Tesný výsledok nebude na silné súdy

Pri spomienke na americké prezidentské voľby, kde k víťazstvu Donalda Trumpa výrazne prispeli iba desaťtisíce hlasov v niektorých kľúčových štátoch, pri spomienke na tesný výsledok anulovaných rakúskych prezidentských volieb z mája minulého roku či na tesný výsledok britského referenda o brexite a pri pohľade na preferencie francúzskych prezidentských kandidátov sa nedá ubrániť myšlienke, že niekedy je lepšie nevyvodzovať z hlasovania žiadne ďalekosiahle závery o charaktere spoločnosti.

V Amerike stačilo málo – napríklad, keby Clintonová nevypustila kampaň v štátoch, ktoré považovala za isté, kým Trump v nich kampaňoval do poslednej chvíle – a novinári a politológovia by zrejme ušetrili veľa času i papiera, ktoré minuli pri rozjímaní nad tým, ako to, že Amerika dala prednosť Trumpovi. Ale rozdiel nebol taký, ako ukázali hlasy voliteľov. Naopak, voličských hlasov mala viac.

Nevedno, ako sa to skončí v nedeľu a potom o dva týždne vo Francúzsku. Možno stačí zopár náhodných udalostí a jednému kandidátovi nejaké percento pribudne, kým iný ho stratí. Ak sa dostanú do finále trebárs Emmanuel Macron s Francoisom Fillonom a Marine Le Penová s Jeanom-Lucom Mélenchonom zaostanú len o niekoľko percent, povie to o krajine niečo zásadne iné, než keby sa do druhého kola dostali práve zástupcovia krajnej ľavice a pravice, a ostatní za nimi zaostanú len o chlp?

Samozrejme, dôsledky zvolenia toho-ktorého kandidáta na ekonomiku či na postoj vlády k EÚ a NATO budú dramaticky iné. Signifikantný bude aj podiel hlasov krajných kandidátov, rovnako ako to, ako pôjdu prezidentské voľby dokopy s júnovými voľbami do Národného zhromaždenia.

Lenže pri tesných výsledkoch, ktoré sa podľa prieskumov črtajú, nebude vôbec ľahké hodnotiť rozhodnutie voličov tak, ako keď v roku 2002 v druhom kole zdrvujúco prehral Jean-Marie Le Pen. Pri tesnom výsledku budú vyjadrenia typu „Francúzi zastavili populistickú vlnu“ alebo „Francúzi si zvolili populizmus“ skôr smiešne.