Harabin si užíva novú rolu sudcu martýra a fanklub, ktorý ho chce za prezidenta
Je vysmiaty a v dobrej nálade, hoci tvrdí, že je unavený z toho, ako má veľa práce, pretože píše prelomové rozhodnutia. Štefan Harabin okrem toho stíha komentovať všetko, čo sa okolo neho deje. Z disciplinárnych konaní proti nemu si ťažkú hlavu nerobí.
Blíži sa desiata hodina, treba sa ponáhľať. Záujem o disciplinárny súd so sudcom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom je vždy veľký a pojednávacia sieň v budove obchodného kolégia Najvyššieho súdu malá. Kto príde neskoro, sedí za dverami a nemôže naplno prežiť predstavenie doktora Harabina. Aj preto je dobré chytiť si miesto aj polhodinu pred samotným začiatkom.
Skôr prichádza aj Harabin. Ešte sa nestalo, aby nebol dobre naladený. A neprichádza sám. Tesne pred ním či v závese za ním chodia aj jeho fanúšikovia. Na disciplinárky ich pozýva aj cez svoj Facebook. Vždy dá vopred vedieť, čo ho čaká.
Na disciplinárne pojednávania chodieva v poslednom čase takmer každý druhý týždeň, no na nálade mu to neuberá. Usmieva sa a Martinovi Daňovi na kameru komentuje všetko, čo sa deje okolo. Reč je zväčša o juristútkach, juristútoch, právnych diletantoch a kúpených mainstreamových médiách. Videá s týmito odkazmi končia často na sociálnej sieti a Harabin si vďaka nim úspešne buduje imidž vlogera. Ak sa zameriame len na počet pozretí a lajkov, je celkom sledovaný, darí sa mu a získal si skupinu obdivovateľov.
V pojednávacej sieni Harabin žmurká na prítomnú verejnosť, usmieva sa na ňu a vzápätí osočuje oponentov. Útočí najmä na predsedníčku Najvyššieho súdu Danielu Švecovú, ktorá na neho podala päť zo šiestich návrhov. Posiela ju na psychiatriu, komentuje, ako sa nesústredí, čo za bludy rozpráva. Áno, hovoríme o sudcovi Najvyššieho súdu.
Keď ho tak vidím, vždy si spomeniem na minulosť. Na sudcov Milana Růžičku, Juraja Babjaka, Stanislava Sojku, Annu Benešovú aj na ďalších, ktorí nie tak dávno čelili absurdným disciplinárnym návrhom, pretože sa vzopreli. Buď priamo Harabinovi, alebo vtedy jemu spriazneným predsedom súdov. Sudca Sojka mal byť napríklad potrestaný za to, že informoval vtedajšieho prezidenta, čo sa deje na michalovskom okresnom súde, ktorému šéfoval Jozef Soročina.
Aj títo sudcovia chodievali na svoje disciplinárne pojednávania v predstihu. Nikdy ste však na ich tvárach nevideli úsmev. Médiám sa skôr vyhýbali. Prichádzali s pokorou a hanbou. Hanbili sa, že po toľkých rokoch v justícii im hrozí nezmazateľný biľag pri mene – disciplinárne stíhaný sudca.
V čase týchto disciplinárok bol ministrom spravodlivosti Harabin, ktorého si do funkcie vybralo HZDS počas prvej vlády Roberta Fica. V niektorých prípadoch sa tieto konania pretiahli až za rok 2009, keď už bol Harabin šéfom Súdnej rady aj Najvyššieho súdu. Presadol si tam priamo z ministerskej stoličky. Na to si treba spomenúť vždy vtedy, keď začne hovoriť, ako súčasná šéfka Súdnej rady Jana Bajánková a predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová podliezajú politickej moci.
Zatiaľ vyhráva 4:0
Harabin hovorí, že po funkciách nebaží. Informácie o tom, že by teraz na jeseň kandidoval za prešovského župana, odmietol – byť županom je pre sudcu podľa neho to isté, „ako keby bol riaditeľom školy a následne by išiel robiť školníka“.
Úvahy o možnej kandidatúre na prezidenta – Kiskovi sa končí prvé funkčné obdobie v prvom polroku 2019 – zatiaľ nevyvrátil. A tak sa niet čo čudovať, že aj na disciplinárne konania ho chodia podporovať fanúšikovia s transparentom Harabin na hrad. Bývalému prvému mužovi justície to zjavne robí dobre. Je ochotný sa s nimi rozprávať na akúkoľvek tému. Žiadna pokora či sústredenie sa na dianie, ktoré ho o pár minút bude čakať za zatvorenými dverami. Je si istý sám sebou a svojím postavením a zatiaľ mu to vychádza. Zo šiestich disciplinárnych konaní sú uzavreté, hoci neprávoplatne, štyri. Všetky v jeho prospech.
Z pojednávacej siene tak vychádza s úsmevom a takmer vždy oznamuje, že sa majú novinári na čo tešiť. Povie, že opäť pripravuje nejaké prelomové rozhodnutie. „Prelomové“ si však mnohí právnici – aj Harabinovi kolegovia – však vysvetľujú ako svojvoľné. A práve pre viaceré z nich čelí disciplinárnym konaniam.
Svojvôľu si totiž žiaden sudca nemôže dovoliť. Harabin to však obracia a sťažuje sa, že je stíhaný za právny názor. Označuje to za šikanu a o Slovensku hovorí ako o fašistickom štáte. A zároveň dodáva aj to, že má vždy pravdu. „Za pravdu ma môžu jedine upáliť, ale nikdy nie stíhať, to sa im nepodarí,“ vyhlásil v minulosti.
Presvedčený o pravde, hoci iní tvrdia opak
Lenže vo viacerých prípadoch jeho kolegovia, rovnako trestní sudcovia Najvyššieho súdu, povedali, že sa mýli. Bolo to tak s policajnou inšpekciou, s kauzou veľkokrtíšskeho sudcu Milana Vargu a najnovšie aj v kauze zrušenia rozsudku pre bossa sýkorovcov Roberta Lališa alias Kýbla.
Za všetkými prelomovými rozhodnutiami Štefana Harabina treba vidieť ľudí prepustených na slobodu či zrušenie rozsudkov nižších súdov. A tak sa vďaka Harabinovi a sudcom Viliamovi Dohňanskému a Gabriele Šimonovej vyhli trestu minimálne štyria policajti odsúdení za branie úplatku. On rozsudky zrušil, pretože vyhlásil, že inšpekcia ministerstva vnútra je nezákonná.
Nastavenie fungovania policajnej inšpekcie skutočne nie je správne, roky na to upozorňovala aj ombudsmanka Jana Dubovcová a zmeniť to teraz navrhuje aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). To však neznamená, že Harabin a spol. si môžu z jedného dňa na druhý vyhlásiť, že je nezákonná.
Výpočet oslobodených nemá konca
Oslobodený bol aj sexuálny deviant, rozhodla o tom skutočnosť, že na okresnom súde ho súdil sudca, ktorý v minulosti v Česku šoféroval opitý. Podľa Harabina, Dohňanského a Šimonovej bol nezákonným sudcom. V Česku sa síce dopustil trestného činu, no na Slovensku to vtedy bol len priestupok. Ak by sa to teda stalo tejto trojici u nás, nikto by ich z talára nevyzliekal. Apeloval by na nich z morálneho hľadiska, nech zvážia svoje zotrvanie v justícii.
K tomu ešte treba pripomenúť aj Viliama Mišenku, obvineného z niekoľkých vrážd, ktorého zadržali vo Venezuele, no Harabinov senát ho prepustil na slobodu. Nasledovali zrušené rozsudky pre bývalého finančného riaditeľa SPP Ivana Maroša v kauze Duckého zmeniek. Výpočet spravodlivosti podľa Harabina sa ešte stále nekončí. Pokračovať môžeme prvým sudcom odsúdeným za korupciu, Igorom Škultétym, ktorého už aj prezident odvolal z funkcie. No cez dovolanie a Harabinovo rozhodnutie sa vrátil naspäť.
Rovnako na začiatok sa vracia aj dávny prípad podvodu, z ktorého bol obžalovaný exposlanec SDKÚ Peter Ďuračka. To však bola len mala epizóda medzi rozhodnutiami Harabinovho senátu. Potom sú tu rozhodnutia, ktorými očividne oponoval predchádzajúcim rozhodnutiam Najvyššieho súdu.
Išlo o kauzu Slánske lesy, v ktorej po podvode môže štát prísť o majetok za asi sto miliónov eur. Je tu oslobodenie otca a syna Salmanovovcov. Tí boli obžalovaní z podplácania bývalého riaditeľa daňového úradu. Dôkazy, ktoré stačili na odsúdenie riaditeľa za branie úplatku, nestačili na odsúdenie podnikateľov.
Zatiaľ posledným rozhodnutím je zrušenie doživotia pre bossa sýkorovcov Roberta Lališa, považovaného za jedného z najbrutálnejších mužov slovenského podsvetia. Nie je toho málo a to Harabin avizuje, že výpočet „prelomových“ rozhodnutí sa rozšíri.
Neuleteli, oni sa chceli odlíšiť
Nedá sa pritom povedať, že by Harabin a spol. len „uleteli“. Uvedomujú si, že rozhodovali inak ako kolegovia. Preto hovoria o prelomových rozsudkoch, za ktoré by mali dostávať mimoriadne odmeny, a nie disciplinárne návrhy. Pri súčasnej legislatíve si môžu byť takmer istí, že za rozhodovaciu činnosť im trest nehrozí.
O tom, že táto časť disicplinárnych návrhov stojí na veľmi tenkom ľade, hovorili od začiatku mnohí zainteresovaní. Svojvôľa sa naozaj dokazuje veľmi ťažko. Nestačí ani argument, že roky rokúce všetky senáty Najvyššieho súdu rozhodovali inak, len zrazu sa našiel ten Harabinov, ktorý „osvietilo“ a zmenil názor. „Som sudca, a nie automat,“ znelo Harabinovo vysvetlenie.
Harabin trest za pochybný rozsudok nedostal
No ako väčší problém sa zdá pri týchto návrhoch to, že sudcovia na Najvyššom súde nikdy nerozhodujú sami. Vždy sú v senáte. Môžu byť v trojici a niekedy aj v pätici. Hlasovania o rozhodnutiach sú vždy tajné. Nikto nevie, ako ktorý sudca hlasoval. A za to sa pred disciplinárnym konaním skryl aj sudca Harabin a sudkyňa Šimonová (ich kolega Dohňanský sa ospravedlnil). „Ako viete, ako som hlasoval?“ bola jedna z najčastejších otázok toho pojednávacieho dňa.
Išlo o disciplinárne konanie v súvislosti s oslobodením riaditeľa pobočky banky, ktorý nenahlásil podozrivé bankové prevody. A hoci išlo o dovolanie, keď Najvyšší súd rozsudky len ruší, Harabin a spol. šéfa pobočky banky rovno oslobodili. Ich argument s hlasovaním však vyšiel. Po ôsmich hodinách si aj vďaka tomuto argumentu sudcovia vypočuli: „Nevinný.“ A teda disciplinárneho previnenia sa nedopustili.
Keď nie trest za rozsudky, tak za výroky
Harabin čelí aj dvom disciplinárnym návrhom, ktoré súvisia s jeho vyjadreniami. Nedávno na neho Švecová podala návrh za mediálne výstupy pre časopis Zem a vek. Aktívny je aj v Slobodnom vysielači. Vyjadrenia o tom, že prezident Andrej Kiska sa v medzinárodnoprávnych vzťahoch správa ako vojnový štváč, že rozmýšľa len v rovine úžerníckych úrokov a že sa správa ako riaditeľ Guantánama, sú už vraj cez čiaru a narušil dôstojnosť sudcu.
A je tu ešte jedno staršie podanie, ktoré koncom roka 2015 na Harabina podala predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková. Kľúčový je citát: „Svojím spôsobom je to chudera. Hovorím vám, za chvíľku sa môže stať, že skončí na psychiatrii.“ Toľko bývalý prvý muž justície o svojej kolegyni, dnes predsedníčke Najvyššieho súdu Daniele Švecovej. Vyjadril sa tak o nej po tom, čo rozhodla, že „rozsadí“ senát Harabin, Šimonová a Dohňanský. Bola to jediná možnosť, ako zabrániť ďalším „prelomovým“ rozhodnutiam.
Už raz mu chudera prešla
Tento výrok už disciplinárny senát prejednával. A Harabina oslobodil. Nevidel dôvod na trest, pretože senátu chýbala subjektívna stránka zavinenia. Čiže Harabinovi nebolo možné preukázať zavinenie. K výrokom sa priznal a na samotnom pojednávaní sa aj ospravedlnil. „Ešte raz sa ospravedlňujem za tie emocionálne výroky, ale aj ja som šikanovaný,“ povedal.
Na tento výrok upriamil pozornosť aj odvolací disciplinárny senát, ktorý pôvodné rozhodnutie zrušil. Okrem iného nariadil, aby si súd vypočul aj Švecovú, ako tieto vyjadrenia vnímala, a až potom rozhodol.
Bolo to práve pojednávanie o tejto veci, keď padla lampa priamo na stôl, kde sedel Harabin. Bola však prestávka, takže sudca tam práve nebol. Aj tak je presvedčený, že išlo o atentát na jeho osobu. Generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi preto poslal list a vyzval ho, aby nezostal „ľahostajný k fyzickej násilnej trestnej činnosti voči trestnému sudcovi.“ Harabin má už aj podozrivých.
Na prvom mieste menuje ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer), pretože ten vyhlásil, že urobí všetky kroky, aby zvrátil rozsudok Harabinovho senátu týkajúceho sa policajnej inšpekcie. „Mal Kaliňák motív ma zlikvidovať rafinovaným spôsobom za pomoci režírovanej náhody?“ pýtal sa Harabin v liste Čižnára. Podozrieva aj hovorcu Najvyššieho súdu, Švecovú, Bajánkovú a riaditeľa správy budov Najvyššieho súdu.
Spolu s vyšetrovaním, ktoré prebieha, žiadal aj o ochranku. Tú nedostal. Zato Kaliňákovo ministerstvo v ironickej odpovedi Harabinovi nevylúčilo ani nepotvrdilo, že sa v daný deň minister „nepohyboval so skrutkovačom v ruke v okolí budovy Najvyššieho súdu“. Ochranku sudcovi neposkytol, „pretože jediné nebezpečenstvo, ktoré Štefanovi Harabinovi hrozí, je od neho samého“.
Lampa, ktorá mala byť podľa niekdajšieho prvého muža justície vražedným nástrojom, na strope dodnes nevisí. Aspoň donedávna ju späť na strop nevrátili. Skontrolovať to môžeme hneď po Veľkej noci. V utorok bude disciplinárny súd opäť riešiť úroveň vyjadrovania sudcu Najvyššieho súdu. Vrátia sa mu na stôl výroky na adresu Švecovej, ktoré už raz vlastne odobril. Uvidíme, čo ešte bude musieť Harabin povedať, aby sudcovia, ktorí ho súdia, povedali, že aj im robí hanbu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
