Zoznámte sa so Slovákom, ktorý patrí medzi nenápadné osobnosti NHL

Hokejový šampionát do 18 rokov sleduje v Poprade a Spišskej Novej Vsi približne 250 skautov zámorských klubov. Sú medzi nimi mená ako Keith Tkachuk, Peter Ihnačák, Jiří Hrdina či Keith Gretzky – brat najlepšieho hokejistu histórie.

Nechýba medzi nimi ani Ján Gajdošík, ktorý je už 25 rokov skautom New Yorku Rangers. „Je to kľúčový turnaj pred júnovým draftom NHL. Hráčov sledujeme viac sezón, tento turnaj by nám mal vyjasniť drobné nejasnosti,“ hovorí 52-ročný skaut.

Oveľa väčšiu mediálnu pozornosť majú MS do 20 rokov, no tie pre skautov už nie sú také zaujímavé. Kluby na nich sledujú väčšinou už len draftovaných hráčov. „A ak sa tam objavia nejakí nedraftovaní, pre nízky vek ešte nemajú výrazné úlohy v tíme,“ vysvetľuje.

Pre skautov je veľmi zaujímavý aj Memoriál Ivana Hlinku, ktorý sa koná pred začiatkom sezóny v Česku a na Slovensku. Nevýhodou je termín, keďže hokejisti ešte nie sú rozohraní.

„Zídu sa tam však najlepší hráči, napríklad na MS do 18 rokov nemá Kanada či Fínsko najsilnejší tím. Mnohí hráči ešte hrajú v play-off juniorských súťaží.“

Svište ukázali cestu

Gajdošík tvrdí, že ako skaut nemôže brať ohľad na národnosť hokejistov. Teší ho však, že ročník narodenia 1999, ktorý čaká draft, je na Slovensku a v Česku veľmi silný.

Naopak, zvyšok hokejového sveta neponúka také hokejové talenty ako v posledných rokoch. „Je to dobré, v NHL nás začínajú brať vážnejšie,“ teší sa a pripomína, že minulý rok nebol draftovaný žiadny Slovák.

Medzi slovenských hokejistov, ktorých si skauti najviac zapisujú, patria Adam Ružička, Juraj Sklenár, Patrik Hrehorčák či Miloš Fafrák.

Prečo sa zrazu v jednom ročníku nachádza toľko talentovaných hráčov? Gajdošík uznáva, že môže ísť aj o náhodu.

„Na druhej strane, v tomto ročníku bolo viac chlapcov a ide o generáciu, ktorá začínala s hokejom po veľkých slovenských a českých úspechoch.“

Šéf európskych skautov Rangers pripomína aj už neexistujúci projekt hokejových Svišťov, ktorý do súčasného kádra slovenského výberu dodal Martina Fehérváryho, Adama Ružičku a Filipa Krivošíka.

„Svište ukázali cestu, že hokej sa dá robiť aj inak a úspešne. O projekte vedeli slovenskí a českí skauti, no už som sa o nich zmienil aj zahraničným kolegom.“

Prečítajte si

Opustili Slovan, založili klub a hrali na Morave. Teraz majú synov v drafte NHL, inšpiruje sa nimi zväz

Pohovory a psychotesty

Skauti majú na štadiónoch v Poprade aj Spišskej Novej Vsi vyhradenú osobitnú tribúnu aj VIP priestory. Od bežných fanúšikov ich odlíšite jednoducho – sedia po jednom či po dvoch, sú zamyslení a stále si niečo zapisujú do notesov.

„Máme v nich zostavy, k hráčom si robíme poznámky. Každý klub má iný systém hodnotenia. My síce známkujeme aj jednotlivé zápasy, dôležitý je však celkový obraz. Hráči v tomto veku podávajú nevyrovnané výkony.“

Skauti sledujú korčuľovanie, tvrdosť, odolnosť, zručnosti či strelu. Podľa Gajdošíka je veľmi dôležitý charakter.

„Ak o niekoho máme väčší záujem, robíme aj pohovory a psychotesty. Vytvára sa mozaika, z ktorej vzíde finálny pocit.“

Dôvod? Niekto môže byť dobrý na ľade, no skautom sa nezdá, že by zvládol NHL po mentálnej stránke.

Klub si na základe poznatkov vytvorí interný rebríček, ktorý sa v mnohom môže líšiť od verejne prístupného centrálneho skautingu NHL.

Často sa však stane, že aj keď je klub rozhodnutý o angažovaní konkrétneho hráča, v drafte im ho vyfúkne niekto z konkurentov.

Gajdošíkovi sa to viackrát stalo aj so slovenskými hokejistami. Rangers mali veľký záujem o Mariána Hossu, Zdena Cháru, Pavla Demitru, Michala Handzuša, Andreja Sekeru či Andreja Meszároša.

Preto majú agenti zakázané verejne rozprávať, o ktorých hráčov sa zaujímajú. S konkurenčnými skautmi udržiavajú kamarátske vzťahy, rozhovory o hráčoch sú však tabu.

Prečítajte si

Slovák, ktorý objavil Lundqvista: Často to vyzerá, že naši mladíci puk ani nechcú

Aj Libor Hudáček si ešte môže zahrať v NHL

Zrejme každý hokejový rodič by raz svoje dieťa rád videl v NHL. Niekedy bývajú ambície rodičov vyššie ako samotných detí.

„Je v záujme hráčov aj skautov, aby sme zostali mimo priameho kontaktu s rodičmi. V skautingu NHL neexistuje možnosť ovplyvňovania,“ tvrdí Gajdošík a vysvetľuje: „Išli by sme sami proti sebe. Na úrovni NHL sa niečo také nedeje, poradie hráča sa nedá kúpiť.“

Tlaky od rodičov zažíval ako skaut hlavne v 90. rokoch. „V poslednom čase už toľko nie, ale možno som trochu obrnený,“ zamýšľa sa. „Sú hranice, ktoré sa neprekračujú.“

Ak nie rodičia, tlaky na skautov by mali logicky robiť hráčski agenti. „Ani nie, vzťahy máme korektné. Samozrejme, každý agent sa snaží prezentovať svojho hráča v čo najlepšom svetle. Sú aj kritickí agenti, no väčšina z nich sa svojich klientov len snaží promovať.“

Gajdošík však zvykne rodičom radiť, na čom by ich syn mohol popracovať. Kedy by napríklad mali hokejisti odchádzať do zámoria?

„Nie som zástancom príliš skorého odchodu. Keď má chlapec 14 rokov, zvyčajne nebýva fyzicky a hlavne mentálne pripravený. Treba odísť v správny čas.“

Spomedzi viac ako dvadsiatky súčasných slovenských reprezentantov v zámorí pôsobí len Adam Ružička. Ostatní sú v slovenských, českých a severských kluboch.

„Momentálne máme v zahraničí zhruba 160 hráčov, ktorí by mohli hrať juniorskú extraligu. Z nich si väčšina nezahrá veľký hokej, no pre túto súťaž by boli veľkým prínosom.“

Do NHL sa podľa súčasných trendov dá dostať aj vo veku 22 či 23 rokov. Ambíciu zahrať si v profilige naposledy vyjadril aj 26-ročný Libor Hudáček.

„Dlhodobejšie ho sledujú skauti, ktorí majú na starosti profesionálnych hráčov. Aj v jeho veku to môže vyjsť, potrebuje však zažiariť na majstrovstvách sveta.“

Po úspechoch sme sa uspokojili

Ján Gajdošík patril do jedenásťčlenného reformného tímu, ktorý predstavil Richard Lintner pred dvomi rokmi počas neúspešnej kandidatúry na prezidenta hokejového zväzu.

„Brali sme to ako nevyhnutnosť – upozorňovať na to, že v rámci svetového hokeja sme sa dostali na druhú koľaj. Vedeli sme, že Slovensko má veľký potenciál, pretože ľudia u nás milujú hokej. Len bolo treba očistiť vzťahy a veci začať robiť inak.“

Gajdošík si myslí, že Slováci zaspali po úspechoch, ktoré prišli po roku 2000. „Nové vedenie zväzu mi však dáva nádej, že sa to zlepší. Je otvorené zmenám, ktoré, dúfam, nastanú. Je najvyšší čas skončiť spory a nezhody v našom hokeji, vybrať sa novou cestou a spojiť sily, ktoré v našom hokeji pôsobia. V našom hokeji sme všetci zúčastnení ‚odsúdení‘ na spoluprácu.“