Vedci objavili „super-Zem“, má ísť zatiaľ o najlepšieho kandidáta na mimozemský život
Vedci predpokladajú, že exoplanéta je kamenistá a obsahuje vodu, čo z nej robí najatraktívnejší cieľ hľadania života vo vesmíre.
Štyridsať svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Veľryby objavili astronómovia novú „super-Zem“.
Pravdepodobne pôjde o najlepšieho kandidáta na objavenie života mimo slnečnej sústavy.
Nová planéta, označovaná ako LHS 1140b, leží v obývateľnej oblasti vyhasínajúceho červeného trpaslíka LHS 1140.
Je o niečo väčšia, no omnoho masívnejšia než naša Zem. Planéta obehne svoju hviezdu raz za necelých 25 dní a mala by mať stále zachovanú atmosféru.
Vedci predpokladajú, že planéta je kamenistá a obsahuje vodu, čo z nej robí najatraktívnejší cieľ hľadania života vo vesmíre.
„Super-Zem“
Na vznik takého života, aký poznáme u nás na Zemi, musí prostredie obsahovať kvapalnú vodu a udržať si stabilnú atmosféru. Takéto podmienky by sa na exoplanéte mohli nachádzať aj napriek tomu, že obieha desaťkrát bližšie od svojej hviezdy než Zem okolo Slnka.
Je to preto, že hviezda LHS 1140 je oproti Slnku omnoho menšia a chladnejšia. Nová super-Zem tak dostáva menej ako polovicu (0,46 násobku) žiarenia oproti Zemi.
Planéta je 1,4-krát väčšia než Zem, má teda priemer takmer 18-tisíc kilometrov. Hmotnosť má omnoho vyššiu, predstavuje až 6,6 násobku hmotnosti Zeme. Z toho vedci usudzujú, že má kamenistý pôvod a husté železné jadro. Jej vek astronómovia odhadujú minimálne na päť miliárd rokov.
Atmosféra aj voda
Planéta by mala mať pomerne vysokú povrchovú gravitáciu, ktorá v kombinácii s relatívne nízkym množstvom žiarenia prichádzajúcim od červeného trpaslíka umožňuje zachovať si atmosféru.
Zdá sa, že na planéte by mohla byť aj voda. Keď bol červený trpaslík LHS 1140 mladší, vyžaroval omnoho viac žiarenia. To mohlo na super-Zemi – vzhľadom na jej veľkosť – spôsobiť vznik oceánu roztavenej magmy, ktorá do atmosféry mohla uvoľňovať veľké množstvá vodnej pary.
Kým hviezda chladla, mohlo na planéte takýmto spôsobom vzniknúť pomerne veľké množstvo vody.
„Ide o najvzrušujúcejšiu exoplanétu, akú som videl za posledných desať rokov. Iba ťažko by sme mohli dúfať v lepší cieľ na uskutočnenie jedného z najväčších pátraní vedy, hľadania dôkazov existencie života mimo Zeme,“ vyjadril sa v správe Európskeho južného observatória Jason Dittmann, hlavný autor štúdie opisujúcej tieto výsledky.
„Podmienky, ktoré momentálne panujú okolo červeného trpaslíka, sú mimoriadne priaznivé. Hviezda LHS 1140 rotuje pomalšie a vyžaruje žiarenie s nižšou energiou oproti hviezdam s podobnými hmotnosťami,“ vysvetlil Nicola Astudillo-Defru, spoluautor štúdie, ktorá bude uverejnená vo štvrtok 20. apríla v prestížnom časopise Nature.
Ako by možno vyzerala cesta na k LHS 1140b? Zdroj – YouTube
Trojročná cesta za úspechom
Exoplanétu 1140b vedci po prvý raz pozorovali ešte 15 septembra 2014 pomocou robotického observatória MEarth, ktoré zaznamenalo prechod planéty popred hviezdu (čo sa prejavilo periodickým poklesom jasu hviezdy).
Tieto výsledky boli neskôr potvrdené spektrografom HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher, nachádza sa na teleskope La Silla). Ten potvrdil existenciu planéty podobnej Zemi, spresnil jej obežnú dráhu a uskutočnil merania potrebné na stanovenie hustoty a hmotnosti.
Musíme podotknúť, že si treba – tak ako v iných prípadoch objavov ,dvojčiat Zeme‘ – zachovať chladnú hlavu. Napríklad planéta Kepler 425b (rok 2015) či systém siedmich planét okolo hviezdy TRAPPIST-1 (rok 2017) boli po hlbšej analýze dát zbavené týchto odvážnych prívlastkov.
Dodatočné merania spochybnili nadšenie
Kepler 425b (pôvodne médiami označovaná aj ako Zem 2.0) je podľa nových analýz kamenistá iba s 13-percentnou pravdepodobnosťou. TRAPPIST-1 sa zase ukázala ako pomerne činná hviezda, čo môže znamenať stratu atmosféry jej planét.
Ostáva nám teda dúfať, že planéta LHS 1140b ,prežije‘ aj nasledujúcich pár mesiacov plných meraní a že skutočne pôjde o výborného kandidáta na mimozemský život.
Vedci už teraz plánujú detailnejší prieskum tohto systému. V pláne majú, že Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom presnejšie odmerajú energetický výdaj červeného trpaslíka.
Neskôr pomocou Extrémne veľkého európskeho teleskopu (European Extremely Large Telescope) plánujú študovať atmosféru planéty LSH 1140b, rovnako ako aj iných dosiaľ objavených exoplanét.
Dostupné z doi: 10.1038/nature22055
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
