Beblavý s Mihálom navrhli, aby sa v pracovných inzerátoch zverejňovali aj platy

„Akú mzdu si predstavujete?“ „Viete čo, moja predstava je 900 až 1000 eur.“ „Uhm,“ osoba vedúca pohovor si niečo zapíše na papier. „Vy máte akú predstavu?“ spýtate sa na oplátku. „Ozveme sa vám.“

Takýto ilustratívny pohovor, ktorý však v našich firmách nemusí byť výnimočný, opísal pred rokom vo svojom blogu Milan Kuruc, ktorý predsedá občianskemu združeniu Pracujúca chudoba. V blogu sa pýta, prečo sa naše firmy bránia tomu, aby ponúkaný plat zverejnili priamo v pracovnom inzeráte.

A má aj odpoveď – firmy tým podľa neho nútia záujemcu o prácu, aby si radšej pýtal menej peňazí. No keby sa platová ponuka zverejnila vopred, situácia by bola iná a platilo by: ktorá firma ponúkne viac, získa zamestnanca. Po príklady, kde to tak funguje, netreba chodiť ďaleko – v rakúskych inzerátoch sa platy zverejňujú povinne.

Kurucovou ideou sa nechal inšpirovať opozičný poslanec Miroslav Beblavý a spolu s Jozefom Mihálom predložili návrh, aby sa aj v inzerátoch našich firiem zverejňovala mzda povinne. A tá by sa už potom nemohla podliezť.

Podpultový údaj

Prax na Slovensku má však ďaleko od tej rakúskej. Podľa údajov Profesie len v každom piatom inzeráte uvedie firma na Slovensku aj ponúkaný plat. Najčastejšie je to v inzerátoch na pomocné práce (až 60 % inzerátov) alebo v inzerátoch firiem z výroby a textilného priemyslu. Len výnimočne ho zverejnia IT firmy, telekomunikačné a farmaceutické firmy.

Beblavý verí, že ak by sa platy v inzerátoch zverejňovali povinne, pomohlo by to ich rastu. Nahráva tomu ekonomická situácia – nezamestnanosť už nejaký čas klesá a kvalifikovaných ľudí je v niektorých odvetviach nedostatok. Keby s väčším tlakom prišli v roku 2012, šlo by to proti ľuďom, lebo o čo rýchlejšie by im rástli mzdy, o to rýchlejšie by rástla nezamestnanosť.

„Ak by sme dnes mali 20-percentnú nezamestnanosť, efekt by bol veľmi obmedzený. Firmy by si mohli dovoliť dať do inzerátu čo najnižšiu sumu,“ hovorí Beblavý. Ale dnes, keď je výrazný problém s kvalifikovanou pracovnou silou, si taký inzerát, v ktorom by podstreľovali reálnu mzdu, ani nemusia dávať.

„Návrh využíva podobnú logiku ako pri hypotékach: využime konkurenciu, trh, súťaž na to, aby sme pomohli ľuďom získať platy, na ktoré už dnes tento trh má,“ hovorí.

Richterovi sa nápad páči

Beblavý pred viac ako rokom presvedčil ministra financií Petra Kažimíra (Smer), aby sa poplatok za predčasné splatenie hypotéky mimo konca fixácie úroku znížil zo 4 % na najviac 1 %. To rozbehlo refinancovanie hypoték. Teraz sa chce aj s kolegami uchádzať o súhlas s návrhom najprv u ministra práce Jána Richtera (Smer) a potom aj u ďalších vládnych strán. Návrh si totiž vyžiada zmenu zákona o nelegálnom zamestnávaní aj Zákonníka práce.

Získať Richterovu podporu nemusí byť až taký problém. Richter priznáva, že situácia na trhu práce ich núti zamýšľať sa napríklad nad príplatkami k mzdám, no aj nad aktivitami, ktoré zvýšia transparentnosť v mzdách. „Mne je tá aktivita celkom sympatická,“ povedal v nedeľu Richter v TA3, kde debatoval s Mihálom.

Mihál pri debate o platoch v inzerátoch zjavne nechcel ísť s Richterom do konfliktu. Ministra pochválil za to, že zrušil pokuty 2000 eur za neskoré prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Zhodli sa aj na tom, že treba riešiť minimálnu mzdu aj vo verejnom sektore, kde sú tabuľkové platy a tabuľky sa už dlhé roky nemenili. Minimálny plat zamestnanca verejnej správy je podľa tabuliek 292 eur, pričom súčasná minimálna mzda je 435 eur.

Beblavý s Mihálom a s ďalšími kolegami zo svojej 6-člennej skupiny navrhli úpravu tabuľkových platov, ale v parlamente im to neprešlo. Chystajú podanie na Ústavný súd.

Nerovnaké platy na jednej pozícii

Ekonóm Martin Kahanec si myslí, že je dobré, že sa otvorila téma zverejňovania minimálnej platovej ponuky v inzerátoch. „Zdanlivo malé reformy na trhu práce, napríklad nastavenie pravidiel inzercie, môžu významne pomôcť niektorým skupinám ľudí nájsť si zamestnanie a zvýšiť rovnosť šancí,“ hovorí Kahanec, ktorý má na Slovensku vlastný výskumný ústav CELSI.

Kahanec pripomína prieskum vo Veľkej Británii, ktorý potvrdil, že platová ponuka v inzerátoch zvyšuje počet ľudí, ktorí sa na inzerát zamestnávateľovi ozvú, až o približne 30 %. „Táto informácia zároveň zreálňuje očakávania záujemcov o pracovné miesto a následne zefektívňuje rokovanie o mzde,“ hovorí Kahanec.

Podľa údajov Profesie ak firma uvedie v inzeráte aj plat, na inzerát zareaguje o 10 percent viac ľudí, než keď tam plat zverejnený nie je.

Šéfka Profesie Ivana Molnárová však zdôrazňuje, že platy v inzerátoch môžu byť veľmi orientačný údaj – rozhoduje skúsenosť a dĺžka praxe uchádzača. „Neviem, či by som na to vytvárala zákon. Skôr je to o zmene kultúry v spoločnosti. Slovensko je v tomto konzervatívne,“ hovorí Molnárová, ktorá je tiež jednou z tvárí iniciatívy Progresívne Slovensko.

Molnárová hovorí, že okrem Rakúska či Veľkej Británie sú platy v inzerátoch samozrejmosť aj v Nemecku a začína to byť bežné aj v Česku, kde majú tiež problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.

Beblavý s Mihálom prevzali rakúsky model, kde sú platy v inzerátoch povinné od roku 2011. „V Rakúsku bolo primárnym dôvodom zavedenia tohto zákona to, aby sa odstránil rozdiel v odmeňovaní na základe pohlavia, veku alebo na základe iných diskriminačných znakov. Opatrenie má zabrániť prípadom, keď je napríklad žene na tej istej pozícii ponúknutá nižšia mzda ako mužovi,“ hovorí Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba.

Kahanec dáva ako námet do diskusie anonymné žiadosti o prácu, v ktorých nie sú informácie o pohlaví, veku či etnicite, na základe ktorých by firmy mohli diskriminovať uchádzačov o prácu. V Nemecku to podľa neho výrazne znížilo niektoré formy diskriminácie v prvotných fázach náboru zamestnancov.

Komu sa návrh nebude páčiť, budú niektorí zamestnávatelia, ktorí nechcú, aby sa o ich mzdovej politike dozvedeli ich konkurenti.

„S návrhom nesúhlasíme. Inzeráty si platíme a čo v nich bude, je na rozhodnutí zamestnávateľa,“ hovorí šéf asociácie zamestnávateľských zväzov Vladimír Machunka. Argumentuje aj tým, že firma nemôže dopredu vedieť, nakoľko kvalitný uchádzač príde na pohovor, a je štandardom, že o mzdách sa rokuje.

Pripomeňme, že Mihál s Beblavým hovoria o povinnom zverejňovaní minimálnej platovej úrovne.

Firmy často nechcú zverejňovať ponuky aj vzhľadom na existujúcich zamestnancov. Neplatí totiž, že firmy platia za tú istú pozíciu ten istý plat. „Firmy teraz nakupujú ľudí drahšie, je ich nedostatok a môže to demotivovať existujúcich zamestnancov. Firmy budú veľmi rozmýšľať, akú platovú úroveň zverejnia,“ hovorí Molnárová.