Mobily, autá, nové hotely. Len demokracia do Barmy ešte nedorazila

Tiché ulice najväčšieho mesta Rangún. Ľudia, ktorí sa pri čaji rozprávajú, lebo nevlastnia mobily. Ak si chcete dohodnúť stretnutie, musíte zavolať z verejných telefónov. To všetko je v Barme minulosťou. Krajina sa rozvíja. O demokracii v nej stále hovoria opatrne.

Rangún je plný áut, v zápche pokojne strávite aj dve hodiny. Všetci v Barme čučia do mobilov. V autobuse z nich vyhráva karaoke, na každej zastávke nájdu cestujúci zásuvky, aby si prístroje dobili.

Mnohé zmeny v Barme vidíte na prvý pohľad. O mnohých sa nedozviete ani za obdobie, čo trvajú turistické víza – jeden mesiac. Miestna vláda turistov stále do mnohých oblastí nepúšťa.

Na kalendároch pribudol Obama

Do Barmy prilietam po druhý raz. Z letiska ma vezie starší taxikár. Schytí svoj ošúchaný mobil a vraví: „Kúpil som ho za jeden dolár. Kedysi stál aj dvetisíc.“

Rovnako drahé boli SIM karty do mobilov. Postupne ich cena klesla až na jeden a pol dolára. Vyberáte si z troch operátorov. Jediný štátny má vyššiu cenu za SIM kartu, zato má však pokrytie takmer na celom území krajiny. Ostatní dvaja sú najmä v mestách.

Pred tromi rokmi sa o vlastných mobiloch obyvateľom Barmy ani nesnívalo. Na každom rohu ulíc stáli stánky s telefónmi, z ktorých ste si mohli za poplatok zavolať.

V roku 2012 sa tu konali doplňujúce voľby do parlamentu. Ulice Rangúnu boli plné obrázkov opozičnej líderky Aung San Su Ťij. Bola na tričkách, plagátoch, kalendároch. Cyklorikše mali vlajky opozičnej Národnej ligy za demokraciu (NLD) zastrčené na sedadlách. Tí, ktorí voľby sledovali, sa tešili, že opozícia získala 43 miest v parlamente. A nebáli sa o tom hovoriť.

Už v roku 2010 sa miestna vláda vyhlásila za civilnú. O dva roky nato urobila ďalší krok smerom k demokracii, keď umožnila NLD kandidovať vo voľbách. Západ okamžite zareagoval zrušením sankcií.

Su Ťij po desiatkach rokov v domácom väzení vycestovala do Európy a prevzala Nobelovu cenu za mier, ktorú jej udelili v roku 1991. Barma hostila niekoľko zahraničných predstaviteľov vlád. Dokonca ju navštívil Barack Obama.

Tri roky po tom, ako sa mala udiať v krajine veľká zmena, teda na kalendároch nie je iba Su Ťij. Na dvanástich stranách sa môžete kochať fotografiami zo stretnutia amerického prezidenta a barmskej Lady, ako ju nazývajú miestni.

V Barme kúpite čokoľvek

S americkým prezidentom prišla do Barmy aj Coca Cola. Kúpiť kábel na iPod alebo nabíjačku na mobil nie je žiadny problém. Stačí zájsť na 34. ulicu v Rangúne.

Tovar zahraničných značiek ako Quicksilver či Mango sa doslova blyští v novopostavených supermarketoch. Tie sú však zatiaľ prázdne. Väčšina Barmčanov si ich so svojím platom okolo sto eur mesačne nemôže dovoliť ani len navštíviť.

Pobočky otvorilo niekoľko zahraničných bánk, vďaka tomu, že vláda prijala potrebné zákony. Nové budovy vyrastajú najmä vo veľkých mestách doslova ako huby po daždi. Vláda financuje stavbu nových ciest. Kamene ukladajú zväčša ženy.

Aj v zapadnutých čajovniach majú televízory, na ktorých všetci sledujú zahraničné programy – správy i hollywoodske filmy či náučné dokumenty o prírode.

Noviny vychádzajú už aj súkromné. „Vlastnia ich však ľudia blízki vláde,“ zhodujú sa zástupcovia občianskej spoločnosti.

Zelená turistom a vysokým cenám

O víza som žiadala on-line. Potvrdzujúci list som dostala mailom v priebehu desiatich minút. Aj to je pozitívna zmena v porovnaní so situáciou spred troch rokov. Počet turistov vtedy narástol na jeden milión. Tento rok očakávajú v Barme podľa mesačníka Myanmar Insider ešte dvojnásobný nárast.

Počet miest, ktoré majú turisti dovolené navštíviť, však nie je väčší ako predtým. Akurát do niektorých už sa dostanete aj autobusom za 20 hodín, nie len letecky.

Pamätám si, že ráno po voľbách 2012 sa na recepcii nášho hostela objavil oznam: „Kvôli politickým zmenám zvyšujeme ceny.“ A každá izba stála o päť dolárov viac. S príchodom stále väčšieho počtu turistov sa nárast cien nezastavil. Práve naopak. Žiaľ, kvalita toho, za čo platíte, vás nepoteší.

V hlavných turistických centrách vyrastajú na základe nariadení vlády nové hotely. Stavajú ich miestni boháči. Bezpochyby pozitívne na rozvoji turizmu je, že vytvára nové pracovné príležitosti. Podobne to platí aj o iných rozvíjajúcich sa sektoroch vrátane mimovládneho.

Nielen západní turisti navštevujú Barmu, v poslednom období sa v nej usídlilo aj veľa zahraničných či medzinárodných organizácií. V Rangúne otvorili kancelárie aj barmské organizácie, ktoré pôsobili dlhé roky v exile. Priamo z krajiny informujú o situácii napríklad Democratic Voice of Burma alebo Irawaddy, dve médiá, ktorých novinári získali prvé novinárske víza až pred voľbami 2012.

Noví politickí väzni – farmári

Kanceláriu v administratívnom centre krajiny otvorila s uvoľnením režimu aj Asociácia politických väzňov.

„Už robíme všetko verejne, nemáme žiadne tajné programy. O svojich aktivitách informujeme aj na sociálnych sieťach,“ vraví spoluzakladateľ  Bo Kyi a vyfukuje pri tom cigaretový dym. Má české cestovné doklady. Barmská vláda mu doteraz neuznala občianstvo. „Z čiernej listiny, na ktorej som bol, ma už vymazali, víza však nedostanem na viac ako 28 dní,“ vraví.

Vo väzení bol za účasť na študentských demonštráciách. „Chceli sme iba pravdu a spravodlivosť. Vedeli sme, že ak budeme mať šťastie, zatknú nás. Ak nebudeme mať šťastie, môžu nás aj zabiť. Ja mám šťastie doteraz.“ Nemá strach, že ho za pomoc politickým väzňom opäť uväznia: „Skôr ma vyhostia z krajiny a nedovolia mi vrátiť sa.“

Podľa Bo Kyi sú dnes ľudia v Barme slobodnejší. „Predtým kontrolovala krajinu vláda, ľudia sa báli hovoriť. Po tom, ako sme dlhé roky trpeli, je dnes situácia iná. Nebojíme sa hovoriť nahlas,“ myslí si Barmčan. Zároveň priznáva, že existujú isté hranice, ktorých prekročenie znamená väzenie.  „Ľahko môžeš skončiť vo väzení. Počas demonštrácie alebo po nej – prídu si po teba domov. Hranice však nie sú predvídateľné. Je to vždy vec aktuálneho rozhodnutia vlády, armády, polície,“ menuje Bo Kyi štátne inštancie, ktoré riadia krajinu.

Barmská vláda sľúbila, že do konca roku 2013 prepustí všetkých politických väzňov. Ešte aj dnes je ich vo väzniciach takmer dvesto. A noví pribúdajú. Kým v minulosti boli zatýkaní politici a ľudsko-právni aktivisti, dnes sú medzi nimi aj farmári.

„Bojujú za svoju pôdu, ktorá bola zabraná. Stovky farmárov sa súdia,“ vysvetľuje bývalý politický väzeň.  „Vláda deklarovala, že ide bojovať proti chudobe. Ako to však chcú urobiť, ak zoberú farmárom pôdu?“ Poľnohospodárstvo je jeden z hlavných príjmov obyvateľov Barmy. „Farmári pôvodne vlastnili pôdu, teraz sa stávajú otrokmi majiteľov pozemkov či armády, ktorá investorom asistuje. Strácajú svoju profesiu. Strácajú identitu,“ myslí si Bo Kyi.

V dôsledku reformných zákonov upravujúcich pôdne vlastníctvo dochádza v krajine k ilegálnemu zaberaniu pôdy zahraničnými investormi, predovšetkým Čínou.

„Farmári bojujú proti tomu, aby Čína a armáda okupovali ich pôdu, ale vláda ich nebráni,“ opisuje Barmčan. Asi to bude tým, že armáda a vláda sú stále jedno. Hoci sa Su Ťij a NLD už tri roky snažia o zmenu ústavy, žiadna sa neudiala. Aj po tohtoročných parlamentných voľbách bude štvrtina kresiel patriť armáde. Zároveň Su Ťij nemôže byť prezidentkou, pretože bola vydatá za cudzinca.

NLD stále bez programu

Všetci v krajine napriek ústavným obmedzeniam dúfajú v ďalšie zmeny po jesenných voľbách. Ak budú slobodné a férové. „Vládna strana Únia za solidaritu a rozvoj vymenovala za vedúceho volebnej komisie svojho člena. Ak by naozaj chceli, aby boli voľby férové, vymenovali by niekoho neutrálneho,“ myslí si šéf Asociácie politických väzňov.

„Určite podniknú kroky, aby zabránili ostatným stranám v predvolebných kampaniach. Aj niektorým kandidátom možno zakážu, aby sa uchádzali o post,“ obáva sa Bo Kyi.

Mnohí v Barme veria, že NLD má na to, aby vyhrala. Vraj to vie aj vláda, a to je dôvod, prečo nebudú voľby férové, ozýva sa zo strany občianskej spoločnosti.

Zaujíma ma, čo si o tom všetkom myslia členovia najväčšej opozičnej strany.

V rangúnskej centrále NLD je rušno. Suveníry pred ňou predávajú neustále – rovnako ako pred voľbami v 2012. Strana z nich čiastočne financuje svoje fungovanie. „Peniaze na kampaň získame zo súkromných zdrojov, od Barmčanov,“ vraví presvedčivo jeden zo starších členov U Nyi Pu. Opisuje situáciu strany, ktorá sa tiež za posledné tri roky zmenila.

V posledných voľbách mala strana problém získať dostatok podpisov, aby mohla kandidovať.  Dnes má viac ako 50-tisíc mladých členov a ďalší neustále pribúdajú.

„NLD je teraz viac štruktúrovaná. Napríklad môžeme realizovať kongres strany. V roku 2013 sa úspešne konal prvý na všetkých úrovniach – od komunálnej až po centrálnu,“ hrdo vyhlasuje asi 60-ročný chlapík.

Na otázku, či má NLD politický program, odpovedá U Nyi Pu vyhýbavo: „Najprv musíme založiť víťazný výbor, ktorý bude organizovať tréning v jednotlivých častiach Barmy pre lokálnych lídrov o tom, ako voliť vo voľbách.“

U Tin Zaw sa usmieva rovnako

Na rozdiel od centrály, v regionálnej kancelárii v mestečku Hsipaw U Tin Zaw hneď priznáva, že NLD žiadny program nemá. Učiteľ na dôchodku je miestnym lídrom.

Vstupujem do jeho domu, ktorý je zároveň kanceláriou. Vôbec sa nezmenil. Pán v zimnej čapici mi úctivo podáva ruku a robí mi miesto v papieroch rozložených po stole i drevenej lavici. „Pozvánky pre členov na stretnutie so Su Ťij,“ ospravedlní sa, že ma nemá kam usadiť.

„Máme dobré podmienky. Máme slobodu, ale stále máme málo peňazí na to, aby sme napríklad mohli vycestovať do inej krajiny. Niektorí ani v rámci Barmy neuvidia toľko pagod ako turisti,“ vraví U Tin Zaw a usmieva sa pri tom.

Je naladený rovnako optimisticky ako pred tromi rokmi. NLD podľa neho program nepotrebuje, ale chodí po dedinách a presviedča občanov, aby ich volili. „Ľudia pôjdu voliť našu líderku Su Ťij,“ vraví s presvedčením aj napriek tomu, že popularita Lady klesla. Prirodzene, nedokázala naplniť predstavy Barmčanov, ktorí si mysleli, že jedna žena zmení všetko.

Jediné, čo robí U Tin Zawovi vrásky na čele, sú neustále boje v jeho etnickom štáte. Tie s väčšou slobodou neprestali.

Po tom, ako sa spýta, či mi nie je zima – predsa len, mám krátky rukáv a on je v čapici – sa rozlúčime. „Možno keď prídeš tretí krát, už tu budeme mať demokraciu,“ vraví na rozlúčku.

Otáčam hlavu na zakývanie a v duchu prajem obyvateľom Barmy, aby raz nemuseli zo svojej krajiny utekať.

Stále boje a náboženská nenávisť

V posledný večer v Rangúne sa stretávam s Haymannom. Je to ľudskoprávny aktivista, s ktorým som sa zoznámila v Bratislave. Bol u nás na stáži, priučiť sa, ako sa tá demokracia vlastne tvorí.

„Vláda ešte neoznámila termín volieb. Závisí to aj od mierových jednaní s etnickými štátmi, ktoré neustále narúšajú malé konflikty,“ vraví Haymann, sediac pri káve. Takmer šepká.

V Barme je sedem etnických štátov. Práve ich územia sú z bezpečnostných dôvodov z veľkej časti uzatvorené pre turistov. „Ozbrojené konflikty medzi centrálnou vládou a miestnymi povstalcami pretrvávajú. Nie je to však tak, že by vládu nezaujímalo, čo sa v štátoch deje. V mnohých napríklad stavia cesty,“ obhajuje vládu U Thein Seina mladý Barmčan. Dôvod, prečo vláda stavia cesty, je iste aj biznis. Kamióny, ktoré míňame v Šanskom štáte, sú naložené melónmi aj drevom, obchodovanými do Číny.  Vo väčšine bojov ide o zdroje. Bohaté etnické štáty túžia po autonómii.

V štáte Rakhain vypukol konflikt, ktorý má úplne iný charakter. Ide o nezhody medzi bangladéšskymi moslimami – Rohingyami – a barmskými budhistami. V posledných troch rokoch dochádzalo dokonca k vražedným stretom. Tisíce moslimov utiekli do Thajska. Barmská populácia je voči moslimom naladená priveľmi negatívne.

„Moslimovia sú problém, pretože príliš rýchlo narastá ich počet,“ vraví presvedčene mladík Thaw. Informáciu má z médií.

Facebook vládne už aj Barme

„Myslím si, že náboženská otázka sa vyhrotila aj kvôli Facebooku,“ hovorí 30-ročná Diana. „Ľudia sa začali navzájom podnecovať k nenávisti.“

Pred tromi rokmi sa mladí Barmčania pri čaji rozprávali medzi sebou. Dnes im do tvárí svietia telefóny ako vo väčšine západného sveta.

Na druhej strane, vďaka sociálnym sieťam sa dnes po Barme v priebehu sekundy rozšíria informácie o aktuálnych demonštráciách napríklad študentov či o farmárovi, ktorého zastrelila miestna polícia. „Aj medzinárodná komunita sa hneď dozvie, čo sa u nás deje, a môže konať,“ vraví Bo Kyi z Asociácie politických väzňov.

Aj preto vláda ešte nevyhlásila termín volieb. „Najprv chcú urobiť všetko pre to, aby výsledok volieb nebol pre nich zdrvujúci,“ myslí si Haymann. Nemôžu si dovoliť prehrať, pretože situáciu z roku 1990, keď zakázali víťaznej NLD vládnuť, nemožno zopakovať. Barmu sleduje celý svet. „Jedným z dôvodov je, že EÚ zdvojnásobila financovanie rozvojových a tranzičných programov,“ uzatvára Haymann.

O mnohých veciach hovorí šepotom. Opakovane sa pýta, ako vnímam situáciu v Barme ja. Akoby si sám nebol istý tým, kam jeho krajina smeruje…

Článok vznikol s podporou Literárneho fondu