Denník N

Cesta do východného močiara

S akou rýchlosťou sa vzďaľujeme od jadra Európy, s takou rýchlosťou sa približujeme ruskej či tureckej podobe štátu.

Sny východnej Európy prešľapujú od roku 2008 v slepej uličke. Obyvatelia východného bloku v rokoch 1989 – 2004 ešte „verili“ Európe. Je síce pravda, že aj v tomto období sa našli nejaké výhrady, no vtedy sme mali pred očami príťažlivý cieľ: členstvo v Európskej únii a vstup do schengenu. V roku 2008 však prišla finančná kríza, ktorá takmer všetko zmietla.

Beztak slabá stredná trieda utrpela hlboké rany. Schudobnela, stratila svoje dovtedajšie pozície. Do vládnych pozícií sa namiesto nej dostali antidemokratické a antiintelektuálne strany, ktoré hlásajú uzavretie sa a nacionalizmus.

Z liberálnej demokracie sa stala nadávka a dnes sa v Európe ozývajú staronové heslá o národných štátoch. V záujme rýchleho získania popularity aj vzdelaní politici zanevreli na svoje predchádzajúce postoje. V horúčke budovania národného štátu zabudli na hrôzostrašné historické skúsenosti a hrdo zdôrazňujú, že aj oni sú už nacionalisti. To, čo bola pred desaťročím hanba, je dnes cnosť.

Tí istí politici si však nevšímajú, že v ich vlasti sa zadrhol modernizačný proces a ich krajina sa čoraz viac vzďaľuje smerodajnej časti sveta. Z východoeurópskych demokracií sa pomaly, ale isto stávajú autokracie.

(Mnohí teraz spomenú Trumpov populizmus a nacionalizmus. To je skutočne fenomén, no nezabúdajme, že v USA naďalej funguje systém ústavných bŕzd, preto z Trumpa nikdy nebude autokrat Putinovho či Erdoganovho strihu.)

Spomínam tieto dve mená, lebo si musíme uvedomiť, že s akou rýchlosťou sa vzďaľujeme od jadra Európy, s takou rýchlosťou sa približujeme ruskej či tureckej podobe štátu.

Ostýchavejší politici to zatiaľ nepriznávajú, no Viktor Orbán už jednoznačne vyhlásil, že Maďarsko patrí na Východ.

Na Východ, kde korupciou a pätolizačstvom človek dosiahne takmer všetko, no kde ho bez váhania zlikvidujú, ak má iný názor na režim než jeho milovaný vodca. Spomeňme si len na Borisa Nemcova či Annu Politkovskú.

V roku 1989 sme dostali šancu vystúpiť z východného močiara. Keď sa doň teraz vrátime, história nám viac šancí nedá.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie