Denník N

Ivan Štefunko: Beblavý chce SDKÚ revival, ale bolo by smutné, keby sme kandidovali zvlášť

Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček
Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Zamrzelo ma, že nám Miro Beblavý oznámil zámer založiť stranu hromadnou správou na Facebooku o desiatej večer, hovorí zakladateľ Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko (+reakcie Michala Trubana, Zory Jaurovej a Martina Dubéciho).

Pomôžem si gastronomickým titulkom komentátora Trendu Filipa Obradoviča – vypiekol s vami Miroslav Beblavý?

Každý z nás – či už Miro, alebo my – chápe politiku trochu iným spôsobom. My sme viedli s Mirom Beblavým intenzívnu debatu, ktorá sa z jeho strany v nejakom momente odmlčala. Povedal mi, že má veľa roboty a že sa mi ozve.

To sa stalo kedy?

Asi pred dva a pol týždňom.

Aká intenzívna tá debata medzi vami bola?

Veľmi. Bavili sme sa, že začneme robiť na programových prienikoch, lebo to je to, čo je podmienkou našej spolupráce. Rozprávali sme sa aj o technických záležitostiach, o tom, kedy sa naše tímy stretnú a ako sa bude pokračovať ďalej.

A potom vám zrazu povedal, že má veľa roboty, a o dva a pol týždňa vám oznámil, že zakladá stranu?

Oznámil nám to tak, že sme od neho dostali hromadnú správu na Facebooku o desiatej večer. O ôsmej ráno vyšiel jeho rozhovor v N-ku.

Vrátim sa teda k tej otázke: vypiekol s vami?

Nie. Filip Obradovič to tak novinársky nazval, ale Miro to spravil tak, ako to považoval za vhodné. Ja som presvedčený, že to nemyslel nejako zle. Možno si myslel, že sa to má udiať takto, že sa jednoducho takýmto spôsobom hrá hra. Pre nás je to novinka, na druhej strane to nijakým spôsobom nezasahuje do našich plánov, ani ich to neničí; aj keď o tom mnohí komentátori rozprávajú.

A ten plán bol aký?

Sme ľudia, ktorí majú niečo za sebou. Povedali sme si, že najprv dáme dokopy osobnosti, ktoré podobne zmýšľajú, potom získame nezávislé transparentné financovanie a potom urobíme verejnú konzultáciu v online aj offline priestore. Máme za sebou do dvadsať diskusií po celom Slovensku. Keďže odozva bola pozitívna a my sme splnili všetky kroky, ktoré boli predpokladom začatia politickej práce, pustili sme sa do roboty na programe. Program nás spája – čo iné by nás malo spájať, ak nie práve ten?

Miroslav Beblavý vo svojom manifeste tento proces, ako ste ho opísali, komentoval tak, že ste sa nevedeli rozhýbať. Aj keď priamo nemenoval Progresívne Slovensko, bol to odkaz pre vás.

To je jediný moment, ktorý ma zamrzel. Miro od minulého roka vedel, aký je náš cieľ aj ako sa k nemu chceme dostať. Spojenie „nevedeli sa rozhýbať“ nie je správne. Ideme tak, ako sme chceli a ako sme sa na tom aj s Mirom dohodli. No je pre mňa prekvapujúce, že novinárska obec v tejto krajine viac rozpráva o politickej taktike ako o politickom obsahu či obsahu ako takom – teda o tom, čo chceme urobiť s touto krajinou. Máme tri roky do volieb. Dôležitejšie je pracovať na vízii, ktorá by mala niečo do seba, ako to, či sa niekto s niekým spája.

K tej poznámke o záujme novinárov o taktiku: máme pred sebou ľudí, Progresívne Slovensko a skupinu okolo Miroslava Beblavého, ktorí sú si názorovo blízki, centristicky orientovaní, a zrazu sa jeden z vás trhne a urobí krok, ktorý mu dá náskok pred tým druhým. Taktizujete vy – my novinári to len sledujeme.

Viem, že je to prekvapenie. Znervózňuje ma to len preto, že sa niektorí ľudia z okolia cítia byť viac neistí ako možno my sami.

Debata Progresívneho Slovenska v Ružomberku. Foto – Tomáš Halasz
Debata Progresívneho Slovenska v Ružomberku. Martin Dubéci (vľavo) a Michal Truban. Foto – Tomáš Halasz

Nemá Beblavý pravdu? Nie je vo verejnosti všeobecný pocit, že ste priveľmi ležérni? Najprv ste hovorili, že neviete, či sa preklopíte na stranu; potom ste to pripúšťali; teraz je už jasné, že ňou chcete byť. Nie ste pomalí?

Nie sme pomalí. Povedali sme, že politickou stranou budeme, len ak budeme cítiť záujem. Ten sme si overovali do polovice apríla, keď sa skončili naše verejné debaty; ešte nás čaká jedna posledná v Bruseli s veľkou komunitou Slovákov, ktorí tam pracujú. Vždy sme komunikovali, že to urobíme takto.

No ten pocit z vás taký je. Trištvrte roka sa hovorí o novej progresívnej strane a väčšina ľudí dnes nevie, kam sa tie plány vlastne dostali.

Informáciu o tom, že nad niečím takým rozmýšľame, ste však verejnosti ako prvý pustili práve vy – vy ste ten novinár, čo o Progresívnom Slovensku napísal ako prvý. My sme žiadne informácie v tom štádiu púšťať nechceli, lebo sme na veciach len začínali pracovať. Vy ste vraveli: „Tak už niečo dajte, lebo sa o tom rozpráva.“

Som novinár. Keď sa niekoľko desiatok pomerne známych ľudí stretáva po Bratislave, debatuje o svojich politických ambíciách a začne sa o tom medzi novinármi hovoriť, nemôžete sa čudovať, že o tom chce niekto napísať.

To chápem. Len hovorím, že každý máme svoj pohľad, a my sme o našich plánoch chceli možno komunikovať neskôr. Tak či tak, intenzívne pracujeme, dokonca sám Miro Beblavý o nás povedal, že si nevie predstaviť, že by niekto pracoval viac. Robíme na programe, ktorý má byť pre túto krajinu prelomový, a na jeho základe by sme mali byť posudzovaní. Budujeme hnutie odspodu. V regiónoch hovoríme, že musíme zmeniť politiku ako takú, a to má prísť cez obsah. Čiže nie, nie sme pomalí, a ani nie sme nervózni z reakcií.

Komentátori píšu, že by ste mali byť nervózni, lebo Miroslav Beblavý sa dostal do nejakej výhody. Nemohlo to byť celé tak, že ste o ňom uvažovali len ako o niekom, kto sa k vám automaticky pripojí, a jemu v skutočnosti takáto pozícia nevyhovovala?

Takto sme neuvažovali, ale je možné, že Miro si také niečo mohol myslieť.

Mohlo jeho rozhodnutie akcelerovať spojenie s Jozefom Mihálom, ktorý nedávno odišiel zo SaS?

Myslím si, že áno.

Neocitli ste sa každý na inej ceste, aj ideovej? Beblavý hovorí, že nechce spolupracovať so Smerom. Je v tom veľmi zásadový a dokázal to už po voľbách. Vy ste nikdy nepovedali: „So Smerom za žiadnych okolností.“

Nemyslím si, že je to dôvod. Keby sme si mysleli, že Smer túto krajinu vedie dobre, nemuseli by sme zakladať občianske združenie a neskôr politickú stranu. Celá politická elita tejto krajiny je ideovo vyprázdnená. My chceme vymeniť celú túto politickú generáciu s tým, že jediní politici, ktorí nezapadajú do tejto množiny ideovo vyprázdnenej politickej elity, sú tí okolo Miroslava Beblavého, teda najmä on. Preto sme s ním začali komunikovať. Smer nie je strana, ktorá by mala kormidlovať túto krajinu.

Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček
Ivan Štefunko. Foto N – Vladimír Šimíček

Keby ste sa na Beblavého rozhodnutie založiť stranu pozreli s istým odstupom, ako by ste odpovedali na otázku, či to robí dobre?

Miro je starý mazák. Aj keď sa prezentuje ako nová tvár, a svojím spôsobom aj je, lebo nikdy nebol úplne na výslní. Je to skúsený politik, ktorý má svoje kroky premyslené. Naším komfortom je, že nie sme až takí politickí, aj keď naše obsahové politiky máme na vysokej úrovni. Odpovedal som na vašu otázku?

Skúsim ju spresniť. Rozprával som sa s vaším kolegom Martinom Dubécim. On povedal, že riziko Beblavého iniciatívy je, že sa z toho stane SDKÚ revival. Jednoducho, že sa všetko odohráva na parlamentnej šachovnici, kde sa, Dubéciho slovami, posúvajú existujúce figúrky z políčka A2 na A3. Má pravdu?

A nemá? Miro si podľa mňa myslí, že Slovensko potrebuje SDKÚ revival. My sme sa o tom bavili. Jemu tu chýba politická strana, akou v minulosti bola SDKÚ – teda proeurópska, urbánna a modernizačná. Hovoril som mu, že do toho treba dodať ešte aj iné elementy, lebo svet sa za posledných desať rokov zmenil. O tomto bola naša programová diskusia, ktorú sme s Mirom považovali za dôležitú. Čisto preto, aby sme sa pre nejaké zásadné veci v budúcnosti nepohádali.

Hovorili ste s Beblavým od chvíle, keď zverejnil svoj zámer založiť stranu?

Zatiaľ nie, stále to vyhodnocujem a nie som zbrklý človek. Ale ja si nemyslím, že naša debata o programe sa skončila. Aj od Mira som čítal signály, že to nie je koniec. (Pozn.: Ivan Štefunko sa s Miroslavom Beblavým po tomto rozhovore, ešte pred jeho uverejnením, stretol náhodou na Dobrom trhu v Bratislave: „Miroslav sa vyjadril, že sa nič nedeje a treba pokračovať v diskusiách. Uvidím, ako to zoberie zvyšok nášho združenia,“ doplnil odpoveď počas autorizácie Ivan Štefunko.).

Čo to znamená? Ste politickí realisti a uvedomujete si, že na Slovensku nemá význam zakladať dve nové centristické strany?

Bola by škoda trieštiť progresívne sily na Slovensku. Práve preto si myslím, že to, čo sa momentálne tri dni rieši, je vlastne zbytočné. Sklamali ma len dve veci: po prvé, nie je pravda, že sa motáme; a po druhé, zamrzelo ma, že som sa o Mirovom kroku dozvedel z hromadnej správy na Facebooku. Naše niekoľkoročné priateľstvo by si zaslúžilo väčšiu otvorenosť.

Nemôže byť váš pocit, že sa nemotáte, spôsobený len tým, že ste v tom priveľmi hlboko ponorený, a vlastne to neviete objektívne vyhodnotiť? Jednoducho, že vás zaplavila denná rutina?

V žiadnom prípade to nie je rutina – my dennodenne robíme nové veci. A druhá vec: krajina sa bude zásadným spôsobom meniť parlamentnými voľbami, ktoré, ak sa nič nestane, budú o tri roky. Moje presvedčenie je, že na poctivú programovú prácu, zakladanie strany aj odhaľovanie nových tvárí máme ešte relatívne veľa času. Nebudujeme dom od komína, pre nás nie sú dôležité logá a kľúčenky. Na pevný dom treba najprv architektonický plán, potom môžu prísť základy a múry, a až potom strecha.

Progresívne Slovensko funguje trištvrte roka. Môžete oponovať, že do vás premietam očakávania, ktoré mali iní a o ktorých vy ste nikdy nehovorili, ale – necítiť z vás masovosť.

Jediná naša aktivita, podľa ktorej môžeme posudzovať masovosť, je naša komunikácia s verejnosťou. Od februára do apríla sme chodili po Slovensku a spravili sme takmer dvadsať stretnutí. Všade sme mali plno a diskusie sa namiesto jednej hodiny natiahli na tri. Spýtajte sa v tých mestách, či tam na nejakú diskusiu príde toľko ľudí, ako prišlo na nás. To bolo dôvodom, prečo sme sa rozhodli, že do politickej strany nakoniec pôjdeme.

Kedy vznikne vaša strana?

Dokončíme program, niekedy na jeseň budeme mať programovú konferenciu s množstvom ľudí, a ak tá dopadne dobre (ja som presvedčený, že áno), tak hneď potom začneme dávať dokopy stranu.

Miroslav Beblavý povedal, že chce zbierať podpisy na jeseň. Zdá sa, že to budete robiť zároveň.

Asi áno. Nakoniec, Miro vie, kedy sme s tým chceli začať my, lebo som mu to povedal. Vtedy sme sa však bavili, že urobíme programovú konferenciu, zhodneme sa na ideách a podpisy môžeme zbierať spolu.

Čo teraz? Každý si zatiaľ pôjdete za svojím a čo s voľbami, sa rozhodne, keď to bude aktuálne?

Asi áno. Miro komunikuje, že má siedmich poslancov, čo mu dáva viditeľnosť aj nejaký rozpočet. My máme extrémne zaujímavých ľudí a ďalší budú pribúdať. Ku každému obsahu budeme vedieť priradiť tvár, ktorá bude mať nejaké skúsenosti a bude morálne čistá. To je príbeh, ktorý tu ešte nebol.

Čo bola pre vás horšia správa? Beblavého manifest o založení strany alebo rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku, že nepôjde do straníckej politiky?

Vidíte, ako veľmi otvorene hovorím o tom, že s Mirom Beblavým sme sa bavili o spoločných plánoch. S prezidentom Kiskom to tak nikdy nebolo. Poznáme sa, občas spolu diskutujeme, ale nikdy sme spolu nekuli žiadne tajné plány, nikdy sme sa nechystali, že sa k nám pridá. Prezidentovo rozhodnutie pre nás nebolo zlou správou, lebo sme s ním nikdy nerátali. Navyše, ja som o ňom vedel už dávno.

Slovenský stranícky systém je stále viazaný na výrazné osobnosti. To potvrdí množstvo sociológov. Premýšľate o tom, že by bolo fajn nájsť ešte nejakú symbolickú osobnosť? Miroslav Beblavý sa v piatok pochválil na Facebooku tým, že jeho krok ocenila Iveta Radičová.

My sme personálne vybavení až-až; povedal by som, že máme problém, koho dáme na danú tému dopredu. Ľudia, ktorí dnes robia na našom programe, patria v každej z programových oblastí k top päťke slovenských osobností, ktoré sa tej oblasti vôbec venujú. Rozumiem, že je tu dopyt po politických symboloch. A mám pocit, že máme aj tie symboly. Niektorí sa rozhodli, že sa ešte nechcú alebo nemôžu u nás naplno realizovať; ako príklad uvediem Zuzanu Čaputovú, ktorá je odborníkom, ale i politickým symbolom. Ale vo všeobecnosti – táto krajina nemá veľa bezproblémových politických symbolov. Prečo náš príbeh radšej nestavať na desiatkach zaujímavých ľudí?

Čo Iveta Radičová?

Súhlasím s tým, že Iveta Radičová je zaujímavý človek, ktorý by v slovenskom politickom živote nemal zostať zabudnutý. No pokiaľ viem, povedala, že zatiaľ do politiky vstúpiť nechce.

Z Beblavého manifestu vyplýva, že jeho predstava o novej strane je trochu rozkročená na viac ideových smerov. Hovorí o tom, že chcú byť aj trochu sociálni, aj trochu konzervatívni, aj trochu liberálni. Je to dobre?

S Mirom súhlasím v tom, že ideologické nálepky v slovenskej politike neplatia. Strana, ktorá sa definuje ako sociálnodemokratická, robí veľmi veľa proti rovnosti šancí – či už etnickej, regionálnej, alebo rodovej. Potom tu máme stranu, ktorá je liberálna, ale pohybuje sa vlastne mimo európskeho ponímania liberalizmu. Naša debata s Mirom je o tom, že podľa mňa treba priznať, čo sme, a nekoketovať s tým, čo by mohlo pôsobiť na voličov. Preto sme si adoptovali názov „progresívny“. V ňom sa skrýva, že čo sa týka občianskych slobôd, sme liberálni, ale napríklad v ekonomike oscilujeme dva-tri body doprava a dva-tri body doľava. Integrujeme moderného mestského proeurópskeho človeka, ktorý pozerá do budúcnosti. Miro má pocit, že toto nestačí.

Čiže vy vravíte – menej všehochuti?

Áno. Otvorene hovoríme, že sme progresívnym prvkom v slovenskej politike, ktorý má príbuzné strany po celej západnej Európe. Progresívna politika tam zažíva vzostup. Či už vo Francúzsku, v Holandsku, alebo v Španielsku.

Vy teda chcete byť vyprofilovanejší, lebo niektoré príklady ako Emmanuel Macron vo Francúzsku, Demokrati 66 v Holandsku či Ciudadanos v Španielsku hovoria, že takáto politika môže osloviť voliča?

Áno. A dokázali osloviť oveľa viac ako tí, ktorí sa hrali na niečo, čo neboli. Navyše to sedí aj našim povahám – my sa k takejto politike aj sami radíme.

Spýtam sa to ešte raz: môže sa stať, že by vo voľbách kandidovali dve podobné strany – vaša a Beblavého?

Môže sa to stať, ale bolo by to smutné.

Prekvapil vás krok Miroslava Beblavého? (zástupcovia Progresívneho Slovenska)

Martin Dubéci

dubeciNerozumiem, prečo po desiatich rokoch, počas ktorých sledujeme, akým spôsobom tu vznikajú a zanikajú strany, a ich jediným výsledkom je, že Fico má takmer tridsať percent a rastie tu len Marian Kotleba, neexistuje pochopenie, prečo to chceme urobiť iným spôsobom. Za štyri roky pri politikoch som pochopil, že ak chce uspieť niečo nové, musí sa to urobiť inak ako doteraz.

Miro Beblavý to urobil klasickým spôsobom, ktorý je pre novinárov aj parlamentné strany pochopiteľný. Možno preto ho chvália. Ja mám Mira Beblavého aj ľudí okolo neho rád a prajem im všetko dobré. No my chceme nájsť úplne nový spôsob, ako by mohla vzniknúť politická strana. Neviem však, či zamrznutý stranícky systém, dominanciu Smeru či rast Kotlebu zmení to, ak niekto na čisto parlamentnej šachovnici posunie figúrku z A2 na A3.

Michal Truban

truban002-1Stratégiu Progresívneho Slovenska to nijako neovplyvňuje. Boli sme s ním, a aj stále sme, v komunikácii a spolupracovali sme na niektorých projektoch. Myslím si, že sa treba spájať. A ak nás terajší politici označujú za pomalých, sme radi, lebo to nerobíme podľa toho, ako by chceli oni. Nejdeme opakovať tie isté chyby.

Povedali sme si, že to ideme robiť lepšie. Lepšie znamená aj ťažšiu cestu. Náš cieľ je vytvoriť hnutie, ktoré bude generovať nových ľudí, nové myšlienky a bude robiť veci novým otvoreným spôsobom. Tak, aby mohlo prísť k reálnej a dlhodobej zmene na Slovensku.

Zora Jaurová

zora-jaurova1Ohlásenie novej strany ma trocha prekvapilo, keďže sme o tomto pláne v PS nevedeli, aj keď s Mirom Beblavým komunikujeme a dlhodobejšie spolupracujeme. Na druhej strane – rozumiem tomu, že ľudia, ktorí sú v politike už nejaký čas a sú zvyknutí na isté zabehané postupy, sa snažia zakladať politický subjekt overeným spôsobom. V Progresívnom Slovensku sa od začiatku snažíme o úplne iný postup, ktorý vychádza zdola a ktorého nositeľmi sú profesionáli, pôsobiaci mimo politiky.

Niekomu sa tento proces môže zdať pomalý alebo zvláštny, ja si však myslím, že len ťažko môžete chcieť radikálne meniť krajinu, ak budete robiť všetko tak, ako sa to robilo doteraz. Navyše – súčasná situácia na Slovensku je jasným dôkazom toho, že mať politickú stranu, dostať sa do parlamentu, či dokonca byť vo vláde ani zďaleka neznamená, že budete vedieť alebo môcť veci zmeniť k lepšiemu. Na to potrebujete silnú víziu a kvalitných ľudí a na tom treba dlhodobo pracovať.

Myslím si však, že iniciatíva, ktorú ohlásil Miro Beblavý, ma rovnako šancu vyvinúť sa do jasnej a definovanej podoby, ktorá bude kompatibilná s tým, o čo nám ide v Progresívnom Slovensku.

PS/Spolu

Teraz najčítanejšie