utorok

Slovenský manažér v Číne: Politika je horšia ako paličky zapichnuté v jedle

Tomáš Murgaš sa dva roky vyrovnával s kultúrnymi rozdielmi medzi Slovenskom a Čínou.

Foto – archív T. M.

Prečo čínski zamestnanci do práce vždy meškajú? Čím sa radi zabávajú na firemnom večierku? Prečo tam šéf nikdy nesmie fajčiť lacné cigarety? Za dva roky v čínskej pobočke medzinárodnej firmy TOMÁŠ MURGAŠ nazbieral veľa historiek o nedorozumeniach, keď západná firemná kultúra naráža na čínsku realitu.

Nie ste lezec, rafter ani iný dobrodruh, čudujem sa preto, že vás zavolali ako hosťa na festival dobrodružstva a horského filmu. To je práca v kancelárii v Číne taká divočina?

V niečom áno, je to nápor na nervy. Čínsky pohľad na svet sa od nášho veľmi líši.

Napríklad v čom?

Číňan nikdy nepovie, že niečo nevie. Aby si zachoval tvár, tak to nikdy nespraví. Takže keď sa na ulici pýtate na cestu, každý, aj keď nevie, niekam vás posiela, vy hodiny blúdite, idete sa z toho zblázniť. Problém nie je v jazyku, ale v kultúre a nejde to vysvetliť. Treba to zažiť.

Iný rozdiel: pojem času. U nás, keď sme dohodnutí na ôsmu, že začíname pracovať, tak zamestnanci prichádzajú o ôsmej. V Číne to tak nie je. Oni prídu 10-20-30 minút po ôsmej ako keby nič. Mal som pod sebou 35 ľudí a naučiť ich chodiť načas mi trvalo tri mesiace.

Ďalej je tam veľmi prísna spoločenská hierarchia. Číňania sa neučia rozhodovať sami, od malička sú k niečomu vedení. Aj školu im vyberajú rodičia. Všetko majú nalinajkované a potom nevedia riešiť konfliktné situácie, lebo sa v nich neocitajú, všetko plnia submisívne.

Ak máte zamestnanca a potrebujete s ním vyriešiť nejaký problém, napríklad že mešká do práce, tak on tú situáciu rieši úsmevom. Neviete, čo si o tom myslieť. Úsmev nie je riešenie. Je to ich obranný mechanizmus, ktorý nás vytáča, lebo máme sklon v tom vidieť výsmech.

Ako riešia konflikty? Aj vtedy sa usmejú?

Stalo sa mi niekoľkokrát, že pracovník riešil konflikt odchodom. Normálne sa postavil a odišiel. My ostatní sme zostali sedieť, nevediac, či si odskočil na záchod, alebo kam. Keď som sa mu dovolal na telefón, povedal mi, že toto je zlý deň, som nervózny, kričím. Príde radšej zajtra, keď to bude lepšie – a zložil. Ste bezradní, lebo on sám situáciu riešiť nebude.

Okrem toho, Číňan nielen nepovie, že niečo nevie, nepovie vám ani, že vám nerozumie. Takže vám pritakáva, až po polhodine zistíte, že on vôbec netuší, čo vravíte. Preto som do pracovných pohovorov zvykol miešať kontrolné otázky typu: Akej farby máte auto? Aké je vaše obľúbené zviera? Ak on stále pritakával, vedel som, že absolútne nevníma, čo hovorím.

Čo Číňanov vytáčalo na vás?

Ázijci nemajú enzým na odbúranie alkoholu. Nepoznajú taký stav, že mať náladu z dvoch-troch pív. Oni sa hneď opijú a je im zle.

To ste predtým nevedeli?

Jasné, vedel. Len som vôbec nerozumel, prečo toľko pijú, keď z toho nemajú pôžitok. A Číňania pijú ešte viac než my. Na obchodnej večeri tečie pálenka potokom, každý si chcel so mnou štrngnúť, ledva som to ustál. Potom som zistil, že to robia preto, lebo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom