Denník N

Česko je plné koncentrákov

Miestni často ani netušia, že bývajú pri bývalých pobočkách nacistických koncentračných táborov.

Lucia je mladá žena, pracuje ako knihovníčka a býva v domčeku, z ktorého sa cez cestu pozerá na záhradkársku kolóniu. Do svojich pätnástich rokov netušila, že tam namiesto drevených chatiek stával koncentračný tábor. Jedna búda je dokonca originál, bývala to maródka. Jej majiteľ si tam chodí odpočinúť na víkendy. Nie sme ani v Poľsku, ani v Nemecku. Stojíme pár kilometrov východne za Prahou, v obci Hradištko, kde bol za druhej svetovej vojny jeden z 38 koncentračných táborov na území Česka.

Táto časť histórie je pre väčšinu obyvateľov úplne neznáma. Pritom išlo o pobočky koncentračných táborov Flossenbürg, Gross Rosen a Osvienčim. Lenže väčšina väzňov boli až na výnimky odbojári zo západnej Európy a zajatci všetkého druhu z iných krajín, takže to vlastne Čechov veľmi nezaujíma. Veď aj prvý, kto o tom napísal knihu, bol až nemecký historik Alfons Adam.

Keď Lucia zistila, že býva pri koncentračnom tábore, začala pátrať v archívoch, podarilo sa jej skontaktovať aj niektorých bývalých väzňov a dokonca sa s nimi aj stretla. Boli to francúzski odbojári, ktorí stavali cestu do výcvikového priestoru jednotiek SS. Z celkového počtu päťsto väzňov zomrela asi desatina, nacisti ich postrieľali v posledných dňoch vojny. Lucii prekážalo, že sa o tom vôbec nevie. Najskôr preto zohnala žulový balvan z „apelplacu“ z Flossenbürgu a urobila z neho aspoň malý pamätník na kraji cesty. Potom zariadila inštaláciu informačných tabúľ v okolí tábora.

Pri väčšine ostatných táborov po celom Česku (prevažne v Sudetách) žiadne pamätníky ani pripomienky nie sú. Zostali stáť továrne, kde väzni pracovali, ale miestni ľudia netušia, že to boli pobočky koncentračných táborov. Napríklad tri z nich na severnej Morave patrili pod Osvienčim. Podľa historika Adama tam však väzni alebo skôr väzenkyne dostali šancu prežiť. Väčšina väzňov v táboroch boli mladé ženy, ktoré udržiavali v chode nemecký vojnový priemysel.

Najmenšia a zrejme najpodivnejšia pobočka koncentračného tábora vznikla v Panenských Břežanoch pri Prahe. Vyžiadala si ju po atentáte na Reinharda Heydricha jeho žena Lina. Na údržbe jej zámku sa podieľalo pätnásť väzňov Svedkov Jehovových, ktorých strážil jeden esesák. Lina ako vdova po ríšskom protektorovi však odmietala za väzňov platiť, a tak peniaze za prenájom väzňov posielal do koncentračného tábora osobne ríšsky vodca SS Heinrich Himmler.

Historik Alfons Adam spočítal, že v pobočkách koncentračných táborov na území Česka bolo internovaných počas vojny dvadsaťpäťtisíc ľudí. Tisíce zahynuli.

Teraz najčítanejšie