Denník N

Železnice chcú posielať vlaky do Petržalky, na sídlisku zvažujú aj novú zastávku

V Petržalke by mohla byť zastávka podobného typu, ako chystajú železnice vo Vrakuni. Ide iba o jednoduchý perón so zastrešením a informačnými panelmi. Vizualizácia – Reming

Na najväčšie sídlisko by mohli jazdiť osobné vlaky z Trnavy a Senca, posledný takýto vlak išiel v roku 2011. Na ťahu je teraz ministerstvo dopravy a primátor.

Pokiaľ sa železničiarom podarí splniť ich najnovší cieľ, z vlaku by sa už čoskoro mohla stať reálna súčasť bratislavskej MHD. Štátna Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) urobila vo štvrtok pokusné jazdy po takmer nevyužívaných bratislavských tratiach.

Jednou z nich bola aj trať zo stanice Bratislava-Nové Mesto cez Prístavný most do Petržalky. Železnice po ich absolvovaní oznámili, že úsek je z technickej stránky v poriadku. „S touto traťou do budúcna počítame,“ povedal generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký.

Posledné osobné vlaky do Petržalky jazdili v roku 2011, odvtedy úsek slúži iba na nákladnú dopravu. ZSSK teraz oznámila, že už čoskoro by na najväčšie slovenské sídlisko mohli jazdiť niektoré osobné vlaky zo Senca a z Trnavy.

„Radi by sme odľahčili bratislavské mosty a využili koľaje vedúce na stanicu Petržalka,“ dodáva Hlubocký.

Využitie opustenej stanice

Pre cestujúcich, ktorí každý deň dochádzajú z týchto smerov do Bratislavy, by to znamenalo podstatnú zmenu. Niektoré z ich vlakov by totiž už nepokračovali na Hlavnú stanicu, ale odbočili by smerom na juh.

Miesto Vinohradov by zastavili na doteraz takmer nevyužitej stanici Bratislava-Predmestie a následne aj na stanici Bratislava-Nové Mesto. Tu by vystúpili cestujúci, ktorí by sa potrebovali dostať do centra alebo do priľahlých častí.

Vlak by ďalej pokračoval na konečnú, ktorou by bola železničná stanica Petržalka, odkiaľ dnes jazdia iba osobné vlaky do Viedne.

Železničná sieť na území hlavného mesta (v roku 2007). Zdroj - vlaky.net
Železničná sieť na území hlavného mesta. Zdroj – vlaky.net

„Naša predstava je, aby osobné vlaky v tomto smere jazdili každú polhodinu. Niektoré vlaky zo smeru Senec alebo Trnava by tak stále končili na Hlavnej stanici, ďalšie by však po novom končili v Petržalke,“ hovorí riaditeľ obchodného úseku Karol Martinček.

Či sa takýto plán naplní, však už nezáleží na železničiaroch. Vlaky by si totiž najprv muselo objednať ministerstvo dopravy – reč je totiž o vlakoch, ktoré objednáva a dotuje štát.

Ministerstvo pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) vo všeobecnosti tvrdí, že sa im nápad páči, pretože by mohol dostať do vlakov viac ľudí, ktorí dnes dochádzajú autami.

„Tieto aktivity plne podporujeme, keďže na cestách v Bratislave a v jej okolí sú časté zápchy a kolóny,“ uvádza hovorkyňa Karolína Ducká.

V Petržalke stojí jedna z najmodernejších staníc na Slovensku, cestujúci ju však môžu využiť len na dopravu do Viedne. Nejazdí sem žiadny vnútroštátny vlak. Foto – Wikipedia
V Petržalke je jedna z najmodernejších staníc na Slovensku, cestujúci ju však môžu využiť len na dopravu do Viedne. Nejazdí sem žiadny vnútroštátny vlak. Foto – Wikipedia

Úradníci však dodávajú, že celá vec nie je taká jednoduchá. Napríklad na stanicu Bratislava-Nové Mesto by sa muselo najprv posilniť spojenie s bratislavskou MHD, čo znamená, že by sem dopravný podnik musel presmerovať viac električiek a autobusov.

„Pre cestujúcich je dôležité, aby sa mohli dostať z vlaku pomocou MHD presne tam, kam potrebujú, a to za kratší čas ako v súčasnosti. V opačnom prípade by to neprinášalo žiadaný efekt,“ dodáva hovorkyňa.

Sľuby primátora mesta

Železničiari tvrdia, že o tejto možnosti už s dopravným podnikom rokujú, kľúčový však bude postoj magistrátu vedeného primátorom Ivom Nesrovnalom, ktorý za podnik zodpovedá.

Ani Nesrovnal posilnenie mestskej dopravy nevylučuje. No podľa neho sa musí počkať na veľkú štúdiu dopravného uzla Bratislava. Tú robia Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré majú na starosti koľajnice.

„Primátora Nesrovnala potešil zámer otestovať technickú použiteľnosť trasy do Petržalky. Využiteľnosť tejto trasy je preverovaná v spomínanej štúdii, ktorá ma byť hotová tento rok. Musíme počkať na jej výsledok,“ vysvetľuje magistrát.

Zhrnuté: na to, aby vlaky znovu jazdili do Petržalky, sa musia dohodnúť železničiari s úradníkmi ministerstva dopravy a úradníci magistrátu.

Očakávať, že by to dokázali v priebehu niekoľkých mesiacov, by bolo optimistické, a to vzhľadom na bežnú slovenskú prax, keď je problém často vyriešiť aj úplne banálne záležitosti.

Do Petržalky by mohli jazdiť dvojposchodové elektrické jednotky 671 vyrábané v českej Vagónke Studénka, ktoré železnice nakupovali v uplynulých rokoch za eurofondy. Foto - TASR
Do Petržalky by mohli jazdiť dvojposchodové elektrické jednotky z českej Vagónky Studénka (dnes Škoda Transportation), ktoré železnice nakupovali v uplynulých rokoch za eurofondy. Foto – TASR

Na druhej strane, aj Nesrovnal je motivovaný k tomu, aby takúto iniciatívu podporil. Pred voľbami v roku 2014 sľuboval, že sa postará o to, aby sa železnica zapojila do mestskej dopravy.

„Bratislava má osemdesiat kilometrov železničných tratí, ktoré zostávajú nevyužité. To je trestuhodná nedbalosť,“ hovoril počas volebnej kampane Nesrovnal.

Dnes hovorí, že na tieto sľuby nezabudol. „Ak bude trať z Petržalky vyhodnotená ako opodstatnená, urobíme všetko pre to, aby k jej využívaniu prišlo čo najskôr,“ odkázal cez hovorkyňu.

Najhustejší pohyb zo sídliska

Presmerovanie vlakov do Petržalky by mohlo byť prvým príkladom toho, keď by vlak v Bratislave reálne jazdil aj ako súčasť bratislavskej MHD.

Vlaky zo Senca a Trnavy by totiž nielenže do Petržalky prichádzali, ale zároveň sa tu aj otáčali a jazdili v opačnom smere.

Čo to znamená v praxi? Vlak by mohli využiť aj cestujúci, ktorí by sa potrebovali dopraviť z Petržalky na Nové Mesto, alebo do oblasti Vinohradov (kde sa nachádza stanica Predmestie), alebo do Rače (kde stoja osobné vlaky idúce do Trnavy).

Na tejto trase navyše železnice počítajú aj s minimálne jednou novou zastávkou, ktorá by bola v Ružinove, kúsok od konečnej električiek na Ružinovskej ulici.

Dokonca aj štúdia bratislavskej dopravy (takzvaný generel), ktorú si zaplatil bratislavský magistrát, vlani ukázala, že najviac ľudí z Petržalky cestuje práve do oblasti Nového Mesta, kam vedie aj železnica.

„Dopravný prúd z Petržalky na východné časti mesta patrí medzi najsilnejšie v meste. Železničná trať v tomto smere má preto obrovský potenciál,“ povedal pred rokom Martin Kugla z iniciatívy Za efektívnu a ekologickú dopravu.

Nákres, ako jazdia ľudia v Bratislave. Zdroj - generel/Bratislava
Územný generel dopravy je veľkou štúdiou, ktorú si objednal bratislavský magistrát. Pre to, že bol zle zadaný, sa musel rôzne doplňovať. Podľa generelu smerujú najväčšie toky z Petržalky do oblasti Nového Mesta. Zdroj – generel/Bratislava

Vlak pritom vzdialenosť na Nové Mesto prejde za pätnásť minút, bežnému linkovému autobusu to trvá polhodinu, a aj to za predpokladu, že neuviazne v zápche na niektorom z mostov cez Dunaj.

Pasažier by navyše mohol cestovať na električenku Bratislavskej integrovanej dopravy (BID), v ktorej sú zahrnuté aj vlaky štátneho dopravcu.

Problém je však s nástupom. Na území Petržalky je dnes jediná stanica a tá sa nachádza na jej západnom okraji, ďaleko od najhustejšie obývaných oblastí. ZSSK preto prišla s nápadom vybudovať na sídlisku ďalšiu zastávku, ktorá by bola pre ľudí dostupnejšia.

Podľa predstáv železníc by mohla stáť pri Auparku alebo priamo pod nadjazdom ponad ulicu Einsteinova, kade jazdí nová električka do Petržalky. „Takúto možnosť teraz analyzujeme s ministerstvom dopravy,“ hovorí generálny riaditeľ Hlubocký.

Zastávka by nemusela byť príliš veľkorysá, môže vyjsť nanajvýš na stovky tisíc eur – stačil by perón, zastrešenie, či informačné tabule. Postaviť by ju museli ŽSR.

„Ak sa ukáže, že takýto projekt má zmysel, radi ho podporíme, zatiaľ sme však v rovine teórie,“ hovorí k tomu generálny riaditeľ ŽSR Martin Erdössy.

V blízkosti frekventovanej Eisteinovej ulice pretína železnica novú električkovú trať, novú zastávku tu však nevybudovali. Električky budú stáť až na zastávke Farského, ktorá je vzdialená desiatky metrov.
zastavla-bosakova
V blízkosti frekventovanej Einsteinovej ulice pretína železnica novú električkovú trať, novú zastávku tu však nevybudovali. Nová železničná zastávka by teoreticky mohla stáť tu. Reprofoto – Google

Starý známy problém

Je tu však niekoľko problémov. Pri Auparku sú súkromné pozemky a ŽSR by ich museli najprv vykúpiť, čo by celý projekt predražilo.

Iný nedostatok má zase druhý variant – železničná zastávka pod traťou električky. Na to, aby mala zmysel, musel by byť v jej blízkosti prestup na bratislavskú MHD.

Avšak najbližšie zastávky sú ďaleko. Projektanti magistrátu totiž pri príprave prvej fázy električky do Petržalky, za ktorú zodpovedal exprimátor Milan Ftáčnik, nenakreslili žiadnu zastávku nad železničnou traťou – najbližšia zastávka Farského je tak vzdialená desiatky metrov.

Takže je tu opäť známy problém. Na to, aby tu železnice postavili perón, museli by sa dohodnúť s magistrátom, aby ten nad ním postavil prestup na električku.

„Za súčasných okolností by bola železničná zastávka ďaleko od električky aj od obydlí, čo by bol, samozrejme, veľký nedostatok,“ dodáva Erdössy.

Štátny dopravca napriek tomu chce, aby sa vlaky do Petržalky vrátili čo najskôr, ideálne už budúci rok. „Máme tu postavenú trať, čo je základ. Chceme preto obnoviť prevádzku čo najskôr, aby sme videli, aký bude reálny záujem, a podľa toho spojenie následne vylepšovali,“ dodáva Martinček.

Teraz najčítanejšie