Denník N

Jeden výlet s milenkou k moru a poľská politika je znovu tam, kde bola

Líder Moderných Ryszard Petru. Foto – TASR/AP
Líder Moderných Ryszard Petru. Foto – TASR/AP

Nová hviezda medzi poľskými politickými stranami Nowoczesna stráca podporu aj poslancov. Poľsko sa vracia k dvojstraníckemu modelu.

Líder liberálnej strany „Moderní“ (Nowoczesna) si svoj silvestrovský výlet s milenkou na Madeiru bude pamätať zrejme veľmi dlho.

V čase, keď v Poľsku prebiehala politická kríza a opoziční poslanci blokovali budovu parlamentu na proteste proti potláčaniu demokratických štandardov, Ryszard Petru odišiel s kolegyňou na dovolenku k teplému moru.

Práve táto, na prvý pohľad nevýznamná, epizóda sa stala bodom zlomu, ktorý spôsobil rapídny pokles podpory liberálov. Lídrom opozície sa tak znovu stala Občianska platforma. Rady Nowoczesnej dokonca nedávno opustili štyria poslanci, a tak poslanecký klub strany Ryszarda Petru má už len 27 členov v 460-člennom Sejme.

Pre porovnanie, Platforma má 132, PiS 234 a hnutie Kukiz-15 33 poslancov.

Sklamanie z Platformy

Pritom v roku 2016 boli prieskumy verejnej mienky pre stranu Ryszarda Petru veľmi priaznivé. Táto nová strana, ešte nepoškvrnená korupčnými kauzami, bola v prieskumoch na druhom mieste (po „Práve a spravodlivosti“) s podporou nad 20 %. Niektoré prieskumy jej dávali aj 30 percent a pozíciu lídra nielen v opozícii.

Po desiatich rokoch striedania PO (Občianskej platformy) a PiS pri moci viacero Poliakov túžilo po niečom novom. Taká alternatíva sa nakoniec objavila v podobe liberálnej strany Nowoczesna a protestného hnutia Kukiz-15, ktoré je viac príťažlivé pre napravo naklonených protestných voličov.

Platforma bola vládnucou stranou v rokoch 2007 až 2015 a celé to obdobie tvrdo pracovala na tom, aby sklamala mnohých svojich voličov. Keď v roku 2000 Donald Tusk s Andrzejom Olechowským a už zosnulým Maciejom Płażyńským stvorili Občiansku platformu, mala to byť liberálno-konzervatívna strana, ktorá v prípade prevzatia moci nielen dokončí, ale aj urýchli ekonomické reformy. Platforma sľúbila rovnú daň, zníženie byrokracie.

Niečo ako poľská verzia reformátorského tímu Ivana Mikloša. Potom však v roku 2007 Platforma vstúpila do koalície s protireformnými ľudovcami a namiesto sľúbených reforiem Tusk ponúkol politiku veselej vlády bez významných zmien.

Platforma nielenže neuskutočnila ďalšiu decentralizáciu, ale aj čiastočne stopla decentralizačnú reformu Jerzyho Buzeka – priepasť medzi Varšavou a ďalšími metropolami (Krakov, Gdansk, Vroclav) sa ešte zväčšila. A nakoniec prišli korupčné kauzy, ktoré spôsobili pád podpory Platformy a predviedli k moci populistov z PiS.

Nowoczesna ako alternatíva

Kolaps reforiem, rapídny rast dlhu a vycúvanie Platformy z dôchodkovej reformy (faktická likvidácia druhého piliera) – tie všetky veci kritizoval Leszek Balcerowicz, autor poľskej transformácie rokov 1989-91. Bývalý vicepremiér zvažoval založenie novej liberálnej strany, ktorá bude presadzovať návrat k reformám, nakoniec takú stranu založil jeho blízky spolupracovník, ekonóm Ryszard Petru, ktorý dlhý čas pôsobil ako ekonomický komentátor.

Nowoczesna mala byť tým, čím pôvodne (v rokoch 2000-2002) bývala Platforma. Pričom na kandidátkach Nowoczesnej sa objavilo viacero úplne nových tvárí, najmä mladých úspešných ľudí: podnikateľov, občianskych aktivistov. Istý čas to bola nová kvalita v poľskej politike a Nowoczesna získala v roku 2015 nečakane dobrý výsledok: 7,6 %.

Potom bolo ešte lepšie: k tejto strane prešlo viacero bývalých politikov Platformy, vrátane poslancov Michala Jarosa a Marka Sowyho. Nowoczesna sa stávala novou nádejou opozície, a Ryszard Petru sa staval jej neformálnym lídrom.

Až v decembri 2016 prišla parlamentná kríza, počas ktorej sa k hre vrátila Platforma. Petru najprv hovoril o potláčaní demokratických štandardov a volal poslancov a obyčajných Poliakov na námestia (hovorilo sa aj o „poľskom Majdane“) a o deň neskôr odišiel s milenkou dovolenkovať na Madeiru. Ako líder opozície sa tak nakoniec ukázal predseda Platformy Grzegorz Schetyna.

Nowoczesna zmizne, Platforma sa vráti k arogancii?

„Mali sme veľa hriechov, ale uvedomujeme si to a snažíme sa zmeniť,“ hovoria dnes politici Platformy. V súvislosti s konfrontačným štýlom vládnutia PiS sa Poľsko pomaly vracia k tradičnému dualizmu, kde proti mocnej strane Jaroslawa Kaczynského stojí tiež mocná a skúsená Platforma – ktorá má nielen oveľa viac poslancov v Sejme ako Nowoczesna, ale aj vládne vo viacerých samosprávach.

Nowoczesna tam zatiaľ nie je (s výnimkou niekoľkých odídencov z Platformy), lebo táto strana vznikla až po samosprávnych voľbách, ktoré sa konali v roku 2014.

Aktuálne prieskumy dávajú Platforme takmer takú istú podporu ako vládnemu PiS. Nowoczesna však stráca a má už len 5-7 %, dokonca nedávno stratila 4 poslancov, ktorí prešli do Platformy. Ak tento trend vydrží, liberálna strana Ryszarda Petru skončí presne tak ako na Slovensku „Sieť“ Radoslava Procházku – čiže mimo parlamentu.

To by však nemusela byť pre poľskú politiku dobrá správa. Práve rastúca podpora pre politickú konkurenciu v podobe Nowoczesnej spôsobila očistenie Platformy. Je to vidieť najmä v Krakove, kde táto strana spoluvládne a nedávno zmenila vedenie. Nový mladý líder Aleksander Miszalski postupne mení to, čo pokazili jeho kolegovia, a snaží sa znovuzískať dôveru sklamaných voličov. Proces očistenia prebieha aj v iných samosprávach, kde vládne strana Grzegorza Schetynu.

Nespôsobí teda prípadná marginalizácia Nowoczesnej návrat arogancie a korupčných káuz v Platforme, ktorá znovu bude môcť hovoriť: „sme síce nedokonalí, ale aj tak nás musíte trpieť, lebo sme jediná alternatíva za PiS“?

Mnohí voliči sa takéhoto scenára obávajú.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie