Denník N

Je tu niekto? Nepočujem. Ako Dávid a Karolína pripravili najväčšiu demonštráciu proti korupcii

foto N – Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

S organizátormi Veľkého protikorupčného pochodu sme strávili 24 hodín pred pochodom. Videli sme, ako sa pripravovali na demonštráciu, ako cvičili, ako hovoriť k davu, a báli sa, či príde dosť ľudí. Študenti boli nakoniec uzimení, premočení a šťastní. Pripravili najväčšiu demonštráciu proti korupcii od novembra 1989.

„Prestaňte, nie, nie, neoblievajte ma, ja už musím ísť na vlak.“ Je Veľkonočný pondelok doobeda a Karolína Farská takto kričí do telefónu a ospravedlňuje sa, že zavolá o chvíľu. Prišli ju domov do Dubnice vyšibať kamaráti. Karolína má päť mladších súrodencov, ona je najstaršia. Má 18 a práve sa chystá na poradu organizačného tímu pochodu do Bratislavy. „Prepáčte, bola som úplne mokrá, musela som sa prezliecť,“ ospravedlňuje sa, keď už sedí vo vlaku. Rýchliku to trvá z Dubnice do hlavného mesta hodinu a pol.

„Už dve hodiny mám odstresujúci program,“ hovorí v rovnakom čase do telefónu druhý organizátor pochodu Dávid Straka. Čo to znamená? „Telefonujem iba s ľuďmi, ktorí mi hovoria, že to dobre dopadne.“

Dávid má tiež osemnásť a troch súrodencov. On je z nich najmladší. Na rozdiel od Karolíny sa domov na Veľkonočný pondelok nedostal a nikoho nebol ani šibať. Mobil sa mu vybil, keď cestoval z Dubnice do Bratislavy ešte skôr, a jeho mama sa oňho v noci bála. Až tak, že telefonovala Karolíninej mame, či Dávid nie je nezvestný a či sa mu niečo nestalo.

Karolína Farská pricestovala v pondelok z Dubnice rýchlikom. Zo stanice išla rovno na stretnutie organizačného tímu do Progress baru. Foto N - Tomáš Benedikovič
Karolína Farská pricestovala v pondelok z Dubnice rýchlikom. Zo stanice išla rovno na stretnutie organizačného tímu do Progressbaru. Foto N – Tomáš Benedikovič

Smejú sa na tom v podniku na Michalskej ulici, kde sa v pondelok o tretej popoludní stretli. Prišli aj ďalší kamaráti, ktorí spolu s nimi organizujú pochod – preberajú dobrovoľníkov, pásky pre nich, kto donesie letáky, kto pôjde pre vysielačky, kto donesie veľký plagát s nápisom Skutok sa stal, ktorý bude na začiatku pochodu. Kam dobrovoľníkov postaviť a čo na to povie polícia. V Progressbare si kreslia mapu. Rozdelia si sektory, námestia, ulice, očíslujú to a ku každému priradia dobrovoľníkov.

Pri príprave im nepomáhajú žiadni profesionáli, politici ani dospelí. Stále im pípajú telefóny a kontrolujú, čo im píšu priatelia. Sú v strese, ale navzájom sa podporujú. Už o pár hodín budú stáť pred plným námestím a ľuďmi, ktorí prišli na ich akciu aj napriek dažďu.

Video: Ako študenti chystali Veľký protikorupčný protest
autorka: Martina Koník

Koľko letákov bude dosť

„10-tisíc letákov, to bude stačiť? Čo ak príde 10 500 ľudí?“ pýta sa Dávid. O chvíľu sa už bojí toho, že nepríde nikto.

„Jedna baba z mojej školy mi stále píše správy, že tento príde, tento príde,“ hovorí jedna študentka.

„Mne skôr píšu: ja nemôžem, ja nemôžem, ja nemôžem,“ odpovedá Adam.

Čítajú správu ďalšieho kamaráta: „Sorry, nebudem môcť prísť na pochod, lebo môj otec bol na tréningu a jeho kôň si roztrhol nohu, musia ísť do Nemecka k veterinárovi a nestíha sa dovtedy vrátiť.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zabávajú sa aj na tom, ako budú spolu komunikovať cez vysielačky o tom, čo sa deje v jednotlivých sektoroch: „J8 Kotleba, J8 Kotleba,“ napodobňujú, ako by to mohlo vyzerať.

Zrazu nemajú jasno v tom, kto vystúpi na pódiu. Najprv pozvali skupinu Para, potom sa začali obávať, či to bude vhodné, keď má byť pochod vážna vec. Paru zrušili. Nakoniec ju znovu zavolali a Para prišla. 

„Kaja, stále nemáme ten prejav,“ hovorí Dávid. Začnú na ňom pracovať večer. Dovtedy sa všetci zabávajú na videu z ich nácviku, ako hovoriť do mikrofónu. Natočil ich dokumentarista Peter Fröhlich z VŠMU. Študent ako svoju ročníkovú prácu nakrúca ich profily. S Dávidom a Karolínou je takmer stále.

„Šakali leteli,“ kričí do mikrofónu Karolína. „Čo si si už preskákala,“ odpovedá Dávid a čudne sa pri tom vlní. Nácvik sa odohráva v učebni hudobnej výchovy u učiteľa z Gymnázia Jura Hronca Vladimíra Crmomana, ten pri tom opravuje klavír. „Pomalšie,“ kričí na nich spoza klavíra prezident Slovenskej komory učiteľov, ktorý chce študentom pomôcť. Dávid je jeho žiak, na gymnáziu študuje špeciálny dvojročný program pre nadané deti. Podporiť ich prišiel aj na pochod. Sám jeden organizoval – posledný štrajk učiteľov.

„Idem od vás, neublížil som, neublížil som žiadnemu z vás,“ lúči sa so skupinkou jeden študent.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Karolína číta správy, ktoré jej posielajú hejteri na Facebook:

„Mladá slečna, tak toto bude riadne fiasko, v 89. protestovali študenti, lebo chceli odísť do cudziny, a vy teraz chcete protestovať, aby ste mohli zostať doma.“

„Slečna, ste ešte dieťa a buď ste taká bezduchá a nechávate sa manipulovať, ale asi eurá robia svoje.“

„Daj sa liečiť, ty píp zdegenerovaná.“

„Si mentálne v poriadku?

„Ty kus drbnutého zabočeného liberálneho Sorosovho hoväda.“

„Si ďalší výtvor zapredaných mimovládok, financovaných zo zahraničia, Sorosov biely koník.“

Karolína to zhodnotí ako „waste of time“. Anglické výrazy používa často. S reportérom New York Times sa na druhý deň rozpráva perfektnou angličtinou.

Dávid sa dostáva do zlej nálady. Pozerá si žiadosti o priateľstvo na Facebooku a pýta sa, čo má robiť a kto sú tí ľudia, ktorí mu píšu. Niektorí z nich sú známi možno novinárom v Bratislave, ale jemu nič nehovoria. Nechce si pridať za priateľa nikoho, koho osobne nepozná. „Keď to skončí, už nechcem byť verejná osoba. Chcem ďalej zverejňovať na Facebooku smiešne videá z rôznych párty,“ hovorí.

Večerajú v McDonald´s, majú kartičku na zľavu.

Video: Záznam z pochodu a protestu
autorka: Martina Koník

Na poslednú chvíľu

Potom sa Karolína a Dávid presúvajú do bytu Dávidovho bratranca, ktorý nie je doma. Snažia sa písať prejav, ktorý stále nemajú. Zatiaľ sa im nedarí.

Vždy je niečo dôležitejšie, čo treba prebrať – napríklad, že vlaky zadarmo vlastne nie sú zadarmo, lebo lístky zadarmo sa vždy rýchlo minú. Jeden študent si často objedná lístok na viacero vlakov v ten istý deň, hoci cestuje len jedným, ale v čase objednávania ešte nevie, ktorým. Zablokuje tak možnosť cestovať zadarmo iným študentom.

Porada k pochodu začína. Foto N - Tomáš Benedikovič
Porada k pochodu začína. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Už som im niekoľkokrát volal, prečo to neurobia tak, aby si každý mohol kúpiť len jeden lístok v jeden deň,“ hovorí Dávid. Zdá sa, že často telefonuje do inštitúcií, ak je s niečím nespokojný. Rozčuľuje ho, že taká jednoduchá vec nefunguje.

„Železnice vlastne dostanú za lístok zaplatené dvakrát. Raz od štátu, pretože si ho objednal nejaký študent, a druhýkrát od iného študenta, pretože ten si ho aj tak musí kúpiť, keďže sa vlak tvári ako pre študentov vypredaný.“

O deviatej prichádza druhý Adam. Cestuje tiež z Dubnice, má malý kufor. S takým prišla aj Karolína.

„Kto to vlastne bude moderovať?“ pýta sa jeden z nich. „Hvorecký,“ odpovedá druhý. „Kto to je?“ „Taký slniečkar.“

Dokumentarista Peter Fröhlich im vysvetlí, že ide o spisovateľa. Sú z Dubnice a bratislavská kaviareň im nič nehovorí. Nepoznajú ani mnohých hercov Slovenského národného divadla, sú však dobrí v matematike a aj v deň pochodu majú na ploche svojho notebooku chémiu. Na stredu mali naplánovanú písomku. Mali mať aj z biológie, ale tú im učiteľ preložil o týždeň. Aj on išiel na pochod.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Snažia sa dať do prejavu jednoduché heslá. „Korupcia trápi našich rodičov. Musíme odchádzať do zahraničia, kde sa nekradne. Chceme pravdu, rovnosť.“ Do toho stále pípajú mobily.

„Je nás počuť?“ nacvičujú hecovanie davu. O chvíľu je z toho zábava. „Je tu niekto? Nepočujem. Stále nepočujem.“

Z vety, že žiadajú Ústavný súd zrušiť Mečiarove amnestie, vyhadzujú Ústavný súd. Nechajú tam iba zrušiť amnestie.

„Máme ten list vysokoškolákov? Je človek, ktorý ho bude čítať?“ Veľa vecí stále treba doriešiť.

Deň D

V utorok ráno Dávid napíše na Facebook status, že sa konečne dobre vyspali, aby v utorok vládali. Všetci traja sú zatvorení v spálni a pripravujú prejav. Snažia sa nahlas a pomaly si ho prečítať. Z izby sa ozýva smiech, príprava prejavu prináša veľa nepublikovateľných vtipov o predsedovi vlády.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pripravujú aj memorandum s požiadavkami, ktoré neskôr Robertovi Ficovi zanesú do podateľne na Úrade vlády.

„Mne sa to zdá stále také neuveriteľné,“ hovorí Karolína.

V utorok doobeda im neustále telefonujú novinári. „Čo s tým máme robiť?“ Najjednoduchšie je pozvať ich na brífing. O druhej popoludní ho teda zvolajú.

„Keď toto prežijem, prežijem všetko,“ hovorí Dávid.

Na obed prichádzajú do bytu Dávidovi rodičia. Z Dubnice priniesli veľa jedla. „Kto si dá tresku?“ pýta sa Dávidov otec Igor Straka. „Dávid, daj si aspoň žemličku,“ prosí ho mama, ale chlapec má stiahnutý žalúdok a jedlo je to posledné, na čo v tej chvíli myslí. Má trému. Nikdy nevystupoval na pódiu tak, ako to urobí po piatej poobede.

Rodičia skočia ešte do Ikey, prosia, aby ostatní v byte dohliadli na to, aby Dávid niečo zjedol.

Po obede je prejav napísaný. Rovnako aj memorandum. No kde si ho vytlačia? Pýtajú sa, či by to nešlo v redakcii. Napokon to zvládnu aj bez Denníka N.

Ich kamaráti už v tom čase stavajú pódium. Po brífingu idú na Úrad vlády, potom späť na Hviezdoslavovo námestie. Stretnutie s dobrovoľníkmi aj s veliteľom mestskej polície a krajským policajným riaditeľom Csabóm Faragóm. Je milý, usmieva sa na nich a ubezpečuje ich, že im kedykoľvek môžu zatelefonovať. Desať minút pred tým, ako sa pohne celý sprievod, majú dať polícii vedieť, aby zablokovali dopravu.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

O 16.00 hodine to ešte vôbec nevyzerá na to, že pôjde o najväčší protest na Námestí SNP za posledné roky. 

Začína pršať a na Hviezdoslavovo námestie päť minút pred piatou, keď mal začať pochod, prúdia davy ľudí. Študenti sú oblečení len naľahko, na nohách tenisky. Čoskoro sú premočení.

Zdá sa, že ich to vôbec netrápi. Držia svoj banner Skutok sa stal a pochodujú ulicami na Námestie SNP. To sa zaplnilo až po Manderlák. Toľko ľudí tam nedostala ani kvôli Bašternákovi zjednotená opozícia.

Ficov motivačný citát dňa

Robert Fico ráno v utorkovom článku pre Hospodárske noviny napísal: „Som presvedčený, že len občianska statočnosť v reálnom živote môže zvíťaziť nad korupciou a vytlačiť ju na okraj spoločnosti.

„Dosť bolo Fica,“ skanduje dav, ktorý žiada odvolanie ministra vnútra, policajného prezidenta, aj špeciálneho prokurátora.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N –  Tomáš Benedikovič

Je po pochode. Dávid Straka a Karolína Farská sú nadšení. „Ako je možné, že všetci hovoria, že sa to nedá, keď sa to dá,“ nadchýna sa Dávid. Už neverí tomu, že na Slovensku sa nedá nič zmeniť. Ešte stále nechce byť verejnou osobou? „Myslím, že ňou už som,“ smeje sa.

Karolíne je zima. Je šťastná, že sa nikomu nič nestalo. Veľmi sa toho bála. Ešte nechce ísť niekam sa zohriať. „Musíme to tu najprv poupratovať,“ hovorí. Čo bude ďalej?

„Vôbec nevieme. Ani nevieme, či ľudia vedia, čo sa tu stalo a koľko tu bolo ľudí.“

Neďaleko stoja ich pyšní rodičia a učitelia.

Protikorupčný pochod

Teraz najčítanejšie