Denník N

Tretina stredoškolákov nevie, kto bol prezidentom vojnového štátu, a väčšina verí v tajné spolky, čo riadia svet

Ilustračné foto – Tomáš Benedikovič

Viac ako polovica z takmer 4000 stredoškolákov súhlasí s tvrdením, že je jedno, akú má krajina vládu – tento svet aj tak ovládajú zákulisné záujmové skupiny. (+podrobné výsledky testov)

„Ukázalo sa, že škola nedokáže detoxikovať extrémistické postoje,“ komentuje hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová veľký prieskum o vedomostiach a postojoch stredoškolákoch k menšinám.

Hovorí o prieskume, v ktorom sa napríklad ukázalo, že až tisícka stredoškolákov (asi 27 percent) verí, že v novembri 1989 povstali občania Československa proti komunistom „so zbraňou v ruke“.

Väčšina nevie, že vedúcou postavou Pražskej jari bol Alexander Dubček – označovali za ňu aj Klementa Gottwalda, Gustáva Husáka či Jana Palacha.

Zhruba tretina nevedela, kto bol prezidentom slovenského vojnového štátu.

A navyše, stredoškoláci majú temné predstavy o svete. Sú si istí, že svet aj tak riadia tajné skupiny v pozadí, pričom veľká skupina stredoškolákov prehlasuje, že lepšia ako demokracia je diktatúra.

Viac dejepisu neznamená menej extrémizmu

Štátna školská inšpekcia a vedci z Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied urobili prieskum v reakcii na narastajúcu nenávisť aj zmeny vo volebnom správaní – najmä teda na to, že ĽSNS Mariana Kotlebu sa dostala do parlamentu, a to aj vďaka podpore mladých.

Skúmali, či vedomosti z dejepisu a občianskej náuky, názory študentov a zdroje ich informácií môžu ovplyvniť postoje študentov a študentiek stredných škôl k rôznym menšinám.

V prieskume sa vlani na konci roka pýtali 3625 žiakov z 95 stredných škôl z prvých a posledných ročníkov. V priemere mali menej ako 17 rokov.

Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová pri predstavení prieskumu na diskusii v Žiline vysvetľovala, že skúmali, ako škola mení názory žiaka, ktorý príde do školy s extrémistickými postojmi. Podporí ich, alebo ho ich zbaví? (Záznam z diskusie si môžete pozrieť tu.)

Staršie prieskumy ukazujú, že negatívne postoje k Rómom majú nielen žiaci, ale aj učitelia a učiteľky.

Vedomosti z dejepisu a občianskej náuky sú podľa prieskumu medzi stredoškolákmi slabé.

Výskumníkom sa neukázalo, že by lepšie znalosti znamenali aj väčšiu mieru tolerancie voči menšinám. Vedia však povedať, že gymnazisti, ktorých vedomosti boli najlepšie, sú tolerantnejší. A vidia tiež, že žiaci technických stredných odborných škôl sú menej tolerantní ako žiaci netechnických odborných škôl, hoci aj majú lepšie vedomosti.

Nepreukázal sa žiadny vzťah medzi vedomosťami a postojmi k sexuálnym menšinám či mentálne znevýhodneným, vravia autori.

Viac ako vedomosti ovplyvňuje podľa výskumu toleranciu voči menšinám napríklad pohlavie alebo to, či žiaci čerpajú informácie o politike z kníh.

Veľmi nejednoznačný vzťah medzi vedomosťami a postojmi prekvapil aj Barbaru Lášticovú z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Najvýraznejší výsledok tak podľa nej je, že neplatí, že čím viac vedomostí, tým tolerantnejšie postoje. Dá sa z toho vyvodiť záver: viac hodín dejepisu nemusí nič zmeniť na tendencii k extrémizmu. Na výskume pracovali aj Andrej Findor a Matej Hruška.

Ak chceme, aby škola budovala postoje, tak zrejme treba zmeniť spôsob výučby. Vysvetlenie môže byť, že školy zabezpečili len prenos informácií k študentom.

Ministerstvo školstva chce proti narastajúcemu extrémizmu pritom bojovať väčším počtom hodín dejepisu alebo exkurziami do Osvienčimu.

skore

Kto bol prezidentom Slovenského štátu? Tretina odpovedala zle

Vo vedomostnom teste z dejepisu a občianskej náuky žiaci dosiahli v priemere päť bodov z deviatich.

Gymnazisti mali priemerné skóre 5,9, žiaci technických odborných škôl 4,83, netechnických 4,45.

Najviac správnych odpovedí stredoškoláci dosiahli pri otázke, koho deportovali za vojny do vyhladzovacích táborov. Najväčší problém, naopak, mali pri určení, ktorý z princípov je v rozpore s demokraciou a právnym štátom. 

pos

Vojnová Slovenská republika (1939 – 1945) deportovala približne 70-tisíc svojich občanov do vyhladzovacích táborov. Kto boli prevažne títo občania? 1

  • Maďari (1)
  • Židia (2)
  • Slováci (3)
  • Rusíni (4)
  • Česi (5)
  • neviem (6)

Kto bol prezidentom Slovenskej republiky (1939 – 1945), takzvaného Slovenského štátu? 2

  • Andrej Hlinka (1)
  • Alexander Mach (2)
  • Jozef Tiso (3)
  • Gustáv Husák (4)
  • Emil Hácha (5)
  • neviem (6)

Podľa výsledkov len 2336 žiakov vedelo, že Jozef Tiso bol prezidentom Slovenského štátu. Takmer 600 žiakov, čo je 16 percent, označilo Andreja Hlinku, ktorý zomrel v roku 1938, teda pred vznikom Slovenského štátu. 

Každý rok 29. augusta sa v Slovenskej republike oslavuje Slovenské národné povstanie ako štátny sviatok. Z akého dôvodu oslavujeme SNP? 3

  • obyvatelia Slovenska povstali proti Červenej armáde (1)
  • obyvatelia Slovenska povstali proti Maďarom (2)
  • obyvatelia Slovenska povstali proti demokratickému režimu, ktorý bol spojencom USA (3)
  • obyvatelia Slovenska povstali proti autoritárskemu režimu, ktorý bol spojencom nacistického Nemecka (4)
  • neviem (5)

Kto bol vedúcou osobnosťou takzvanej Pražskej jari v roku 1968, ktorá viedla k demokratizácii a uvoľneniu pomerov vo vtedajšom komunistickom Československu? 4

  • Klement Gottwald (1)
  • Gustáv Husák (2)
  • Alexander Dubček (3)
  • Vasil Biľak (4)
  • Jan Palach (5)
  • neviem (6)

Ktorý z nasledujúcich princípov bol charakteristický pre komunistický režim v Československu v rokoch 1948 – 1989? 5

  • náboženská sloboda (1)
  • sloboda slova (2)
  • vláda jednej strany (3)
  • sloboda zhromažďovania (4)
  • vláda viacerých strán (5)
  • neviem (6)

17. novembra oslavujeme na Slovensku Deň boja za slobodu a demokraciu. Z akého dôvodu oslavujeme tento sviatok? 6

  • obyvatelia Československa so zbraňou v ruke povstali proti komunistickému režimu (1)
  • obyvatelia Československa pokojným spôsobom vystúpili proti komunistickému režimu (2)
  • obyvatelia Československa so zbraňou v ruke povstali proti demokratickému režimu (3)
  • obyvatelia Československa pokojným spôsobom vystúpili proti demokratickému režimu (4)
  • neviem (5)

Od koho, podľa Ústavy SR, pochádza štátna moc v Slovenskej republike? 

  • od občanov (1) 7
  • od národa (2)
  • od politikov (3)
  • od médií (4)
  • od podnikateľov (5)
  • neviem (6)

Kto je zákonodarným 8orgánom Slovenskej republiky?

  • Národná rada SR (1)
  • Najvyšší súd SR (2)
  • Ústavný súd SR (3)
  • prezident (4)
  • premiér (5)
  • neviem (6)

Vyberte jeden zo znakov, ktorý je v rozpore s princípmi demokracie a právneho štátu:

  • nezávislosť súdnictva (1) 9
  • suverenita ľudu (2)
  • nositeľmi moci sú občania (3)
  • štátne orgány môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje (4)
  • štátne orgány môžu robiť iba to, čo im zákon povoľuje (5)
  • sloboda prejavu (6)
  • neviem (7)

Priestor na konšpirácie je obrovský

Okrem otázok o postojoch k menšinám či vedomostných otázok boli v prieskume aj otázky na postoj k Európskej únii či k demokracii. Tu vyšiel aj pre hlavnú školskú inšpektorku Kalmárovú „najšokujúcejší“ výsledok.

Na výrok „Je jedno, akú má krajina vládu, tento svet aj tak ovládajú zákulisné záujmové skupiny“ zareagovalo 59 percent žiakov, že úplne alebo čiastočne súhlasia.

Celkovo sú odpovede žiakov na otázky súvisiace s postojmi k dejepisným témam a témam z občianskej náuky zarážajúce. Napríklad na výrok „Obmedzenie základných práv a slobôd (sloboda prejavu, zhromažďovania a pohybu) za socializmu bolo dostatočne vyvážené sociálnymi istotami (zaručená práca a bývanie)“ zareagovalo 45 percent žiakov stredných škôl tak, že súhlasí úplne alebo čiastočne.

Podobne súhlasí (čiastočne alebo úplne) 45 percent stredoškolákov s tým, že „vláda jednej strany (komunistickej strany) za socializmu potláčala slobodnú politickú diskusiu a vďaka tomu mohla lepšie riadiť štát“.

Pätina žiakov sa zasa čiastočne alebo úplne stotožňuje s výrokom, že „diktatúra dokáže lepšie zabezpečiť poriadok v štáte než demokracia, a preto je lepším spôsobom riadenia štátu“.

A na výrok „Vojnová Slovenská republika (1939 – 1945) nemala morálne právo na existenciu, keďže deportovala 70-tisíc svojich občanov do vyhladzovacích táborov“ zareagovalo takmer 40 percent študentov, že s ním nesúhlasí. Podľa nich teda aj napriek tomu, že Slovenský štát vyviezol 70-tisíc ľudí, mal morálne právo na existenciu. 


unia

Najmenej tolerantní sú k moslimom a utečencom

V prieskume postojov k rôznym menšinám sa študenti najmenej negatívne vymedzovali voči mentálne postihnutým a, naopak, najviac voči utečencom a moslimom.

Ku každej menšine zazneli dva výroky a žiaci sa k nim vyjadrovali na stupnici od „vôbec nesúhlasím“ po „úplne súhlasím“. Jeden výrok bol formulovaný pozitívne a druhý negatívne; potom odpovede na oba výroky spriemerovali. 

postoje2

Poznámka: Čím vyššia hodnota, tým pozitívnejší postoj

Rozdiely vo vedomostiach podľa regiónov v prieskume neodhalili. Školy v krajoch sa však odlišujú mierou tolerancie. „Žiaci a žiačky navštevujúci školy mimo Bratislavského a Trnavského kraja mali o niečo negatívnejšie postoje k menšinám,“ tvrdia autori.

Žiaci s lepšími vedomosťami sú tolerantnejší k etnickým menšinám. Zastávajú aj pozitívnejšie postoje k demokracii.

Žiaci z posledných ročníkov strednej školy mali mierne lepšie vedomosti ako tí z prvých ročníkov. Postoje k menšinám sa však medzi prvým a posledným ročníkom výrazne nelíšia. Ak zistili rozdiely, viac bolo škôl, kde mali žiaci a žiačky končiacich ročníkov negatívnejšie postoje k menšinám ako žiaci a žiačky prvých ročníkov.

V čom boli teda medzi školami najväčšie rozdiely? Najvýraznejšie sa školy v postoji k menšinám líšia podľa toho, v akom sú regióne. Ako výrazný faktor sa ukázalo aj pohlavie – žiačky zastávajú tolerantnejšie postoje ako žiaci. A tí a tie, ktorí medzi svojimi informačnými zdrojmi uviedli aj knihu, majú pozitívnejšie postoje k menšinám než tí a tie, ktorí ju neuviedli.

Chlapci (ktorých je veľa na technických smeroch) mali jasne negatívnejšie postoje voči Rómom a iným stigmatizovaným skupinám ako dievčatá (ktorých je viac na gymnáziách).

Zaujímavé je aj prepojenie tolerancie a kníh ako zdroja informácií o politike. Podľa autorov existuje pozitívny vzťah medzi čitateľskou a občianskou gramotnosťou.

Teraz najčítanejšie