Denník N

Blízkovýchodní kresťania čelia chronickej hrozbe

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Kresťania i jezídi čelia v Iraku i v Sýrii genocíde. Ale aj tak pre nich nikto nič neurobil, čo znevažuje všeobecné presvedčenie, že by sme genocídam mali zabrániť.

Útoky na koptské kresťanské komunity v Egypte sa stali bežnou súčasťou ich života. Na Kvetnú nedeľu vybuchli v Kostole sv. Juraja v meste Tanta v nílskej delte a v Katedrále sv. Mareka v Alexandrii bomby, ktoré spolu zabili 45 ľudí. Egyptská odnož Islamského štátu, ktorá sa k útokom prihlásila, vo februári zverejnila video s názvom „Zabite všetkých modloslužobníkov“, v ktorom sľúbila „oslobodiť“ Káhiru od kresťanov.

Útoky po celej krajine

Zaujíma to niekoho? Nikto nezhasol svetlá na vrchole Empire State Building ako výraz smútku nad obeťami nedeľného výbuchu. Eiffelova veža zostala v noci žiarivo osvetlená. V Európe, ani v Spojených štátoch sa nekonali pochody solidarity, ako sa to deje po veľkých teroristických atentátoch v ich mestách.

Môžete tvrdiť, že s výnimkou zvyčajných prejavov sústrasti od lídrov jednotlivých štátov táto ľahostajnosť vyplýva z porovnania s relatívne väčšími hrôzami, ktoré sa dennodenne udejú v Sýrii, Jemene či v Iraku. Blízky východ je regiónom v plameňoch. Koľkých prejavov solidarity sme potom schopní? Ale aj tak by sme tieto útoky mali byť schopní odsúdiť s rovnakým zápalom a nie ich jednoducho ignorovať len preto, že sa dejú na Blízkom východe a nie v kalifornskom San Bernardine, vo floridskom Orlande, vo francúzskom Paríži či v Nice alebo v nemeckom Berlíne.

Nepriateľstvo ku kresťanským komunitám pramení z netolerantných vyjadrení o nesunnitských náboženstvách, ktoré šíria prívrženci dvoch ultrakonzervatívnych sunnitských vetiev – saláfizmu a wahábizmu. V Egypte rastie saláfistické hnutie už roky, čo má katastrofálny dopad na kresťanskú koptskú komunitu.

Počas dlhej vlády zosadeného egyptského prezidenta Husního Mubaraka sa pravidelne opakovali pogromy na koptov, no vláda útoky pravidelne zľahčovala ako izolované incidenty.

Na Nový rok 2011 vybuchla bomba pri Kostole svätých Mareka a Petra v Alexandrii a zabila 23 ľudí. Po Mubarakovom páde vo februári 2011 začali davy napádať koptov po celej krajine: zapaľovali kostoly, vrátane dvoch chrámov v Káhire, a napádali veľké i malé kresťanské komunity.

V roku 2013, keď súčasný egyptský vládca Abdal Fattáh Sísí zvrhol zvoleného prezidenta a člena Moslimského bratstva Mohamada Morsího, Bratstvo obvinilo koptov a opäť sa krajinou od Stredozemného mora až celkom na juh prehnali vlny násilia proti kresťanom. Minulý december niekto priniesol bombu do káhirského Kostola svätých Petra a Pavla, ktorá zabila minimálne 25 veriacich.

Znič židov, kresťanov a polyteistov

Ale s výnimkou hrozných ľudských obetí prinášajú útoky v Egypte aj jeden zásadný poznatok. Upierajú pozornosť na bolestivú pravdu, a to, že ideológia Islamského štátu je zacielená na kresťanov. Jeho cieľom nie je zbaviť región zlých cudzincov, veď kresťanské komunity žijú na Blízkom východe už dve tisícročia. Ich hlavným cieľom je zbaviť islam vplyvov, ktoré z pohľadu radikálov, čo súhlasia s myšlienkami Islamského štátu, islam oslabujú. Jedným z nich je prítomnosť kresťanov.

Myšlienka očisty islamu tým, že sa odstránia menšiny, existuje už dlhý čas. V päťdesiatych rokoch minulého storočia egyptský člen moslimského bratstva Sajjid Qutb požadoval, aby boli boli kresťania zatlačení do podzemia a stali sa neviditeľnými bez práva verejne vyznávať svoju vieru. Ideológ al-Káidy Ali al-Alijani chcel neskôr tieto reštrikcie ešte zvýrazniť a tvrdil, že sa kresťania podieľajú na degenerovaných aktivitách, ako sú „úroky, smilstvá a iné veci“, ktoré zásadne oslabujú islam a podkopávajú jeho veľkosť. Jeho receptom bolo: „Ó, Alah, znič židov, kresťanov a polyteistov a kohokoľvek, kto sa s nimi priatelí alebo im pomáha akýmkoľvek spôsobom proti tvojim veriacim sluhom.“

Aby ďalej zvýšil tlak na kresťanov a ospravedlnil zabíjanie civilistov, prijíma Islamský štát opatrenia, aby spojil kresťanov so svojimi nepriateľmi: s prevažne šíitskou vládou v Bagdade, s režimom Baššára Asada a s egyptskou vládou.

Nikto nič neurobil

Kresťania v troch najväčších blízkovýchodných krajinách, ktoré sú zhodou okolností kolískou organizovaného kresťanstva, čelia chronickej hrozbe. Cieľom je nejaký druh etnickej čistky a útok na všeobecnú toleranciu v tomto regióne. Aby proti tomu bolo možné bojovať, prvoradé je, aby v tejto oblasti skončili mnohé dlhotrvajúce konflikty, ktoré odbrzdili démonickú netoleranciu a nenávisť.

Kresťania z miest, kde majú oprávnený strach z perzekúcie, by mali dostať ponuku na politický azyl podľa amerického i medzinárodného práva. Toto sa určite vzťahuje na kresťanov, ktorí boli vytlačení z Mosulu a ktorí sa trápia v táboroch v Kurdistane už dva a pol roka.

Neprihováram sa za špeciálne zaobchádzanie s kresťanmi, ale je to volanie po niečom, čo je v rámci mantinelov bežného zaobchádzania s komunitami, ktoré čelia systematickej hrozbe. Bývalý americký prezident Obama sa mýlil, keď naznačoval, že urobiť niečo pre blízkovýchodných kresťanov by bolo špeciálnym zaobchádzaním na základe náboženstva. Prezident Trump sa mýli, keď naznačuje, že záujem o kresťanov by nejako vylučoval záujem o moslimov, čo je odlišné zaobchádzanie na základe náboženstva.

Minulý rok americké ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že kresťania i jezídi čelia v Iraku i v Sýrii genocíde. Ale aj tak pre nich nikto nič neurobil, čo znevažuje všeobecné presvedčenie, že by sme genocídam mali zabrániť.

Návrat k tolerancii

Z dlhodobého hľadiska treba o pretrvávajúcej netolerancii v učení wahábistickej a salafistickej verzii islamu debatovať a odsúdiť ho ako nebezpečenstvo nielen pre náboženské menšiny na Blízkom východe, ale aj pre väčšinu moslimov. Hoci cieľom sú aj kresťania, Islamský štát má na muške i iné odnože sunnitského islamu, nehovoriac o šíitoch. Nakoniec, väčšina obetí Islamského štátu sú moslimovia.

Nakoniec, extrémistickú ideológiu nevyvrátia ani výnimočné stavy, ako práve vyhlásil egyptský prezident, ani brutálne represie, ako to ukazuje Asad. Tradície tolerancie, ktoré boli kedysi v Egypte, Iraku i v Sýrii, môže obnoviť len jasné prihlásenie sa k myšlienke rovnakých práv pre všetkých.

© Washington Post

Autor je bývalý americký novinár a spisovateľ

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie