Denník N

Harabinove polopravdy, alebo čo nedopovedal

Štefan Harabin. Foto – TASR
Štefan Harabin. Foto – TASR

Bývalý predseda Najvyššieho súdu na disciplinárkach tvrdí, že je šikanovaný aj tým, že je v jeho kancelárii 30 stupňov. Pred pár rokmi, keď ešte Harabin viedol Najvyšší súd, stíhal disciplinárne sudcu Gavalca za to, že upozornil úrady na to, že majú v kanceláriách zlé pracovné podmienky.

„Čo Harabin povedal, vždy je a bude pravda,“ povedal na poslednom disciplinárnom konaní sám o sebe sudca Najvyššieho súdu. Štefan Harabin dodal aj to, že by nikdy nemohol byť advokátom, pretože nedokáže klamať. Pri bližšom pohľade na jeho výroky počas disciplinárok je však zrejmé, že jeho svedectvá často nie sú úplné. Povie A, no nedopovie B. Tu je niekoľko príkladov.

Najmenšiu kanceláriu zdedil po Karabínovi

Bývalý predseda Súdnej rady a Najvyššieho súdu hovorí v poslednom čase veľa o tom, ako ho šikanujú. „Nikomu neprajem, aby bol takto šikanovaný, ale ja to prežijem,“ vyhlásil aj v utorok. Predložil aj niekoľko príkladov. Napríklad aj to, že skončil v najmenšej kancelárii celého súdu. Je pravda, že Harabin pracuje v malej kancelárii, do ktorej sa sotva zmestia všetky spisy.

Èlenovia trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu v pondelok 14. septembra 2015 v Bratislave rozhodli na svojom dnešnom mimoriadnom zasadnutí o odvolaní svojho predsedu Štefana Harabina. FOTO TASR - Jakub Kotian *** Local Caption ***
Foto – TASR

Nepovedal však, že je to kancelária nebohého sudcu Milana Karabína, ktorý v nej skončil po nástupe Harabina na čelo Najvyššieho súdu. Nepovedal ani to, že ,sťahovanie‘ do menších kancelárií je na Najvyššom súde bežnou praxou, ktorá sa tam presadila, keď práve on súdu šéfoval. Svoje o tom vedia sudkyňa Elena Berthotyová aj Igor Belko či Juraj Kliment. Sťahovali sa potom, čo sa verejne ozvali proti Harabinovi. Keď sa ho vtedy novinári na tieto opatrenia pýtali, odpovedal, že všetky rozhodnutia sú v súlade so zákonom.

Chýbajú mu prednášky

Ďalším dôkazom šikany zo strany predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej je podľa Harabina to, že mu zakázala prednášať. Odborne chcel hovoriť o tom, prečo je policajná inšpekcia nezákonná, teda o téme, s ktorou súvisia najkontroverznejšie rozhodnutia jeho senátu.

Opäť nedopovedal, že takéto obmedzenie už platilo aj pred Švecovej nástupom za predsedníčku. Cestovať na konferencie a prednášky nemohla napríklad v čase jeho šéfovania ani sudkyňa Berthotyová, ktorá je jednou z mála odborníčok na azylové právo na Slovensku. Keď chcela prednášať úradníkom na Migračnom úrade, musela si brať dovolenku. Zákaz cestovať na seminár v zahraničí mal aj sudca Kliment či Miroslav Gavalec.

Štefan Harabin. foto - TASR
Štefan Harabin. Foto – TASR

V kancelárii má 30 stupňov

Veľkým problémom sudcu Harabina je, že v kancelárii je od mája až 30 stupňov Celzia. Aj to považuje za šikanu. Zažíva ju však väčšina jeho kolegov na Najvyššom súde. Nevhodné pracovné podmienky sú tam známe roky. Najviac sa o nich hovorilo vďaka sudcovi Gavalcovi, ktorý na to v roku 2009 upozornil Úrad verejného zdravotníctva aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Za to však zo strany Harabina čelil disciplinárnemu návrhu. Hrozilo mu odvolanie z funkcie sudcu, pretože si podľa vtedajšieho predsedu Najvyššieho súdu neplnil povinnosti sudcu vzdelávať sa. Hovoril aj o hanbe pre Najvyšší súd, pretože sudca sa obrátil aj na úrad pre dohľad, ktorý s pracovnými podmienkami nič nemá. Krátko pred skončením funkčného obdobia Harabin v roku 2014 svoj návrh voči sudcovi stiahol. 

Nemôže pracovať z domu

Ako šikanu pociťuje Harabin aj opatrenie predsedníčky súdu zakázať jemu aj dvom členom jeho bývalého senátu pracovať z domu. Spisy si domov zvyknú nosiť sudcovia, keď si ich potrebujú preštudovať pred pojednávaním. Harabin bol na prácu z domu zvyknutý už ako predseda. Ako šéf súdu požiadal o túto možnosť a sudcovská rada mu to pred šiestimi rokmi umožnila.

V podobnej situácii ako je dnes Harabin bol jeho kolega z trestnoprávneho kolégia Kliment. Pred siedmimi rokmi ani on  nemohol pracovať z domu. Zakázal mu to Harabin, ktorý spochybnil aj jeho rozsudky a podal na neho disciplinárny návrh. Keď sa Kliment na súde sťažoval, že ho trestá dvakrát, súdy povedali, že na prácu z domu nemá sudca právny nárok, takže všetko je v poriadku.

Za kolaps zapisovateľky môže Švecová

Po viac ako šiestich hodinách v utorok na disciplinárnom súde skolabovala zapisovateľka. Prišlo jej nevoľno a Harabin počas prestávky vyhlásil, že aj za to môže Švecová, pretože reorganizovala disciplinárny senát. Tvrdil, že je to dôsledok jej personálnej politiky, pretože zapisovateľka je zároveň aj vedúcou kancelárie.

Harabin už nepovedal, že túto zapisovateľku ako predseda súdu prepustil. Predtým pracovala na správnom kolégiu v senáte jeho kritikov. Späť ju vzala práve Švecová. Keďže bol problém s obsadením miesta v disciplinárnom senáte, úradníčka sama povedala, že tam pôjde pracovať. Sotva mohla tušiť, že sa bude na toľkých pojednávaniach stretávať práve s Harabinom.

Politický nominant ho nebude hodnotiť

Na disciplinárnom pojednávaní zastupoval v utorok Súdnu radu jej člen Ján Havlát. Harabin v závere svojho vystúpenia na Havláta zaútočil, že je nominantom vlády, a to predovšetkým ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý ho tam podľa neho presadil cez bývalého šéfa rezortu spravodlivosti Tomáša Boreca. „Je to politický člen Súdnej rady a ja si vyprosím, aby takýto človek hodnotil sudcu,“ vyhlásil. Vedľa Harabina v tej chvíli sedel jeho právny zástupca, sudca Viliam Dohňanský, ktorý bol tiež v rokoch 2009 až 2011 členom Súdnej rady. Do tejto pozície ho nominovala – vláda.

Oslobodil kňaza v pojednávačke plnej eštebákov

Už viackrát počas disciplinárnych pojednávaní hovoril Harabin o tom, ako v minulosti oslobodil kňaza v pojednávačke plnej eštebákov. Nekonkretizoval obdobie ani meno kňaza. Mediálne je známy prípad františkánskeho kňaza Bystríka Janíka, ktorého Harabin súdil ešte ako sudca Okresného súdu v Poprade. Bolo to v osemdesiatych rokoch minulého storočia.

Je pravda, že Harabin kňaza v prvom verdikte oslobodil. Krajský súd mu však prípad vrátil a následne mu už udelil nepodmienečný trest 28 mesiacov za podvod. Bol to proces zinscenovaný Štátnou bezpečnosťou.

Keď za článok o tomto prípade vysúdil Harabin vyše 30-tisíc eur od denníka SME,  Svetové združenie bývalých československých politických väzňov mu v roku 2010 napísalo výzvu. „Vy sám ste ho najprv oslobodili, pretože ste ako právnik vedeli, že obvinenie voči nemu je len zámienkou, ktorú iniciovala ŠtB,“ napísali a pokračovali, že neskôr už nemal dostatok osobnej statočnosti a odvahy, aby vzdoroval štátnemu záujmu komunistického režimu odsúdiť tohto františkána. Rovnako podľa nich nenašiel odvahu vyhovieť žiadosti odsúdeného o odklad trestu zo zdravotných dôvodov.

Slovensko

Teraz najčítanejšie