piatok

Slovensko má obavy o budúcnosť, v Európe však nie sme najväčší pesimisti

Viac ako polovica obyvateľov Slovenska nedôveruje vláde.

Takmer polovica členských štátov Európskej únie má problém s dôverou vo vládu a až v 20 z nich si obyvatelia myslia, že v budúcnosti sa nebudú mať lepšie, ako sa majú dnes.

Vyplýva to z prieskumu americkej agentúry Gallup, ktorá patrí medzi najznámejšie na svete a od roku 2005 pripravuje celosvetový prieskum Gallup World Poll, v rámci ktorého zverejnila aj aktuálne čísla.

Najhoršie je na tom Grécko, kde až 81 percent obyvateľov nedôveruje vláde a 67 percent Grékov očakáva, že ich život sa o päť rokov nezlepší.

Slovensko je na tom lepšie

Slovensko je na tom výrazne lepšie ako Grécko, ktoré sa už takmer desať rokov nevie vyrovnať s následkami finančnej krízy. Tá sa logicky pretransformovala aj do politických problémov, čo sa prejavilo na náladách Grékov.

Ideálne to však nie je s dôverou a nádejou v lepšiu budúcnosť ani na Slovensku. Vláde a štátnym inštitúciám podľa Gallupu nedôveruje 51 percent ľudí. Horšie sme na tom pri druhom ukazovateli – pohľade na to, ako bude náš život vyzerať o päť rokov. Až 61 percent Slovákov si totiž myslí, že ich situácia nebude lepšia v porovnaní s tou dnešnou.

Zdroj: Gallup
Zdroj: Gallup

Až 31 percent opýtaných obyvateľov Slovenska má negatívne pocity v oboch otázkach – nedôverujú vláde a zároveň nemajú veľké očakávania od svojej budúcnosti.

Sociológovia z Gallupu pri tomto prieskume využívajú metódu, pri ktorej ľudia majú na 10-člennej stupnici ohodnotiť svoj život. Číslo 10 znamená najlepší možný život, 0 je najhorší život, aký si vedia predstaviť. Potom si majú predstaviť, ako bude ich život vyzerať o päť rokov a znovu to vyjadriť číselným hodnotením.

Populistická hrozba pred voľbami

Okrem Grécka sa v rebríčku vysoko umiestnilo aj Francúzsko, ktoré v nedeľu čaká 1. kolo prezidentských volieb. Medzi favoritov v ňom patrí aj populistická líderka Národného frontu Marine Le Penová.

Pomôcť jej môže aj to, že vláde v súčasnosti neverí až 70 percent Francúzov a táto nedôvera stúpla od roku 2012, keď Francúzi zvolili  za prezidenta Francoisa Hollanda, o 21 percent.

Autori prieskumu upozorňujú práve na to, že nárast nedôvery v inštitúcie a nedostatok nádeje priamo súvisí aj s rastúcou podporou populistických politikov.

Zároveň poznamenali, že zo siedmich krajín, kde tento rok boli alebo budú voľby, sa až tri nachádzajú v prvej desiatke kombinovaného hodnotenia (nedôvera aj nedostatok nádeje).

Ide o Slovinsko (45 percent), spomínané Francúzsko (43 percent) a Bulharsko (36 percent).

kombinacia

Situácia navyše nie je priaznivá ani v Taliansku, kde po neúspešnom referende a minuloročnej demisii premiéra Mattea Renziho populisti cítia veľkú šancu. V budúcoročných voľbách by v krajine, kde 75 percent obyvateľov neverí vláde a 62 percent neočakáva lepšiu budúcnosť, mohli zaznamenať výrazné zisky.

V Nemecku, Veľkej Británii a Holandsku (kde už voľby boli) je situácia výrazne lepšia, ale v porovnaní s rokom 2015 sa minulý rok takisto zhoršila, hoci len o pár percent.

Horšie ako v USA

Prieskumníci z americkej agentúry Gallup zároveň zistili, že situácia v EÚ je horšia ako v USA. Pred novembrovými prezidentskými voľbami, ktoré vyhral Donald Trump, nedôveru a nedostatok nádeje pociťovalo 26 percent ľudí.

V 18 z 27 členských štátov Únie (dáta pre Chorvátsko Gallup nemá) je to viac, v „prvom“ Grécku až o 28 percent.

buducnost

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom