudia veľmi zameraní na prácu – podľa toho vyzerá aj ich každodenný život. Mne osobne viac vyhovuje, keď má človek popri práci aj čas na priateľov a kultúru.

Je v Silicon Valley veľa Slovákov?

Povedal by som, že desiatky.

Je ťažké sa tam dostať? 

Dostať sa tam dá, no nie je to úplne jednoduché. Giganti ako Facebook alebo Google prijímajú len asi dve percentá z tých, čo sa tam hlásia.

Stretli ste sa s Markom Zuckerbergom, zakladateľom Facebooku? Ako na vás zapôsobil?

Je veľmi priateľský, jeho stôl bol pár metrov od môjho, takže som ho videl denne.

Čo vám pomohlo, že ste sa dostali do uvedených spoločností?

Mal som skúsenosti s riešením programátorských súťaží. Myslím si, že to bol rozdielový faktor, ktorý spôsobil, že si ma vybrali. Typ úloh, ktorý som sa počas rokov na súťažiach naučil riešiť, sa podobal na pohovory v Silicon Valley. V stanovenom čase vám dajú za úlohu vyriešiť nejaký programátorský problém.

Netestujú sa na pohovore aj iné schopnosti, ako sú tie vyložene programátorské? Nezaujíma ich napríklad aj to, ako človek pracuje pod stresom či ako spolupracuje v tíme?

Určite. Naschvál vám dajú ťažkú úlohu a sledujú, ako reagujete, keď si s ňou neviete rady. Podľa toho si na vás utvoria názor. Aj my v našom start-upe si vyberáme ľudí podľa toho, ako sa zachovajú v situácii, keď si s ňou nevedia celkom poradiť.

Na Facebooku sa šíria mnohé hoaxy a nezmysly. Riešili to vo Facebooku pred šiestimi rokmi, keď ste tam boli?

O tom veľa neviem, do týchto vecí som nebol zapojený.

Spýtam sa inak: zmenili sociálne siete to, ako ľudia pracujú s informáciami a konzumujú správy?

To rozhodne. Sociálne siete ovplyvňujú, aké informácie sa k ľuďom dostávajú a ako sa potom správame. Ak sú informácie nepravdivé, spôsobuje to problémy. Budeme to musieť riešiť.

Ako?

Neviem. Určite sa na nejakých riešeniach pracuje, ale ja o nich nič moc neviem, lebo sa v tej oblasti už nepohybujem.