Zahraniční experti na Bratislavskom hrade: Ukážte všetky keltsko-rímske pamiatky

Na Čestnom nádvorí pod sochou Svätopluka fúka vietor. “Eto Svätopluk,” ukazuje z diaľky ruský turista svojej manželke a potom ju fotografuje pod späteným koňom sochára Jána Kulicha.

V priestoroch Národnej rady traja zahraniční archeológovia diskutujú o tom, či je keltsko-rímske nálezisko v ohrození. Skupine asi tridsiatky novinárov práve ukazujú pár desiatok metrov odtiaľ v podzemí hradného paláca dlažbu z druhého storočia pred Kristom a priestory na budúce múzeum. Vo vetre v tých chvíľach žeriav vo vdzuchu presúva veľkú nádobu s betónom a robotníkom, Váhostav ďalej betónuje na mieste budúcich podzemných garáží.

Traja archeológovia z Rakúska, Česka a Slovinska, odborníci na staroveký Rím, prišli do Bratislavy v atmosfére, kedy desiatky architektov, archeológov, aktivistov aj umelcov podpisujú petíciu za pozastavenie výstavby na severnej terase Bratislavského hradu.

Kancelária Národnej rady tak spustila sériu akcií, ktorými chce verejnosť presvedčiť, že garážami pamiatky neohrozuje. “Šírili sa nie správne informácie, alebo dezinformácie,” hovorí kancelár Daniel Guspan.

Spoločná tlačovka Guspana a zahraničných archeológov vyzerá idylicky. Tlmočníčka prekladá, že zahraničným hosťom sa ochrana pamiatok a aj ich plánovaná prezentácia zdá byť “primeraná”. Keď sa vypnú kamery, v individuálnych rozhovoroch, archeológovia hovoria viac.

“Verím, že zodpovední urobia všetko preto, aby tieto nálezy ochránili počas výstavby,” hovoril Heinrich Zabehlicky, rakúsky archeológ, ktorý ako prvý zo zahraničných expertov pred pár rokmi potvrdil, že stavby na Bratislavskom hrade stavali Rimania.

Prečo nepozastavili práce

V pondelok sa na Hrade zišli zahraniční archeológovia, v utorok majú rokovať domáci architekti, archeológovia, reštaurátori aj aktivisti, ktorí žiadali aj pozastavenie prác na stavbe.

“S aktivistami sme už absolvovali niekoľko stretnutí. Keď sme si vymenili a verifikovali informácie, požiadavka na pozastavenie prác nebola ďalej prezentovaná,” tvrdí kancelár Národnej rady Daniel Guspan. “Je jasné, že tam niečo byť umiestnené musí. Nemôžme nechať práce a nespevňovať svah. Tieto stavebné práce nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie, ktoré sa urobí o tri týždne.”

Združenie SOS Bratislavský hrad uznáva, že jamu treba spevniť. Stavbári však podľa nich teraz nemajú robiť nič iné. “Žiadame zmenu účelu stavby,” hovorí Monika Kozelová zo združenia. Na mieste budúcich garáží požadujú múzeum a depozitár pre zbierky.

“Je lepšie dať do Hradu pamiatky a autá pod zem, kde nebudú nikomu prekážať,” stojí si za svojím Guspan.

Rakúsky archeológ Zabehlicky nepozná podobné nálezisko, pri ktorom by budovali podzemné garáže. “Nie garáže. Skôr existujú archeologické náleziská napríklad uprostred železničných staníc. Nie je to veľmi bezné, ale ak to robia zodpovodne, v skutočnosti nevidím problém,” povedal

Spravte moderné múzeum v jazdiarni

Na Bratislavskom hrade by si vedel predstaviť moderné múzeum s vizualizáciami. “Nebol by problém to urobiť na tomto mieste. Moderné múzeum by nebolo natoľko odlišné od plánov Národnej rady na barokovú jazdiareň. Mohlo by byť v nej. Nie je veľký rozdiel medzi moderným múzeom a zimnou jazdiarňou, ktorá je v skutočnosti postavená v 21. storočí. No dobre, tak sa rozhodlo. Je dobré ukázať barokovú históriu, no bolo by dobré ukázať aj staršiu tvár. O tom však už musíte rozhodnúť vnútri Slovenska.”

Nie všetko však archeológovia v Bratislave zistili. Zabehlicky bol napríklad presvedčený, že všetky nálezy ukážu verejnosti.

Národná rada pritom plánuje postaviť ochrannú budovu okolo jednej z rímskych stavieb a ukazovať ju za sklom. Pozostatky ďalšej stavby – dva múry a stĺp – zasypú zemou a len na povrchu vymodelujú ich tvary a priznajú tak ich pôdorys.

Aj český expert Balázs Komoróczy z Archeologického ústavu Akademie věd ČR hovorí, že verejnosti treba ukázať čo najviac. Spolu s ostatnými Slovensku odporúčajú, aby bol po prestavbe verejne prístupný aj rímsky múr a pilier, ktoré chce nechať Národná rada zasypať. Takýto plán nateraz parlament nemá.

Aj Komoróczy však hovorí, že rozhodnutie je na Slovensku.

Kancelár: Ľudia by zo stavby nič nemali

Nejasná ja zatiaľ aj prezentácia tretieho z veľkých objavov – budovy, v ktorej objavili aj zlatý keltský poklad. Nad touto budovou chce Národná rada postaviť repliku Zimnej jazdiarne.

Kancelár Dušan Guspan hovorí, že pôvodne chceli nechať stavbu zakrytú a nález ukázať len ako 3D projekciu. “Môj názor je, že tie nálezy sú také nekompletné, že keď ich ľudia uvidia, nedokážu si predstaviť, čo tam bola. Keby sa urobila vizualizácia, bolo by to lepšie, predstavivosť by bola lepšia,” vraví kancelár.

Architekti dostali po tlaku aktivistov úlohu prezentáciu tejto budovy preprojektovať. “Javisko má byť schopné sa cez navijáky zdvihnúť, aby odkrylo nález. Predtým sme hovorili, že by to malo byť pod sklom, ale archeológovia nemajú s takou prezentáciou dobrú skúsenosť, lebo je tam problém udržať stabilnú klímu. To nám umožní stavbu prezentovať,” hovorí kancelár.

Inde také miesto nie je

“Je to naozaj senzačné a jedinečné miesto,” vraví o nálezisku na Bratislavskom hrade rakúsky archeológ Heinrich Zabehlicky.

“Vyzeralo to veľmi rímsky, ale neboli si tým istí. Vtedy som im povedal, máte pravdu, je to Rím, ale nie bežný. Pochádza z času, keď bolo Rímske impérium odtiaľto veľmi ďaleko,” spomína Zabehlicky na obdobie pred pár rokmi, keď bol v Bratislave konzultovať pôvod nálezov.

Dnes už podľa neho poznáme kontext a archeológovia miesto doskúmali natoľko, aby bolo jasné, že ide o stavby, ktoré pre Keltov postavili rímski stavitelia.

“Museli by ste prejsť prinajmenšom 700 kilometrov hociktorým smerom, aby ste našli niečo podobné.”