Denník N

Je 60 miliárd cena za brexit? Keby len to

Ako sa Európska komisia dopracovala k sume, ktorú by mali Briti zaplatiť za odchod z Únie?

Autor je politológ a ekonóm. Pôsobí na katedre politológie FiF UK v Bratislave

Pamätáte si ešte, keď sa v Bratislave koncom roka 2015 narýchlo dokončovala rekonštrukcia Starého mosta a električkovej trate na Štúrovej ulici? Hlavné mesto a investor museli ukončiť stavebné práce, aby mohli vyfakturovať rekonštrukciu do 15. decembra.

Dôvod: bol to posledný termín, dokedy sa dali získať peniaze z eurofondov za rozpočtové obdobie 2007 – 2013, z ktorých hradili až 85 percent nákladov. Lebo presne takto fungujú eurofondy: drvivá väčšina nákladov sa preplatí, až keď stavbu ukončia a vyfakturujú.

A hneď sme pri najväčšej položke „účtu“, ktorý Európska komisia (EK) vystavila za brexit. Keď Spojené kráľovstvo podľa plánu na jar 2019 opustí Úniu, pobeží množstvo takýchto investícií spolufinancovaných z eurofondov, ktoré boli schválené predtým. Alebo ktoré už bežia; vyplatené však budú postupne v nasledujúcich rokoch – aj z britských zdrojov.

Británia sa k tomu zaviazala, dohody – najmä tú o rozpočtovom rámci EÚ 2014 – 2020, ako aj tie o každoročných rozpočtoch – musí dodržať, ináč by prestala byť právnym štátom.

Existujúce rozpočtové záväzky

Podľa štúdie britského think-tanku Centre for European Reform (CER) budú tieto záväzky zo schválených a bežiacich investícií, ktoré už boli/budú zahrnuté do schválených ročných rozpočtov EÚ do roku 2019, predstavovať na konci roka 2018 (teda tesne pred brexitom) 241 miliárd eur.

Vzhľadom na podiel Spojeného kráľovstva na výdavkoch Únie britské záväzky z toho robia čiastku niekde medzi 29 až 36 miliardami eur. Podobné odhady sa musia robiť preto, lebo na verejnosť sa dostal iba celkový „účet“, čo Únia chce žiadať od Británie; Komisia však oficiálne nezverejnila, presne z akých položiek zložila tých 60 miliárd.

Hlavný vyjednávač EK pre brexit Michel Barnier však ide ďalej: do britských záväzkov zarátal aj sumy, ktoré sú síce súčasťou rámcového rozpočtu EÚ 2014 – 2020, ale neboli ešte špecifikované a schválené v ročných rozpočtoch. Tam sa objavia až v rozpočtových rokoch 2019 a 2020 (a podľa logiky vecí budú väčšinou vyplatené ešte neskôr).

Ide o druhú najväčšiu a asi aj o najkontroverznejšiu časť účtu. A z hľadiska čistých príjemcov rozpočtu (vrátane Slovenska) tiež o najzaujímavejšiu. Komisia argumentuje tak, že stále ide o legálne záväzky, aj keď do brexitu – technicky brané – nebudú rozpočtovými záväzkami.

Podľa štúdie CER ide na úrovni Únie celkovo o 143 miliárd eur. Majú určite pravdu v tom, že ich Únia musí vyplatiť a členské štáty na ne majú nárok vo vopred dohodnutom objeme. Zároveň však experti vidia najväčší priestor pre britských vyjednávačov práve tu.

Veľkorysé dôchodky aj po brexite

Európska únia má svoj vlastný dôchodkový systém (a systém nemocenského poistenia) pre svojich bývalých zamestnancov, ktorí majú nárok na mimoriadne štedré dôchodky. Aspoň v porovnaní so súkromnými penzijnými schémami alebo verejnými dôchodkovými systémami členských štátov.

Systém je priebežný (ako náš prvý pilier): neexistuje žiadny fond, kde by sa kumulovali zdroje; dôchodky sa vyplácajú z odvodov súčasných zamestnancov európskych inštitúcií a z príspevkov spoločného rozpočtu – čo sa zase financuje väčšinou z príspevkov členských štátov.

V každom roku Únia vytvorí odhad, v ktorom vyčísli súčasnú hodnotu dôchodkov a PN-iek, ktoré bude musieť vyplatiť v nasledujúcich rokoch bývalým a súčasným zamestnancom (okrem euroúradníkov sem patria europoslanci, komisári, sudcovia súdneho dvora a podobní vedúci predstavitelia ďalších inštitúcií EÚ).

Koncom roka 2015 predstavovali tieto záväzky 63,8 miliárd eur. Je jasné, že Británia bude musieť aj na tieto výdavky dlhé roky prispievať. Naopak nie je jasné, či budú platiť „len“ za britských občanov, alebo podľa podielu Spojeného kráľovstva za všetkých – čo presadzuje Komisia.

Tá argumentuje, že bez ohľadu na svoju národnosť všetci títo ľudia pracovali pre EÚ v čase, keď Británia bola členom. Londýn by mal z princípu prispievať dlhé roky, kým nezomrú (a teda neprestanú poberať dôchodok) aj poslední súčasní zamestnanci. CER odhaduje britské výdavky v tejto oblasti na 7 – 10 miliárd eur.

Väčšina účtu nepripomína pomstu

Okrem uvedených najväčších položiek existuje celý rad ďalších záväzkov a garancií od účasti v programe Galileo (satelitný navigačný systém EÚ) cez podiely na úveroch Európskej investičnej banky až po garancie v rámci výskumných schém ako Horizont 2020.

Na druhej strane sa účet za brexit dá aspoň teoreticky znížiť o rôzne britské aktíva a, samozrejme, o výdavky spoločného rozpočtu (najmä z eurofondov), ktoré by smerovali do Británie, ako aj o povestný britský rabat, čo vyjednala ešte barónka Thatcherová.

Pod aktívami treba rozumieť napríklad podiel v spomínanom programe Galileo, ale aj v bruselskom paláci Berlaymont, kde sídli Európska komisia (účtovná hodnota budovy je 344 miliónov eur). Samozrejme, detaily budú výsledkom zložitých rokovaní a konečný účet možno bude prepojený aj na iné aspekty brexitu (čiže môže byť súčasťou celého balíka rôznych dohôd).

Avšak prehľad záväzkov ukazuje, že vôbec nejde o umelo vytvorené a od reality úplne odtrhnuté výmysly eurokratov, ktorí sa chcú pomstiť za odchod Britov – naopak, drvivá väčšina položiek má logické zdôvodnenie, hoci o ich výške sa dá a určite aj bude dlho debatovať.

Obchodná dohoda s Úniou

Na jednej strane sa dá predpokladať, že účet za brexit bude politicky najhorúcejšia téma, aj vzhľadom na prehnané očakávania mnohých Britov, na strane druhej však treba poznamenať, že ďalšie podmienky brexitu môžu znamenať oveľa väčšie náklady pre Londýn.

Ide predovšetkým o to, aká obchodná dohoda nahradí súčasný stav, keď Británia je členom jednotného trhu EÚ. Hoci by súčasťou jednotného trhu mohla zostať aj po brexite ako ostatní nečlenovia EÚ (napr. Nórsko), premiérka Theresa Mayová viackrát dala jasne najavo, že chcú odísť – najmä preto, aby mohli obmedziť voľný pohyb osôb (čiže migráciu z ostatných členských štátov) a zbavili sa jurisdikcie Európskeho súdneho dvora.

Takže chcú vyjednať dohodu o voľnom obchode s Úniou, ktorá by ideálne vstúpila do platnosti hneď po brexite. To však nebude ľahké. Ďalší britský think-tank Open Britain vo svojej analýze upozorňuje na to, že vyjednávanie a ratifikácia podobnej zmluvy s Kanadou (tzv. CETA) trvala sedem rokov, pričom zmluva stále nie je plne implementovaná.

Bývalý britský veľvyslanec pri EÚ Sir Ivan Rogers koncom minulého roka varoval, že prijatie takejto dohody môže trvať desať rokov! Musia ju totiž schváliť parlamenty všetkých 27 členských štátov, a v niektorých krajinách dokonca aj regiónov. CETA bola takmer zablokovaná zákonodarným zborom Valónskeho regiónu v Belgicku.

Okrem toho by dohodu mali vyjednať paralelne s rokovaniami o podmienkach brexitu (vrátane spomínaného účtu za odchod), čo by bolo časovo aj administratívne mimoriadne náročné. A ešte sme nehovorili o politických súvislostiach.

Premiérka Mayová však povedala, že „žiadna dohoda [o voľnom obchode] je pre Britániu lepšia než zlá dohoda“, k čomu britský týždenník The Economist pripomenul, že bez dohody nabehne Spojené kráľovstvo na obchodné pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

To by znamenalo napríklad dovozné clá na britský vývoz automobilov do Únie na úrovni 10 %, v prípade potravín 15 %, a podľa odhadov londýnskeho ministerstva financií by to znížilo britský HDP o 7,5 % v priebehu pätnástich rokov.

Okrem toho by Spojené kráľovstvo malo horší prístup na jednotný trh než 50 krajín sveta, s ktorými má EÚ uzavreté dohody o voľnom obchode (nehovoriac o tých, ktorí sú súčasťou colnej únie, ako napr. Turecko). Mimochodom, Londýn bude musieť uzavrieť obchodné dohody aj s týmito päťdesiatimi krajinami, keď odíde z jednotného trhu.

Vyrokovať rovnaké podmienky nebude ľahké, vzhľadom na časovú tieseň i v dôsledku jednoduchej matematiky: 65-miliónová britská ekonomika má oveľa menšiu váhu než vyše 500-miliónový jednotný trh, resp. ešte väčšia colná únia. V konečnom dôsledku môžu byť straty zo zvýšených obchodných bariér po brexite ešte väčšie než Komisiou vystavený „účet“ na úrovni 60 miliárd.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie