Radšej nič než verejnoprávny pomník Kulichovi
Sochu Jána Kulicha najvyšší ústavní činitelia umiestnili na Bratislavský hrad, no podľa TASR bol v nemilosti
Pred tromi týždňami nám verejnoprávna RTVS predviedla, ako o normalizačnom šéfideológovi a spoluautorovi pozývacieho listu Vasiľovi Biľakovi vyrobiť vyvážené spravodajstvo, v pondelok verejnoprávna TASR ukázala, ako o normalizátorovi výtvarného umenia Jánovi Kulichovi vytvoriť správu v štýle o mŕtvych len dobre.
Ide to jednoducho. Jeho portrétnej a medailérskej tvorbe, ktorú uznávajú aj Kulichovi kritici, venovala agentúra dva odseky, kým šestnásťročnému pôsobeniu vo funkcii rektora VŠVU jednu suchú vetu. Pritom Kulich zo školy povyhadzoval talentovaných výtvarníkov a ešte v roku 1988 sa v straníckom denníku Pravda prihlásil k svojmu programu z roku 1973, že jeho škola bude pevnou oporou strany a umenie má byť ideové a ofenzívne a nemá sa otvárať diverzii.
TASR tiež hlási, že bol dlhoročným členom komunistickej strany, vynecháva však, že bol aj členom oddelenia kultúry Ústredného výboru KSS. Angažované diela zas eufemisticky uvádza tým, že sa inšpiroval SNP i „aktuálnou politicko-spoločenskou problematikou“.
Najčarovnejšia je agentúrna formulácia, že po roku 1989 Kulich „upadol do zabudnutia až nemilosti“.
Odstránenie bratislavského Milicionára i žilinskej Leninovej hlavy bolo pre sochára asi ranou, ale tvoril aj naďalej, len prešiel z oslobodzovacích a komunistických motívov na národné a náboženské.
Nevedno, ako mohol byť zabudnutý niekto, koho diela sú rozosiate po celom Slovensku, a ako mohol byť v nemilosti niekto, koho súsošie dodnes stojí na centrálnom bratislavskom námestí, koho socha dvadsať rokov víta poslancov Národnej rady a koho sochu umiestnili a odhalili najvyšší ústavní činitelia na Bratislavskom hrade.
Niekedy je lepšie nepísať o mŕtvych vôbec než postaviť falošný pomník.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
