Fašistov vychováva najmä rodina, ale dajú sa napraviť

Rozhovor Fedora Blaščáka so sociálnou psychologičkou Janou Plichtovou o psychologických výskumoch fašizmu.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Jana Plichtová je profesorkou sociálnej psychológie na Katedre psychológie FiF UK v Bratislave. Je expertkou v oblasti sociálnej a medzikulturálnej psychológie, kvalitatívnej metodológie a psycholingvistiky. Spolupracovala s viacerými akademickými pracoviskami vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Taliansku a v Českej republike. Je autorkou piatich monografií a vyše stovky vedeckých článkov.

Fedor Blaščák: Po vojne vyšla rozsiahla a veľmi vplyvná štúdia Autoritárska osobnosť od Theodora Adorna o osobnostných príčinách náklonnosti k fašistickej ideológii. O čo v tej štúdii išlo?

Jana Plichtová: Adorno, ktorý ušiel pred nacistickým režimom do USA, hľadal odpoveď na otázku, ako je možné, že milióny ľudí uverili Hitlerovi a stali sa poslušnými súčiastkami obludného systému, ktorý vyústil do masového vyvražďovania. Pýtal sa, či existujú nejaké osobnostné dispozície, ktoré súvisia s náklonnosťou k fašistickej ideológii. Zaujímalo ho, aké osobnostné dispozície súvisia s nenávistným a agresívnym antisemitizmom, s poslušnosťou voči príkazom, ktoré vedú k masovému vyvražďovaniu.

Ako to zisťoval?

Adornov tím uskutočnil hĺbkové rozhovory, ktorých cieľom bolo získať o skúmaných ľuďoch čo najviac informácií, ktoré by pomohli objasniť ich osobnostnú štruktúru. Hlavným zistením bolo, že tí, ktorí vykazujú silný antisemitizmus, majú niekoľko vlastností spoločných: obdivujú, a to nekriticky, silné autority, pohŕdajú tými, ktorí sú slabí a sú na spodku „spoločenskej hierarchie“, sú za radikálne riešenia, vidia svet zjednodušene v bielo-čiernom kontraste, sú podozrievaví, za všetkým hľadajú konšpiráciu a temné sily, majú odpor k sebareflexii a súcitu, sú rigidní a dogmatickí. Škála, ktorú následne výskumníci vytvorili, aby tieto opísané črty vedeli zisťovať, sa nazýva škála fašizmu alebo F-škála. Pri overovaní tejto škály sa zistilo, že tí, ktorí vykazujú vysoké skóre fašizmu, skutočne prejavujú vyššiu mieru antisemitizmu, etnocentrizmu, ako aj protičernošských predsudkov. F-škála sleduje celý rad psychologických aspektov, ako je miera konvencionalizmu, submisivity, agresivity, poverčivosti, prudérnosti a tiež nadmerného záujmu o (homo)sexualitu.

Jana Plichtová
Jana Plichtová

Platí stále, čo napísal Adorno ešte v roku 1950?

Adornov tím (Else Frenkel-Brunswik, Daniel Levinson a Nevitt Sanford) sa domnieval, že jedinci s autoritárskymi dispozíciami poslušne a nekriticky nasledujú silných vodcov, lebo im to poskytuje možnosť vybiť si svoju dlhodobo potláčanú agresivitu na slabších a nižšie postavených. Agresia podľa tohto výkladu je spôsobená frustráciou prirodzených potrieb, ktoré dlhodobo potláča rodinná výchova, keď kladie na dieťa príliš prísne nároky a uplatňuje tvrdé tresty za neposlušnosť. Tento hlbinný výklad neskôr spochybnili výskumy, ktoré ukázali, že rozhodujúca nie je prísnosť výchovy, ale samotné predsudky rodičov a blízkych ľudí, ktoré deti preberajú a napodobňujú.

Takže individuálny psychologický profil fašistu najviac ovplyvňuje výchova v rodine?

Áno, ale len v tom zmysle, že postoje rodičov slúžia ako modely na napodobňovanie. Popri tom existujú aj modely širšieho sociálneho prostredia, najmä v rovesníckych skupinách. Výstižne to ilustruje prirodzený experiment, v ktorom sa zisťovala miera autoritárstva u novo zapísaných študentov a porovnávala sa s jeho mierou po uplynutí prvého ročníka štúdia. Zhodou okolností jedna časť študentov bývala na internáte s liberálne orientovanými rovesníkmi, ktorí vykazovali nízku mieru predsudkov, kým druhá časť žila v internáte s konzervatívnymi študentmi. Pokiaľ by príčinou bola len autoritárska osobnosť, nemalo by dôjsť k žiadnym zmenám.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |