Mayová skúša fintu, ktorá pomohla aj Thatcherovej. Nie je isté, že jej vyjde rovnako

Keď sa tvojej strane darí v prieskumoch, vyhlás predčasné voľby. Taktický ťah, ktorý zďaleka nie je nový, využila v utorok britská premiérka Theresa Mayová, keď nečakane vyhlásila predčasné voľby, ktoré sa uskutočnia 8. júna. Pôvodne mali Briti hlasovať až v roku 2020, Mayová predčasné voľby viackrát zamietla.

Hlavným dôvodom je tesná väčšina jej Konzervatívnej strany v dolnej komore parlamentu. Opozícia – labouristi, liberálni demokrati, Škótska národná strana aj nevolení lordi – komplikuje podľa Mayovej rokovanie o brexite.

A tak dúfa, že voľbami jej strana posilní. Okrem iného túži získať silný mandát ako premiérka, keďže k moci sa dostala bez volieb tým, že nahradila premiéra Davida Camerona.

Zatiaľ nič nevyhrala

V britskej politike je to relatívne bežná taktika. „Stalo sa to v roku 1983, 1987, 2001 a 2005, keď to využili obe strany,“ povedal pre Denník N Tim Haughton, politológ z Birminghamskej univerzity.

V roku 1983 to využila aj vtedajšia konzervatívna premiérka Margaret Thatcherová. Kým zo začiatku nemala silnú podporu medzi ľuďmi aj vnútri strany, po vojne o Falklandy v roku 1982 jej podpora v prieskumoch narástla.

Vtedy vyhlásila predčasné voľby, ktoré sa uskutočnili v júni 1983, jedenásť mesiacov pred riadnym termínom. A skončili sa jej totálnym triumfom. Konzervatívna strana získala skoro 400 poslancov (zo 650), a rozdiel oproti labouristom bol najväčší od druhej svetovej vojny. Konzervatívci ovládli Britániu na ďalších 14 rokov.

Súčasné prieskumy dávajú konzervatívcom najväčšiu podporu práve od slávneho víťazstva Thatcherovej v roku 1983. Podľa agentúry Yougov by Konzervatívnu stranu volilo 44 percent hlasov (vo voľbách v roku 2015 získali len 37 percent a tesnú väčšinu).

Labouristi prechádzajú krízou, majú len 23 percent (vo voľbách 30). Podľa analýzy Daily Telegraph by konzervatívci mohli získať 56 kresiel navyše (krajina má väčšinový systém).

Zvolať predčasné voľby v Británii od roku 2010 nie je také ľahké. Musí to podporiť snemovňa dvojtretinovou väčšinou. Labouristi aj liberálni demokrati povedali, že Mayovej rozhodnutie o predčasných voľbách podporia.

Jej krok sa však nemusí skončiť takým víťazstvom, ako sa to podarilo Thatcherovej. „Británia vtedy vyhrala vojnu o Falklandy, Mayová nevyhrala zatiaľ nič,“ povedal Haughton.

Odvážne a správne

O Mayovej sa často hovorilo, že je to opatrná politička. No podľa mnohých ide o mýtus a utorok to ukázal. Jej predchodca David Cameron to označil za „odvážne a správne rozhodnutie“.

Brave – and right – decision by PM @Theresa_May. My very best wishes to all Conservative candidates. @Conservatives

— David Cameron (@David_Cameron) April 18, 2017

„Jej rozhodnutie je riskantné, ale politika je často o riskovaní. Viackrát predtým predčasné voľby odmietla, ale tesná väčšina v snemovni a veľký náskok v prieskumoch boli pre Mayovú lákavé. Keď k tomu pridáme fakt, že nemá priamy mandát ako premiérka a vie, že rokovanie o brexite bude ťažké, dáva zmysel, aby zvolala predčasné voľby. Bude tvrdiť, že voľba je medzi konzervatívcami a nestabilnou koalíciou labouristov, liberálnych demokratov s podporou škótskych nacionalistov,“ vraví Haughton.

On aj niektorí iní analytici napriek prieskumom hovoria, že v súčasnom stave by nevylučovali žiadnu možnosť. Profesor politológie John Curtice pre Guardian povedal, že tento ťah nemusí byť pre Mayovú taký úspešný, ako sa môže zdať.

„Mali by sme mať na pamäti, že Mayová bude nabádať, aby ľudia volili za jej víziu brexitu. A z toho možno budú niektorí konzervatívni voliči nešťastní,“ povedal s tým, že môže skončiť s menšou väčšinou, ako dúfala.

Na druhej strane dodal, že opoziční labouristi sú ešte rozdelenejší v otázke brexitu. „Pravdepodobne Mayová ráta s tým, že pokiaľ sú rozdelení na tejto hlavnej téme, Labouristická strana nedokáže ponúknuť úspešnú alternatívu,“ povedal Curtice.

Je jasné, že hlavnou témou kampane bude brexit a to, ako by Británia mala vystúpiť z Európskej únie. Krajina koncom marca aktivovala článok 50, čo dáva Britom dva roky na vyrokovanie podmienok odchodu. Premiérka preferuje tvrdý brexit, ktorý okrem iného v budúcnosti nedovolí prichádzajúcim Slovákom voľne pracovať v Británii. Labouristi aj liberálni demokrati sú proti.

„Labouristická strana je rozdelená. Jej líder Jeremy Corbyn podporuje brexit, ale väčšina jeho poslancov je proti. Tí druhí však tiež verejne povedali, že rešpektujú rozhodnutie v referende. Bude zaujímavé, čo dajú do programu,“ povedal Haughton.

Čo ak vyhrá opozícia?

Je však ešte možnosť, že by vyhrala taká koalícia, ktorá zastaví brexit? Haughton to úplne nevylučuje.

„Závisí to trochu od programov strán a čo sľúbia ľuďom, no ak konzervatívci nezískajú väčšinu a bude sa tvoriť iná koalícia, potom všetky scenáre brexitu sú možné, vrátane zastavenie procesu,“ tvrdí.

Samozrejme, je však možná aj tá možnosť, že sa v súčasnej situácii potvrdia prieskumy a Mayová získa silný mandát a môže nasledujúce roky ovplyvniť britskú politiku podobne ako Thatcherová pred 30 rokmi.

Podľa Janana Ganesha z Financial Times Mayová mnohému, čo presadzuje, aj úprimne verí. „Môže to byť trpká správa pre liberálne orientovaných ľudí, no Británia má kultúrne najkonzervatívnejšieho lídra od Margaret Thatcherovej,“ napísal.