Denník N

Trumpove bojové línie

Kde sa teda Trump nachádza teraz? V údive nad zložitosťou sveta krotí ultrakonzervatívcov, ktorí ho podporili vo voľbách.

Autor je poslancom Európskeho parlamentu

Bolo by chybou si myslieť, že hlavným bitevným poľom Trumpa je Sýria alebo Severná Kórea. Útok na Asadove malé letecké sily je okrajový, rovnako ako vyplávanie lietadlovej lode údajne smerom ku Korejskému polostrovu vzhľadom na reálne možnosti americkej vojenskej sily. (Len pre obraz: ešte v roku 1967 Izrael zničil väčšinu vzdušných síl Sýrie, Jordánska a Egypta naraz v priebehu niekoľkých hodín…).

Obe akcie majú nepochybne obrovský symbolický a vyjednávačský význam. Lenže to, že sa stali, je výsledkom procesu, ktorý sa deje vo vnútri Trumpovho tímu, v posunoch ideológie a silového rozloženia.

Médiá si všimli, že najnovšie dominuje strategickým rokovaniam Jared Kushner a stratég-ideológ Steve Bannon sedí v kúte. Trump sa totiž dostal do zveráka a nič nenávidí viac ako takúto pozíciu: z jednej strany vycítili svoju šancu ultrakonzervatívci, ktorí obsadili kľúčové pozície už v takzvanom tranzitnom tíme, ktorý mal za úlohu zostaviť novú výkonnú moc a prechod od Obamovej administratívy k novej republikánskej.

To nie je ľahká práca, je to výmena asi 10-tisíc pozícií, z toho 1200 si vyžaduje súhlas Senátu. To bola úloha pre viceprezidenta Mika Pencea, staromódneho konzervatívca: a tak obsadzovanie funkcií prebiehalo po línii ultrakonzervatívnej lojality, kde je kľúč aj k tomu, že funkcie obsadzujú až katastrofálne nekvalifikovaní, ale verní all-right republikáni. A na druhej strane republikánski neoliberáli typu Paula Rayna, ktorí síce ovládajú Kongres aj Senát, no ani nezabránili Trumpovi v žiadnej konine, ani mu v ničom nepomohli.

Trump sa proste musí vyrovnať s totálnou deštrukciou a morálnym úpadkom Republikánskej strany, ktorú síce čiastočne sám spôsobil svojou volebnou kampaňou, ale ktorá ho teraz ako prezidenta existenčne ohrozuje. Ešte lapidárnejšie: vošiel už dvakrát do pasce imigračných zákazov, ktoré mu priniesli len hanbu; namočili ho najbližší až rozbujnenými ruskými kontaktmi, ktoré ho zbavili legitimity víťaza a stále mu hrozí impeachment; a ani tú malú reformu Obamacare mu nevedeli zabezpečiť v Kongrese.

Trump sa odvracia od republikánov a obracia sa – kam inam – ako k rodine. Hviezda zaťa Jareda Kushnera sa môže rozžiariť. Lenže Kushner vždy podporoval demokratov a bol dokonca ich donorom. S kým to teda vlastne bude bojovať? So Stevom Bannonom. Iba malá ochutnávka, kto je tento chlapík: obdivovateľ francúzskeho „integrálneho nacionalizmu“, hnutia Action Francaise a jeho ideológa Charlesa Maurasa, katolíckeho aktivistu, ktorý podporoval kolaboráciu s Hitlerom, pokladal vichystický režim za „boží zázrak“, a ospevoval „zbavenie“ sa židovskej komunity. A, samozrejme, Bannon hlboko obdivuje jeho dnešných pokračovateľov, predovšetkým rodinu Le Penovcov. Celú! A páči sa mu predovšetkým Maurasovo rozlíšenie medzi „legálnym národom“ a „reálnym národom“, rozlíšenie, ktoré Bannonovi umožňuje radikálny útok na „establišment“ (legalisti) a zároveň prezentovanie seba ako reprezentanta toho skutočného, reálneho, autentického ľudu.

Bannon vyhlásil: „Sme na konci osvietenstva. Čítali ste Maurasa?“ (Le Figaro). Bannon priľnul k Trumpovi, lebo ho pokladá práve za „telo a krv tohto prirodzeného, reálneho národa stojaceho proti abstraktnému, vzdialenému, legálnemu národu“.

Komu by sa to zdalo stále ako niečo lietajúce vo vzdialených sférach teórie, chcem len pripomenúť, že fašizmus nie je iba „vojnový fašizmus“, ktorý automaticky spájame s hitlerovými zločinmi masového vyvražďovania. Action Francais, Charles Mauras, Steve Bannon, Le Penovci všetci, to je ten pôvodný, originálny fašizmus v jeho plnej hodnotovej paráde: národ ako krv a pôda, krv najlepšie stelesnená vo vodcovi, starobylá sláva a poslušnosť tejto starobylosti, poslušnosť zabezpečovaná najprv národnou cirkvou a potom tým zdravým jadrom národa, očisteným od všetkého cudzieho a ino-rasového; a znárodnený proletariát, teda odtrhnutý od medzinárodného robotníckeho hnutia rovnako ako buržoázia od svetového kapitalizmu. To je pôvodný fašizmus v skratke.

(Nepripomína vám prvá časť tejto ideológie viaceré vetvy nášho konzervativizmu rovnako ako druhá časť zaklínadla extrémnej ľavice? Keď čítam mnohé názory na oboch stranách tohto spektra, akoby som doslovne čítal pasáže z Mussoliniho názorov začiatkom 20. rokov…).

Trumpovi sa nepochybne páčili mnohé z týchto názorov. Nemyslím si však, že Trump má skutočný sklon k fašizmu. Skôr ku všetkému tomu, čo ladí s jeho egom a narcizmom, so samoľúbosťou. Je to však úspešný podnikateľ, praktický taktik, ktorý musel rýchlo zbadať, že cesta ultrakonzervatívcov je neproduktívna, je cestou k neúspechu a do pekla. A tak zasa našiel zaľúbenie, ba – ako klebetia Trumpovi najbližší – až mystickú nádej v zaťovi Kushnerovi.

Trumpova mystická viera bude trvať potiaľ, pokiaľ bude Jared Kushner úspešnejší ako stará fašizujúca garda republikánov. To sa zasa zakrátko ukáže práve na Sýrii. Kushnerov koncept totiž vrátil hru tam, kde bola od počiatku. K Asadovi. Trumpovi sa rozsvietilo, že nestačí poraziť ISIS – a to už veľmi dobre vedel Obama. Ale ako usporiadať Sýriu potom?

A tu sa láme ďalšia starina konzervatívcov, aj Trumpov koncept America First: proste žiaden izolacionizmus v dnešnom svete nie je možný. Kde sa teda Trump nachádza teraz? Paradoxne krotí ultrakonzervatívcov, ktorí ho podporili vo voľbách, je v opozícii k vlastnej volebnej rétorike, vo víre svetových udalostí, ktorým sa chcel vyhnúť, v údive nad zložitosťou sveta a v šoku z potreby spojencov pre každé rozhodnutie a v mystickej viere, že mu mladý Kushner pomôže: vrátiť sebaúctu, ktorú v miš-maši fašizujúcich utopistov a vlastnej nekompetencie začal – napriek obrovskému egu – bolestne strácať. Kushner, dokážeš to!?

Teraz najčítanejšie