Denník N

Štyria kandidáti, dve vízie: Buď Francúzsko Úniu dobuduje, alebo ju zničí

Štyria najväčší favoriti 1. kola prezidentských volieb vo Francúzsku. Foto – TASR/AP
Štyria najväčší favoriti 1. kola prezidentských volieb vo Francúzsku. Foto – TASR/AP

V prezidentských voľbách majú Francúzi na výber z dvoch vízií.

Autor je editor portálu euractiv.sk

Na čele prieskumov pred francúzskymi prezidentskými voľbami sú štyria kandidáti. V skutočnosti však Francúzi majú na výber z dvoch vízií.

Buď pôjde Francúzsko ku dnu a so sebou stiahne aj Európsku úniu vrátane Slovenska, alebo dostane šancu na reformy, ktoré ho urobia dôveryhodnejším a umožnia mu návrat do hlavného európskeho politického ringu.
Keď bude v Bruseli hovoriť o fiškálnej a sociálnej Európe, bude mať aj kto počúvať.

„Vízie“ Le Penovej a Mélenchona

Prvou je vízia – či skôr „vízia“ – Marine Le Penovej a Jeana-Luca Mélenchona. Ako si všimol týždenník Le Point, kandidáti extrémnej pravice a ľavice majú podobné heslá aj program.

Chcú opustiť spoločné velenie NATO, odmietnuť dohody o voľnom obchode a vystúpiť z EÚ. Ale neštítia sa ani návrhov, ktoré ovplyvnia život „bežných ľudí“: odchod do plného dôchodku v 60. roku (dnes je to 67. rok), zákaz geneticky modifikovaných potravín či zrušenie smernice o vyslaných pracovníkoch.

Veď prvá kandiduje podľa vlastných slov „v mene ľudu“, ten druhý s heslom „sila ľudu“.

V ich podaní by to bola taká ľudová demokracia, akú my v strednej Európe už poznáme. Len tá Mélenchonova by bola možno viac otvorená revolucionárom z ďalších krajín.

Kandidáti minulosti

Kandidáti Národného frontu a Nepoddajného Francúzska sú kandidátmi minulosti. Le Penová vedie Národný front s historickými väzbami na nacistické Francúzsko, ktorého zodpovednosť za deportácie Židov nedávno odmietla.

A Mélenchon je kandidát Komunistickej strany Francúzska, ktorá sa len s ťažkým srdcom rozchádzala so Sovietskym zväzom niekoľko mnoho rokov po jeho invázii do Československa. Tento ľudový tribún stále obdivuje bratov Castrovcov a Francúzsko chce zapojiť do Bolívarovskej aliancie pre ľudí našej Ameriky, kde sú členmi Kuba a Venezuela a pozorovateľom Rusko (62. bod Mélenchonovho programu).

Národný front a Nepoddajné Francúzsko majú aj personálne prepojenie. Tým je podpredseda prvého hnutia Florian Philippot, bývalý prívrženec Jeana-Pierra Chevènementa, dlhoročného člena Socialistickej strany, ktorý konvertoval na nacionalistu. Jean-Luc Mélenchon bol kedysi tiež u socialistov. Kruh sa uzatvára: Philippot prišiel do Národného frontu, aby ho posunul doľava.

Za zblíženie Le Penovej a Mélenchona platia francúzski socialisti vysokú cenu. Ich voliči totiž odišli presne k týmto kandidátom. Kandidát socialistov v nedeľných voľbách, Benoît Hamon, je už teraz „lúzrom“ týchto volieb. Francúzska socialistická strana je na smrteľnej posteli.

„Zlí“ liberáli Macron a Fillon

Napravo od nej to však žije. Druhú víziu v týchto prezidentských voľbách stelesňujú Emmanuel Macron a François Fillon. Vo Francúzsku ich častujú nadávkou liberál. To je neklamné znamenie, že ich program je reformný.

Macron aj Fillon chcú skoncovať s 35-hodinovým pracovným týždňom, zrušiť desaťtisíce miest v štátnej správe a rešpektovať trojpercentný rozpočtový deficit. Ale hlavne chcú zostať v NATO aj v EÚ.

Aj Macron a Fillon chcú tak trochu „pofrancúzštiť“ Európu. Aj oni hovoria o harmonizácii vo fiškálnej a sociálnej oblasti.

Lenže oni si na rozdiel od ľavicových populistov uvedomujú, že Francúzsko musí najskôr rešpektovať platné pravidlá: pakt stability a rastu. Až potom mu budú načúvať ostatné krajiny, keď bude obhajovať fiškálnu a sociálnu harmonizáciu či revíziu smernice o vyslaných pracovníkoch.

Zvolenie Macrona alebo Fillona je šancou pre francúzsky comeback do Európy, kde už nebude jej chorým mužom, ale umiernenou Marianne. Tu treba dodať, že s Fillonom sa budú Francúzom opasky uťahovať ťažšie. Jeho saká sú totiž pridrahé a asistenti z rodiny mu asi tiež nepomôžu.

Hollandovo dedičstvo

Pred piatimi rokmi sľúbil kandidát François Hollande milionársku daň a boj s finančnými trhmi. Ako prezident znížil odvody pre firmy a oslabil odbory. Voliči mu to neodpustili.

Hollande bol pre Francúzov dobrým kandidátom, ale zlým prezidentom. Z pohľadu Európy je to opačne: bol zlým kandidátom, ale dobrým prezidentom.

Prezident, ktorému teraz tiež nadávajú do liberálov, nasmeroval Francúzsko na správnu cestu. Tento rok by mal rozpočtový deficit prvýkrát za posledných desať rokov klesnúť pod tri percentá HDP.

Áno, prezident Hollande má bližšie k liberálom Macronovi a Fillonovi ako k ľavičiarom Mélenchonovi a Hamonovi.
Ako hovorí politológ Christian Lequesne, súčasný prezident tiež pochopil hru koalícií v Európskej únii. Aj to bol dôvod jeho cesty do Bratislavy v roku 2013, prvej bilaterálnej návštevy francúzskeho prezidenta na Slovensku od roku 1990.

Referendum o Únii

Hlavnou témou francúzskych volieb je zotrvanie Francúzska v EÚ.

Ak zvíťazí Macron či Fillon, Francúzsko zostane v Európe a dostane šancu na obnovu svojej dôveryhodnosti. Na jej základe bude potom presadzovať harmonizáciu daňových a sociálnych politík.

Aj to bude jeden z nutných spôsobov, ako sa vyrovnať so 40 percentami hlasov pre Le Penovú a/alebo Mélenchona, pre ktorých sú vyslaní pracovníci (aj zo Slovenska) stelesnením deregulovanej ekonomickej únie, ktorú treba zničiť. Namiesto zničenia ponúkne Macron či Fillon európskym partnerom dobudovanie Európy.

Ak v Nemecku zvíťazia v septembrových voľbách socialisti, Francúzsko môže nájsť pochopenie aj na opačnej strane Rýna.

Z kandidátov iba Macron alebo Fillon dokážu reformovať Francúzsko a s ním aj Európsku úniu. Len oni vedia ponúknuť dlhodobú perspektívu nielen pre Francúzsko, ale aj pre Slovensko.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie