Denník N

Klus: Pre Kotlebu je kraj len straníckou a rodinnou trafikou

Poslanec SaS Martin Klus. Foto – TASR
Poslanec SaS Martin Klus. Foto – TASR

Každý ďalší kandidát na župana je pri jednokolovej voľbe dobrou správou pre Kotlebu, zvlášť pri nízkej účasti, ktorá je typická pre tieto voľby, vraví Martin Klus, ktorý kandiduje na šéfa VÚC v Banskej Bystrici.

Narodil sa vo Zvolene, vyrastal v Banskej Bystrici, kde MARTIN KLUS (1980) absolvoval štúdium od základnej školy až po doktorandské štúdium. Bol jedným z najmladších docentov a prorektorov na Slovensku a v rokoch 2009 až 2014 aj jeden z najcitovanejších politológov. Je poslancom parlamentu za SaS, politológ, vášnivý cestovateľ, maratónec a dobrovoľník. Otec dvoch dcér nedávno ohlásil kandidatúru na župana Banskobystrického kraja. 

Podľa Martina Slosiarika z Focusu môžu o preferenciách voličov a výsledku župných volieb rozhodnúť ,kostlivci v skrini‘, ich oživovanie je bežnou súčasťou politického boja. Čo očakávate, že vypadne z vašej skrine? Je okrem staršej kauzy plagiátorstvo ešte niečo iné?

Obľúbenejšou témou, ako táto desať rokov stará kauza, je v súčasnosti moje zaradenie medzi „zahraničných agentov financovaných protislovenskými živlami“. Oproti ostatným je na mojom pomyselnom „čiernom zozname“ priťažujúcou okolnosťou fakt, že som do konca júna prezidentom banskobystrického Rotary klubu. A tiež to, že som v minulosti absolvoval časť štúdia, výskumu, ale aj tréning v oblasti komunitného organizovania v USA. Keby táto neznalosť a nenávisť dokonca niektorých poslancov a poslankýň NR SR nebola taká smutná, asi by bola aj vtipná. Ani nie preto, že nás takto označujú ľudia velebiaci vojnových zločincov, ale najmä preto, že čestným členom Rotary je aj pápež František. Hlava cirkvi, ku ktorej sa až fanaticky mnohí z nich hlásia.

Ako sa to celé so skriptami uzavrelo?

Keďže som publikovaný text správne neodcitoval, verejne som sa autorom textu ospravedlnil a celú publikáciu stiahol z predaja. V žiadnom prípade som však ich text nevydával za svoj, o čom svedčia riadne uvedené odkazy. Preto o „plagiátorstve“ nemôže byť ani reči, za tým si budem vždy stáť. Uznávam, bola to chyba, ktorá ma úprimne mrzí.

V poslaneckom klube SaS ste špecialistom na zahraničnú politiku, približne dva roky sa venujete miestnej politike v mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici. Čo rozhodlo o tom, že kandidujete na župana?

Po mojej prvej a zatiaľ jedinej diskusii s Marianom Kotlebom v TA3 v apríli uplynulého roku ma oslovili viacerí kolegovia poslanci, respektíve členovia SaS vrátane predsedu, či by som nad tým neuvažoval. Relatívne dobrá známosť na verejnosti, komunálna skúsenosť, slušný výsledok vo voľbách, ale aj odborná a rétorická pripravenosť na aktuálneho župana, mali byť mojimi devízami. K definitívnemu rozhodnutiu som však považoval za nevyhnutné stretnúť sa s viacerými osobnosťami nášho kraja a vypočuť si ich názor. Keďže ohlasy boli väčšinou pozitívne, rozhodol som sa zabojovať.

Ste politológ, niečo o fungovaní voličského správania viete. Považujete sa typovo (mladý, vzdelaný, známy viac v Bratislave…) za kandidáta na župana v Banskobystrickom kraji?

Iste, aj táto skutočnosť bola dôležitou súčasťou zvažovania. Pri mojich potulkách krajom som však najmä vo väčších mestách nadobudol dojem, že aj v našich končinách dozrel čas na vážnu zmenu. Stav, keď sa náš kraj stal doslova čiernou dierou na mape Slovenska, z ktorého utekajú tisícky občanov, lebo v ňom nevidia budúcu perspektívu, musíme začať riešiť okamžite. Žijú mi tu dcérky, rodičia, priatelia, tu som sa narodil. Nemôžem sa na to nečinne pozerať. Preto som sa rozhodol ponúknuť moje služby občanom kraja.

Čo je vašou prednosťou oproti iným kandidátom?

Napriek relatívne nízkemu veku som prešiel všeličím. Predával som v obchodoch, oberal hrozno, robil fušky na stavbe, obsluhoval vrátnicu, strážil budovu, učil malé deti i študentov, spolupracoval na medzinárodnom výskume, či riadil časť univerzity ako prorektor. Dnes som podpredsedom takzvaného eurovýboru a poslancom NR SR v druhej najsilnejšej politickej strane s najlepším odborným zázemím na Slovensku. Práve toto zázemie, spolu so silnou podporou koaličných partnerov, ako aj politickou a odbornou skúsenosťou je devíza, na ktorú by som sa rád spoľahol nielen počas predvolebnej kampane. Cítim sa na vrchole síl, už dostatočne skúsený, ale nie opotrebovaný. Ak mi občania dajú dôveru, nebudem sedieť na dvoch stoličkách a vzdám sa mandátu poslanca parlamentu aj mestského zastupiteľstva Banská Bystrica.

V jednom zo svojich blogov Tri háčiky na ceste k spoločnému protikandidátovi M. Kotlebovi ste vlani v októbri sformulovali tri problémy. Kauzy Smeru a nepravdepodobnosť až nereálnosť možnosti zhody na spoločnom kandidátovi. Výber spoločného kandidáta ste označili za alchýmiu a prieskumom veľmi neveríte. Tretím háčikom až hákom je podľa vás jednokolová voľba. Trváte na tom?

Samozrejme. Zrušenie dvojkolovej voľby vládnou koalíciou pár mesiacov pred voľbami bol priehľadný politický kalkul. Jeho cieľom bolo zabetónovať súčasných smeráckych županov v úradoch pri klesajúcich preferenciách strany a obetovať pritom Banskobystrický kraj. Po skúsenostiach z prezidentských volieb nechceli nechať nič na náhodu. Všimol som si, že niektoré komentáre tejto zmeny zašli ešte ďalej, priamo Smer obvinili, že  mu vyhovuje mať Kotlebu županom. Vďaka nemu sa totiž celá mediálna pozornosť na krajskú politiku otočila takmer výhradne na Banskú Bystricu. To pochopiteľne z hľadiska teórie „väčšieho zla“ vyhovuje všetkým ostatným županom. Smer zostal Smerom, prieskumy sú také, aké sú, jednokolová voľba je realitou, protikandidátov je šesť či sedem.

Foto – TASR
Foto – TASR

Aké háčiky vidíte na ceste k víťazstvu?

Podstatné v tejto chvíli je, aby sa ďalej netrieštili sily. Každý ďalší kandidát na župana je pri jednokolovej voľbe dobrou správou pre Kotlebu. Obzvlášť pri nízkej účasti, ktorá je typická pre tieto voľby. Samozrejme, každý má právo uchádzať sa o hlasy občanov. Je však pri súčasných pomeroch v kraji nezodpovedné zneužiť tieto voľby na osobné zviditeľnenie či prípravu na budúcoročné voľby starostov alebo primátorov. Naopak, cestou je okrúhly stôl, v rámci ktorého sa vyberie ten, kto má najväčšiu šancu uspieť.

V komunálnych voľbách v roku 2014 ste získali 1737 hlasov, v parlamentných voľbách to bolo 21 513 hlasov na celom Slovensku (Kotleba mal 156 355). Ako odhadujete svoj výtlak v župných voľbách?

Komunálne voľby v obvode som vyhral so slušným náskokom. V parlamentných voľbách ma v našom kraji v SaS predbehli len Richard Sulík, Lucia Ďuriš-Nicholsonová a Jozef Mihál. Podporujú ma strany, ktoré v dnešných prieskumoch súhrnne reprezentujú viac ako tretinu voličov. To je výborná štartovacia pozícia. Neporovnateľná s ktorýmkoľvek kandidátom číslo desať na volebnom zozname v marci 2016, ako som bol ja. Navyše, ak v pomyselnom „prvom kole“ kampane dokážem, že práve ja som kandidátom s najväčšou šancou uspieť, som presvedčený o veľmi slušnom konečnom výsledku.

Hovoríte o podpore SaS a OĽANO, spomínali ste, že je na spadnutie dohoda s KDH, hovorili ste aj o Strane maďarskej komunity. Matematický súčet nefunguje, ako to vyzerá?

Pri väčšinovej voľbe ani fungovať nemôže. Jasne sa to ukázalo, keď Marian Kotleba v druhom kole doslova prevalcoval Vladimíra Maňku. Bolo to po známych arogantných slovách premiéra Roberta Fica o vreci zemiakov. Aj v novembri tohto roku sa budú voliči podstatne viac rozhodovať emocionálne. V predchádzajúcich odpovediach som však jasne pomenoval, prečo by emócie mohli byť tentoraz na mojej strane.

Nízka volebná účasť je nevýhodou. Čo chcete urobiť konkrétne, aby z priemerných dvadsiatich percent stúpla minimálne o desať, dvadsať?

Práve v týchto voľbách, viac ako kedykoľvek predtým, musíme občanov v kampani presvedčiť, že župa skutočne vážne ovplyvňuje ich životy. Už som tak začal robiť viacerými náučnými článkami distribuovanými takmer všetkým obyvateľom kraja.

Dobre, mobilizácia voliča, ale ako? Mobilizuje sa tu už roky, ale v regionálnych voľbách je účasť dlhodobo nízka.

To máte pravdu, náučné články určite stačiť nebudú. Možno je cesta skúsiť to cez peniaze a vysvetliť občanom, že ľahostajnosť k tomu, kto a ako prerozdeľuje 150 miliónov eur z ich daní každý rok, je mierne povedané nerozumné. Rovnako ako uveriť človeku, ktorý im sľúbi prácu, bezpečnosť, nájomné byty či obnovu družstiev, no nemá žiadne kompetencie na to, aby tak reálne urobil. O to viac, že kraj sa preňho stal len straníckou a rodinnou trafikou, respektíve výťahom do parlamentu.

Stavíte na klasickú bilbordovú a mediálnu kampaň, sociálne siete, alebo si ju chcete predovšetkým odkráčať, door to door?

Bude to kombinácia viacerých typov kampaní. Bez bilbordov, schránkových článkov a sociálnych sietí to nepôjde. Tu mám však výrazne navrch oproti svojim spolukandidátom, ktorí ešte donedávna na sociálnych sieťach neboli, alebo ich kontá obsluhoval niekto iný. Moje konto je jedno z najstarších na Slovensku, všetky statusy, fotky, videá a komentáre si pridávam sám. Som roky v bezprostrednom kontakte s tisíckami voličov a verím, že aj vďaka tomu som pre mnohých autentický kandidát. Samozrejme, kampaň, najmä v letných mesiacoch, bude najmä osobná a kontaktná. Nielenže si ju so svojím tímom odkráčam, ale určite si ju aj odbehnem či odbicyklujem.

Rozprávame sa telefonicky a e-mailom medzi vašimi cestami do Kanady, Holandska… Budete mať na to čas?

Priznávam, čas bude môj najväčší nepriateľ. Najmä preto, že kampaň nemôže byť dôvodom zanedbávania poslaneckých povinností a pred nami je ešte májová, júnová, septembrová aj októbrová schôdza. Na druhej strane „letnú dovolenku“ som sa rozhodol absolvovať už v apríli, aby som sa počas parlamentných prázdnin mohol venovať výhradne kraju. Kedykoľvek sa však súkromne či služobne objavím v zahraničí, vždy sa časť môjho programu snažím venovať aj informáciám o veciach verejných. Aj v týchto dňoch bolo skvelou inšpiráciou vidieť a na vlastnej koži zažiť, ako a prečo sa rozvíja oblasť Amsterdamu. Alebo čo robí kanadská provincia Britská Kolumbia na zvyšovanie svojho potenciálu v oblasti cestovného ruchu.

Jednokolové voľby vám aj ostatným kandidátom azda s výnimkou Mariana Kotlebu výrazne skomplikovali situáciu, hovorili ste o obmedzení demokratickej súťaže politických strán. V čom vidíte to obmedzenie?

V tom, že sa o najlepšom kandidátovi proti súčasnému županovi bude musieť rozhodnúť za okrúhlym stolom. Urobí sa tak pravdepodobne na základe prieskumov. To je však neporovnateľné s prvým kolom všeobecných, rovných, priamych a tajných volieb, ktoré jediné vierohodne odzrkadľujú vôľu občanov.

Nech je situácia v Banskobystrickom kraji akákoľvek s ohľadom na Kotlebovu účasť, volič si stále môže vybrať aj v jednom kole a vyhrá ten s najvyšším počtom hlasov. Zjednodušene povedané, ak si ľudia opäť vyberú Kotlebu, je to ich cesta…

To máte pravdu. Jednokolová voľba však na rozdiel od dvojkolovej nereprezentuje názor väčšiny. Zoberme si prezidentské voľby. Ak by sme ich mali jednokolové, prezidentom by dnes bol Robert Fico. V druhom kole však väčšina občanov úplne jasne prejavila svoj názor, že si to nepraje.

Problémom môže byť legitimita župana, ktorého zvolí pätnásť alebo dvadsať percent ľudí z kraja. Obávam sa však, že voliči nepovažujú župné voľby za dôležité, nie ešte aby vnímali legitimitu ako problém. Prečo?

Presne o tom hovoríme. Problém legitimity spočíva v tom, že máme na Slovensku až 129 starostov a primátorov, ktorí získali menej ako pätinu hlasov voličov. A to pri výrazne vyššej účasti, akú máme v župných voľbách. Napriek tomu rozhodujú o všetkých občanoch vo svojej obci či v meste. Primátora Banskej Bystrice si napríklad zvolilo len 14,6 percenta obyvateľov mesta. Toto je jednokolová voľba v praxi.

O tom to je. Keby voliči vnímali legitimitu ako problém, účasť by bola pätdesiat a viac percent.

Problém s účasťou je v inom ako v legitimite. Občania nerozumejú kompetenciám miest a obcí, župy, parlamentu, vlády a podobne. Úplne sme zlyhali najmä posledné dve desaťročia v schopnosti vzdelávať občanov. Dnes sa nám to vracia aj v podobe nárastu radikalizácie a nenávisti v politike. Tu musí nastať zmena. Aj preto bude jedným z hlavných pilierov môjho programu „kraj otvorený občanom“.

Legitimita je problém, ale možno ešte väčším problémom jedného kola je to možnosť, že výsledok volieb nemusí odzrkadlovať skutočnú vôľu voličov. Keby sme sa na to pozreli napríklad ako na chuť po zmene, môže vyhrať terajší župan s iks hlasmi, ale pri tesnom výsledku súčet hlasov protikandidátov môže byť dvoj-troj-štvornásobný… Čo s tým?

Jednoduché riešenie. Ak bude SaS vo vláde, tak nielenže znovu zavedieme dvojkolový systém pre župné voľby, ale navrhneme jeho rozšírenie aj pre komunálne voľby. Pôjde to o to ľahšie, že tie sa už od roku 2022 budú konať v rovnakom termíne. Som si istý, že táto zmena môže výrazne prospieť aj kvalite komunálnej politiky na Slovensku.

Predpokladám, že kandidujete preto, lebo veríte vo víťazstvo, ale to všetci. Čo by sa muselo stať, aby ste odstúpili zo súboja?

Urobím všetko preto, aby som kandidátom s najväčšími šancami uspieť bol práve ja. Zároveň sa nemienim stať tým, kvôli komu Kotleba obháji mandát župana. Prakticky povedané byť tým, kto skončí tretí a druhému ukrojí presne toľko hlasov, koľko by potreboval na víťazstvo. O podmienkach je však dnes ešte predčasné hovoriť.

Hovorili ste vo voľbách o demokratickej súťaži, na druhej strane je tu volič, ktorý by si mal mať možnosť vybrať. Je podľa vás model politickej dohody na jednom silnom protikandidátovi to pravé, čo chcete voličovi ponúknuť?

Iné nám v podmienkach, ktoré nám vládna koalícia pripravila, ani nezostáva. Apropo, tá istá vládna koalícia, ktorá dodnes nedala vlastného kandidáta v našom kraji a nikoho z ohlásených priamo nepodporila.

Neobávate sa, že reakcia voličov môže byť opačná?

V kritických chvíľach našej krajiny ma dosiaľ voliči nikdy nesklamali. Bolo to tak v roku 1998, keď som ako prvovolič a aktivista bojoval proti mečiarizmu, v roku 2002, keď išlo o našu integráciu do EÚ a NATO a naposledy v roku 2014, keď voliči konečne využili šancu dať našej krajine prezidenta, na ktorého budeme môcť byť hrdí. Verím, že to tak bude aj v roku 2017, keď seriózne narastá vplyv politikov mentálne zabudnutých v tridsiatych rokoch minulého storočia.

Veríte, že dôjde niekedy na konci októbra k dohode na jednom kandidátovi?

Verím v zodpovednosť osobností ako pán Lunter, ale aj mojich poslaneckých kolegov Stana Mičeva a Igora Kašpera, ktorých si vážim, že budú v tento kritický okamih uvažovať rovnako ako ja. Potlačiť osobné ambície v prospech nášho kraja, ale aj budúcnosti celej krajiny bude už o pár mesiacov našou povinnosťou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Marian Kotleba

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie