utorok

Ako málo stačí antisystému: Harabin

Vo svete konšpirátorov na charaktere nezáleží, dôležité je byť proti systému.

Štefan Harabin a jeho podporovatelia pred disciplinárnym pojednávaním. Foto N – Veronika Prušová

Príbeh Štefana Harabina môže byť varovaním, akej iracionálnej sile čelí liberálna demokracia. Sile, pri ktorej nestačia apely na rozum, slušnosť a ľudskosť, pretože o jednom, druhom aj treťom má svoje zvláštne predstavy.

Tohto sudcu vyvrhli na vrchol koniec mečiarizmu a spoločenské bezvedomie významnej časti sudcov, ktorej Harabin nepochopiteľne imponoval. Od roku 1998 sa dvakrát stal predsedom Najvyššieho súdu a raz ministrom spravodlivosti.

Do vlády sa dostal práve vďaka Mečiarovi, ktorý si ho ako ministra vybral a jednej z najtrestuhodnejších chýb Roberta Fica, ktorý s touto nomináciou HZDS do svojho prvého kabinetu v roku 2006 súhlasil. Nič neurobil ani preto, aby sa v roku 2009 priamo z vlády nepresunul opäť do kresla predsedu Najvyššieho súdu.

Fico nemal s Harabinom problém ani napriek tomu, že v tom čase už mal

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom