Ak prejde toto referendum, bude to koniec Turecka, ako ho poznáme (otázky a odpovede)

V nedeľu bude v Turecku referendum, ktorého výsledky sú pre budúcnosť Európy rovnako dôležité ako to, ako dopadnú prezidentské voľby vo Francúzsku, či parlamentné voľby v Nemecku. Ak voliči podporia 18 ústavných zmien navrhovaných prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, bude to znamenať koniec parlamentného, a nástup prezidentského systému v členskej krajine NATO, ktorá sa uchádza aj o členstvo v EÚ.

Zároveň však ide aj o štát kritizovaný za čoraz silnejšie a častejšie nedemokratické prejavy, zatváranie novinárov, vyhadzovanie kritikov prezidenta z práce a často drsné zaobchádzanie s opozíciou ospravedlňované nestabilnou bezpečnostnou situáciu v krajine.

O čom sa vlastne bude hlasovať?

O zmene znenia 18 článkov tureckej ústavy, ktoré sa týkajú hlavne rozdelenia moci v krajine medzi parlamentom, exekutívou a súdnictvom. V ľudovom hlasovaní budú Turci rozhodovať napríklad o zrušení funkcie premiéra, ktorého právomoci prevezme prezident a dvaja (či traja) viceprezidenti.

Ďalej aj o tom, že prezident nebude musieť byť nadstranícky a bude môcť naďalej pôsobiť vo svojej strane, čo doteraz nebolo možné. Zavedie sa inštitút impeachmentu (ústavná žaloba voči vysokopostavenému volenému funkcionárovi, pozn. red.).

Zmeny sa dotknú aj parlamentu, ktorý príde o právomoc vyslovovať nedôveru ministrom a počet jeho poslancov sa zvýši z 550 na 600, pričom sa zníži vek (z 25 na 18), keď bude môcť občan kandidovať za poslanca. Ak referendum prejde, zrušia sa vojenské súdy, rozšíria alebo posilnia sa právomoci prezidenta v oblasti vymenúvania sudcov či vyhlasovaní výnimočného stavu. Voľby budú každých päť a nie každé štyri roky a prezidentské aj parlamentné budú v jeden deň.

Prečo sa referendum koná práve teraz?

O tom, že Turecko by mohlo byť prezidentskou demokraciou podľa vzoru USA, hovoril súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), ešte v čase keď bol predsedom vlády (2003 až 2014). Téma sa pre neho osobne stala akútnejšou po tom, čo ho v roku 2014 zvolili za prezidenta, čo je skôr reprezentatívna pozícia. Ak by referendum prešlo, mohol by sa Erdogan s podstatne významnejšími právomocami udržať pri moci až do roku 2029.

Snahy zmeniť systém, v ktorom Turecko funguje viac-menej od roku 1923, urýchlili aj udalosti z minulého leta, keď v Turecku došlo k pokusu o puč, ktorý vláda pripisuje klerikovi Fethlullahovi Gülenovi. Po jeho potlačení nastali v Turecku čistky v armáde, polícii, medzi akademikmi, intelektuálmi a novinármi.

O prácu prišli desaťtisíce ľudí, niekoľko desiatok novinárov bolo uväznených. V Turecku stále platí výnimočný stav, čo vyvoláva otázky o tom, či je to správna atmosféra na konanie referenda. Zmeny už odsúhlasil parlament, teraz sa čaká na názor občanov.

Aké výsledky sa očakávajú?

Najnovšie prieskumy mierne favorizujú tábor, ktorý je za. Podľa nich by za zásadné zmeny tureckej ústavy hlasovalo 51,5 percenta voličov.

Agentúry však uvádzajú chybu 2,4 percenta, takže aspoň podľa prieskumov pôjde o veľmi tesné hlasovanie, a to napriek tomu, že väčšina tureckých médií otrasených čistkami voči novinárom presadzovala vládne názory a opozícii dávala minimum priestoru.

Turecké prieskumy sú tradične nedôveryhodné, lebo agentúry nie sú nezávislé a ľudia im nechcú odpovedať, alebo zavádzajú.

Navyše v tomto referende ľudia rozhodujú hlavne na základe svojich sympatií k Erdoganovi, detaily ich až tak nezaujímajú. „Až 80 percent voličov v Turecku volí ideologicky. Takže hlasovať budú bez toho, aby vlastne vedeli, o čo ide,“ povedal agentúre Reuters sociológ Murat Gezici.

Kto je za?

Z politických strán Erdoganova AKP a časť nacionalistov (MHP) a primárne ich voliči, ako aj väčšina Turkov žijúcich v zahraničí. Ich dôvody sú jasné: Turecko po pokuse o prevrat a sérii teroristických útokov zo strany kurdských separatistov aj islamistov z Daíšu potrebuje silnú ruku a lídra s relevantnými kompetenciami. Podľa nich priveľa centier moci prispieva k nestabilite. Medzi potenciálnymi voličmi v prospech zmien sú aj takí, ktorým je sympatický Erdogan. Či už pre silné reči, pobožnosť, alebo pre imidž tvrdého muža.

Kto je proti?

V parlamente prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP), ľavicová Ľudová republikánska strana (CHP) a časť nacionalistov. Medzi verejnosťou ľudia, ktorí sa obávajú prílišnej koncentrácie moci v rukách Erdogana, toho, že sa na rozdiel od USA napríklad nepodarí dostatočne garantovať systém bŕzd a protiváh (jedna zložka moci kontroluje a koriguje ostatné) a že sa len vystupňujú čistky v krajine, lebo Erdogan je v ,pomstychtivom‘ móde. Obávajú sa aj straty sekulárneho charakteru Turecka garantovaného od roku 1923.

Ako to súvisí s nami?

Turecko je spojencom Slovenska a ďalších krajín v NATO, navyše na hranici s veľmi výbušným regiónom. Nestabilita, chaos a nepredvídateľnosť, ktoré hrozia, nech dopadne referendum akokoľvek, nie sú žiaduce v časoch, keď NATO čelí viacerým hrozbám.

Ankara v posledných mesiacoch aj v súvislosti s referendom a nevôľou krajín ako Holandsko či Nemecko povoľovať na svojom území kampaň medzi tamojšími Turkami, eskalovala konfrontačnú rétoriku k Európe.

Turecko má s EÚ dohodu o tom, že bude prijímať na svoje územie utečencov z Grécka, čím sa zastavila ich cesta ďalej do Európy. Pravidelne sa však vyhráža, že ju prestane rešpektovať aj pre neochotu Únie povoliť Turkom vstup na svoje územie bez víz, ktorú Brusel vysvetľuje tým, že Turecko odmieta modifikovať svoj široko koncipovaný protiteroristický zákon.

Ak Erdogan v referende uspeje, môže útoky k EÚ ešte stupňovať a to aj preto, že taká rozsiahla zmena ústavy v neprospech parlamentnej demokracie len skomplikuje už aj tak chabé šance Turecka raz sa stať členom Únie.