piatok

Jozef Tiso. Martýr alebo démon slovenských dejín?

Ak sa rímskokatolícka cirkev dokáže jednoznačne vyjadriť k potratom, mala by to dokázať aj pri Jozefovi Tisovi.

Z tzv. národného pochodu za samostatné Slovensko 14. marca 2015 v Bratislave. Foto – TASR

Autor je teológ

Myšlienka a posolstvo, že Jozef Tiso je mučeníkom slovenského národa, nie je nová. Keďže rímskokatolícka cirkev na Slovensku vidí už dlhodobo v osobe Jozefa Tisa vždy aj niečo pozitívne a ústami jej niektorých významných predstaviteľov neustále sprostredkúva toto posolstvo, je len prirodzené, že to má vplyv aj na spoločenské dianie.

Pripravované stretnutie v Nitre, ktoré sa podľa dostupných informácií bude konať z iniciatívy biskupa a profesora cirkevných dejín Viliama Judáka, je tak trochu ilustráciou tohto procesu stále nespracovanej reflexie dedičstva Tisovského režimu.

Podprahové posolstvá

Možno si niekto ešte spomenie, ako sa o osobe Jozefa Tisa priaznivo vyjadroval bývalý trnavský arcibiskup Ján Sokol. Pamätáme si aj to, ako mu arcibiskup Stanislav Zvolenský, napriek svojej právomoci na území už svojej diecézy nepovoliť, predsa len dovolil verejne slúžiť zádušnú omšu v bratislavskom Blumentáli za kňaza Jozefa Tisa. Ján Sokol vtedy verejne slúžil zádušnú omšu, počas ktorej boli vystavené štátne symboly Tisovho režimu, gardistické kotlebovské dvojkríže a pri ktorej mu asistovali hliadky Slovenskej pospolitosti. Nebola to teda len bežná a diskrétna zádušná omša, ktorých sa v slovenských chrámoch každodenne slúžia tisíce za zosnulých veriacich – bez fotografie, štátnych symbolov, gardistických dvojkrížov a uniformovaných hliadok pripomínajúcich gardistické uniformy.

Cirkevné dejiny, právo a morálna dimenzia

Ak na tento podprahový pokus propagácie Tisovho režimu a osoby Jozefa Tisa ako hlavného zodpovedného za genocídu slovenských občanov nebude aplikovaný právny predpis opisujúci toto konanie ako propagáciu skupiny osôb a hnutia, ktoré násilím potláčali základné práva a slobody iných, treba počítať s tým, že katolíci budú konať v súlade s nejednoznačnou pozíciou svojich pastierov.

Márne by sme hľadali pastoračné usmernenie Konferencie biskupov Slovenska, ktoré by osobu Jozefa Tisa a jeho konanie jednoznačne kvalifikovalo z hľadiska kresťanskej morálky ako neprijateľný vzor úcty či rešpektu. Očakávať takéto usmernenie od „sympózia“ v Nitre za účasti historika Martina Lacka, ktorý skúma obdobie Tisovho pôsobenia so snahou vytvoriť pestrú mozaiku jeho života a pôsobenia, kde genocída je len malým kamienkom Tisovej bohatej politickej kariéry, by bolo zrejme prekvapujúce. No nechajme sa prekvapiť.

Vojnový zločinec

Tiso bol aj ako tajomník vtedajšieho nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka a neskôr ako farár v Bánovciach nad Bebravou úradne súčasťou tejto administratívnej jednotky rímskokatolíckej cirkvi. Z cirkevnoprávneho aj cirkevnodejinného hľadiska by práve toto bola primeraná platforma na zaujatie jednoznačnej pozície. Tisovu ťažkú pozíciu chápe každý súdny človek, ale zároveň je jasné, že to, čo spravil a riadil, bola dlhodobá ústretová protižidovská nadpráca, a teda to nebolo len nevydarené riešenie demografického problému. Bol to vážny kriminálny akt.

Práve preto ho spojenci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 88735 z vás dostáva správy e-mailom