Denník N

Ako môže pes na reťazi strážiť dom? Slovenský vidiek stále verí, že je to možné, zvieratá trpia

archív: Sloboda zvierat
archív: Sloboda zvierat

Útulky sú plné psov s poraneným krkom od priviazania. Reťaz je u nás bežná prax, podľa odborníkov ide o týranie.

Na plote nápis „Pozor pes!“, za ním skáče a veselo vrtí chvostom šťeňa. Hnedo-biely oriešok odprevádza každého až po pletivo vedľajšieho domu. Zastavíme pri hnedej, plechovej bráne za ktorou sa brechot začína meniť na kňučanie. Až po chvíli v dvore dlhého sedliackeho domu zbadáme čierneho, dlhosrstého psa. Najradšej by sa rozbehol k nám, nedovolí mu to reťaz uviazaná okolo krku. Jeho životný priestor je vymedzený na priestor dvakrát dva metre. Predsa to len skúsi, rozbehne sa a…reťaz ho vráti naspäť do jeho biedneho teritória.

Aj v prísloviach a porekadlách sú odkazy na to, že psy sú súčasťou nášho vidieka, odpovedá etnologička Magdaléna Páriková, keď sa jej spýtate, ako je to so psami a ich vnímaním našou spoločnosťou. Klasické „pes je najlepším priateľom človeka“ sa však  na vidieku mení skôr na „je ako odtrhnutý z reťaze“.

Späť ku psovi zo začiatku rozprávania. Druhý koniec reťaze má omotaný okolo dreveného stĺpu. Má dva roky, vrtí hlavou aj celým telom, skáče, pobehuje. Prichádzame k nemu, ľahne si na zem a spýtavo sleduje, čo sa bude diať. Stíchne, nešteká.

archív: Sloboda zvierat
Archív: Sloboda zvierat
archív: Sloboda zvierat
Archív: Sloboda zvierat

Drevená búda, miska a veľké smutné oči psa. Trasie sa. Možno od chladu, možno od strachu. Vitajte na slovenskej dedine, na mieste, kde nejeden pes strávi celý život na reťazi.

Večerníček a realita

Je to súčasť  slovenskej vidieckej identity: psí život na dedine má ďaleko k idylke večerníčkového bieleho psíka, ktorý desaťročia víta slovenské televízne deti a voľne pritom chodí medzi búdou a chalúpkou svojho pána. Realitou je pes na reťazi.

Sme v malej obci neďaleko Levíc, ktorá nemá viac ako päťsto obyvateľov. „Nič mu nechýba, jesť mu dávame,“ hovorí sedemdesiatšesťročná Mária. Psa jej priniesol rodinný známy pred dvomi rokmi. Žiadneho predtým na reťazi nemala, tento utekal.

Raz zabehol k susedom na dvor, keď tam bolo malé dieťa a to sa zľaklo. Aj keď kríženec nikomu neublížil, nechcela, aby sa to zopakovalo. A tak skončil na reťazi.

Ako môže takúto situáciu vnímať pes? Etológ a profesor na budapeštianskej Univerzite Eötvös Ádám Miklósi je vo veci správania psov svetová špička a hovorí, že ich základný inštinkt je, že chcú žiť vo svorke, ktorou sú preňho jeho majitelia.  Pes na reťazi sa cíti vyčlenený a opustený. „Potrebuje pravidelný sociálny kontakt. Väčšina takýchto psov je depresívna.“ Ak nie je členom svorky, nemôže byť šťastný.

„Myslím, že tým prehnane netrpí. Máme ho na stráženie,“ hovorí Mária o reťazi. A prečo vlastne majú ľudia u nás psy na reťaziach? Nechcú, aby im na dvore zabili hydinu, prípadne susedove zvieratá. Nechcú, aby po nich skákali, keď sa vracajú domov. Nechcú, aby im utiekol.

„Ako má strážiť majiteľov dvor, keď je priviazaný na reťazi?“ pýta sa Silvia Čaňová zo Slobody zvierat. Skúsený veterinár a chirurg z veterinárnej kliniky v Trnave Miroslav Faga upozorňuje, že pes potrebuje voľný pohyb a ak je dlhodobo na reťazi, trpí nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke.

Stovky prípadov ročne

Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti môže byť pes na reťazi, ktorá nesmie škrtiť  a nemôže byť upevnená priamo na krku. Musí mať aspoň dva a pol metra a otočnú karabínku, aby sa zviera do reťaze nezamotalo.

Na bežnej slovenskej dedine je to často presne naopak. Útulky sa plnia psami, ktoré strávili život uviazané na polmetrovej reťazi bez otočnej karabínky. Zviera sa po čase do nej zamotá, nemôže si ani ľahnúť a oddýchnuť si. Práve preto rozbehla Sloboda zvierat petičnú akciu proti reťaziam, podpisy stále zbierajú.

archív: Sloboda zvierat
Archív: Sloboda zvierat

Ak by pes uhynul v dôsledku toho, že bol priviazaný na reťazi, bol by to trestný čin, tvrdí environmentálny kriminalista, plukovník Mário Kern. Riešil už množstvo rôznych podnetov na týranie zvierat, prípad psa uviazaného na reťazi však ešte nemal. „Boli však prípady, keď mal pes nejaké zjavné rany na krku,“ spomína kriminalista.

Zviera z reťaze môže byť aj nebezpečné. Pes počuje niekoľkonásobne viac ako človek a ak celý život počúva rinčanie reťaze, stáva sa z neho neurotik. „Takéto psy ľudia spravia nevyspytateľnými a nie je ľahké prevychovať ich,“ vysvetľuje psí psychológ Rudolf Desenský, ktorý sa venuje psom s poruchovým správaním. Môžu kohokoľvek pohrýzť, pretože nie sú socializované, Desenský ich prirovnáva k šteňatám.

„Musia sa učiť všetko od začiatku ako šteňatá. Nevedia sa pohybovať a v podstate ani normálne chodiť, nemali to kedy spoznať.“ Psy z reťaze už prevychovával. Chce to veľkú trpezlivosť a dlhé prechádzky v prírode. Neskôr ich socializoval v mestách, kde sa zoznamoval s ľuďmi a inými psami.

V Slobode zvierat a iných útulkoch končia týrané a zatúlané psy s reťazami vrastenými do krku. Spomínajú príbeh jedného, ktorého nazvali Krčik. Priniesli ho majitelia, predstierali však, že ho kdesi našli. O psovi však vedeli príliš veľa podrobností na to, aby išlo len o nálezcov.

„Zo začiatku vôbec nechápal prechádzky, na vychádzke behal na vôdzke v kruhoch okolo človeka, nenapadlo mu utekať dopredu. Tiež sa točil do kruhu okolo pomyselnej osi a zúrivo si napádal chvost,“ opisuje Maja Benedikovičová zo Slobody zvierat.

Sebapoškodzovanie je bežným správaním psov, ktoré musia žiť na reťazi. Hryzú si vlastné laby či chvost. Takéto psy majú pre nedostatok pohybu problémy s kĺbmi, nemajú kondíciu. Takýto pes je bežne podvyživený, dehydrovaný, má parazity. Nemá hygienické návyky, na reťazi nemal inú možnosť, ako len špiniť pod seba.

Krčik je dnes adoptovaný v novej rodine. Trvalo mesiace, kým si prestal napádať chvost a naučil sa chodiť na vôdzke. „Učiť základné povely psa z útulku je vždy ťažké, keď nevieme, aká je jeho minulosť. Potrebná je veľká trpezlivosť,“ hovorí kynológ Peter Palider z kynologického klubu Lamač, ktorý už takýchto psov trénoval.

archív: Sloboda zvierat
Archív: Sloboda zvierat. Pes Krčik.

V Rakúsku zákon zakazuje psa na reťaz priviazať, na Slovensku nie. Podľa slovenských aktivistov to je v rozpore s dohovormi Európskej únie, ktoré definujú zviera ako cítiacu bytosť. „Pri formulovaní a vykonávaní politiky (…) berú Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí,“ píše sa v zmluve o fungovaní Európskej únie.

Hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík  rozpor s dohovormi EÚ nevidí. „Právne predpisy Slovenskej republiky aj Európskej únie, či už výslovne, alebo mlčky, považujú zvieratá za živé a cítiace tvory.“ To znamená, že sa s nimi má zaobchádzať humánne. Ministerstvo podľa Machalíka zmeny v zákone zvažuje.

Sám na dvore bez svorky

Aj pes na reťazi musí mať podľa zákona denne zabezpečený voľný pohyb bez priviazania. Podľa pracovníčok Slobody zvierat sa dá veľmi ťažko dokázať, že to tak nie je. Majiteľ povie, že psa pravidelne púšťa, aj keď to nie je pravda. Aj pani Mária hovorí, že psa z reťaze púšťa, denne to ale nie je: „Občas ho necháme vybehať, ale musíme ho pri tom strážiť.“ Kedy to bolo naposledy? Na to si presne nespomína.

Všetci oslovení odborníci považujú reťaz na psom krku za týranie. „Obmedziť pohyb psovi tým, že ho uviažem trvalo na reťazi, nielenže hraničí s týraním, to týranie je,“ tvrdí veterinár Faga. Takýto pes je často bojazlivý a utiahnutý, pri veľkom strachu môže agresívne reagovať.

Pes je sociálne a spoločenské zviera, tým sa nelíši od vlka, ktorý žije vo svorkách, teda v kompletných rodinách. „Negatívna vlastnosť reťaze nie je iba v obmedzení pohybu, ale aj v zabránení možnosti komunikovať a zúčastňovať sa na spoločenskom rodinnom živote. Z takého tvora rastie vždy duševný mrzák,“ myslí si náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč, ktorý žije v Osadnom na východe Slovenska.

Dvojročný kríženec na dvore rodinného domu pani Márie, rovnako ako stovky či skôr tisíce ďalších psov u nás však nepozná nič iné len reťaz. Nikdy nebol na prechádzke, jeho majiteľka nemá ani vôdzku. Počas našej návštevy vytrvalo šteká a dožaduje sa pozornosti. Staršia pani ho niekoľkokrát zahriakne a s povzdychom dodáva, že je nevychovaný a keby ho pustila, na dvore má len neporiadok.

Teraz najčítanejšie