streda

V sobotu bude Pochod za vedu. Ak veda nie je top prioritou, podpiľujeme si konár budúcnosti, vraví chemik

Veda sa ocitá pod tlakom, preto bude v sobotu na viac ako 500 miestach sveta pochod na jej podporu. „Potrebujeme presvedčiť našich politikov, aby pri tvorbe politík vychádzali z vedeckých dôkazov. Je to vo verejnom záujme,“ hovorí slovenská vedkyňa.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Na Deň Zeme, v sobotu 22. apríla, sa vo viac ako 500 mestách sveta uskutoční pochod za vedu.

Chýbať nebude ani Bratislava.

Cieľom akcie je oslava krásy vedy. Organizátori upozorňujú, že – obzvlášť v Spojených štátoch –  sa veda v ostatnom čase dostala pod nevídaný tlak, keď sa krátia rozpočty, cenzurujú vedci a rozkladajú vládne vedecké agentúry.

„Dezinterpretácia a vykresľovanie vedy ako politického či straníckeho názoru, ktoré dalo zákonodarcom možnosť odmietať fakty, je zásadný a naliehavý problém. Je načase, aby ľudia, ktorí podporujú vedecký výskum a na dôkazoch založené zákony, zaujali verejný postoj a boli vypočutí,“ píše sa na stránke podujatia.

Pochod za vedu

Kedy: 22. apríla (sobota), od 13:00 do 15:30

Kde: Námestie SNP, pred Starou tržnicou, Bratislava

Program: Príhovor rečníkov je naplánovaný na 14:00. Približne o 15:00 sa začne pochod na Námestie slobody. Ukončenie podujatia je naplánované na 15:30.

Akcie: tvorivé dielne a experimentárium pre deti so špeciálnym slnečným ďalekohľadom na pozorovanie slnečných škvŕn a protuberancií, prvá slovenská družica skCUBE, Fusor – model fúzneho reaktora a iné

Udalosť na Facebooku: (kliknite tu)

Keď si pílime konár budúcnosti

Michaela Musilová, astrobiologička a predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, ktorá na pochod príde, pre Denník N povedala, že je načase, aby sme prehovorili na obranu vedy. „V ostatnom čase sa vedecké názory čoraz viac diskreditujú, napríklad čo sa týka globálneho otepľovania. Musíme držať spolu a podporovať vedu,“ hovorí.

Akciu víta aj známy slovenský chemik Robert Mistrík. Pre Denník N povedal, že veda hrá v modernej spoločnosti mimoriadne dôležitú úlohu: „Ak to tak nie je, tak si potom zo zadubenosti podpiľujeme konár budúcnosti.“

Dušan Gálik, vedecký sekretár Slovenskej akadémie vied, povedal, že moderná civilizácia vyrástla na vedeckom poznaní a je bytostne závislá od jeho výsledkov. „Bez vedeckého poznania nie je možné účinne ovplyvňovať ekonomické či sociálne procesy v spoločnosti, poznávať, zachovávať a rozvíjať prírodné a kultúrne bohatstvo krajiny,“ dodal Gálik.

Najhorší z krajín V4

Chemika Mistríka sme sa opýtali, ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami, čo sa týka vedy a výskumu:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103949 z vás dostáva správy e-mailom