Francúzi volia prezidenta. Mnohí stále nevedia, komu dajú svoj hlas
Voliči vo Francúzsku nerozhodujú len o budúcnosti svojej krajiny, ale aj Európskej únie.
Prezidentské voľby vo Francúzsku sa právom označujú za najneistejšie za posledných 50 rokov. O výsledkoch totiž rozhodnú neistí voliči, ktorých je podľa prieskumu Odoxa takmer tretina zo 42 miliónov.
Všetci prezidenti Piatej francúzskej republiky boli viac-menej jasní už krátko pred otvorením volebných miestností, okrem volieb v roku 2002, keď sa do druhého kola dostal radikál Jean-Marie Le Pen. V tom čase však prekvapenie spôsobila nízka volebná účasť. To už nemusí platiť pre tohtoročné voľby.
„Účasť bude vysoká,“ predpovedal pre Les Échos Bruno Jeanbart z prieskumnej agentúry OpinionWay.
Tohtoročné voľby sú výnimočné aj z iného dôvodu. Ako prvé voľby v histórii krajiny prebiehajú vo výnimočnom stave.
„Tieto voľby sa líšia od predošlých. Nikdy predtým neboli prezidentské voľby vo výnimočnom stave, čo znamená, že demokratický proces má určité obmedzenia,“ povedal pre AP Pascal Perrineau z Centra pre politický výskum univerzity Sciences Po. Obával sa útokov, ktoré by mohli narušiť volebnú kampaň a ovplyvniť aj druhé kolo volieb plánované na 7. mája.
Útok neovplyvnil voľby pred piatimi rokmi
K útoku nakoniec došlo na konci prezidentskej kampane, keď vo štvrtok večer Francúzov vystrašila streľba na známej parížskej ulici Champs-Élysées. Zahynul pri nej policajt aj útočník. Francúzske úrady neskôr uviedli, že ním bol Karim Cheurfi, ktorý sa narodil pri Paríži a mal psychické problémy.
Odchádzajúci minister vnútra Bernard Cazenueve následne potvrdil, že na zvýšenie bezpečnosti volieb nasadí do ulíc viac ako 50-tisíc policajtov a 7-tisíc vojakov.
Nebolo to však prvýkrát, čo došlo k útoku počas prezidentskej kampane. Šesť týždňov pred voľbami v roku 2012 zabil Mohamed Merah troch vojakov, tri deti a učiteľa židovskej školy v Toulouse.
To však neovplyvnilo voľby natoľko, aby ich vyhral Nicolas Sarkozy, ktorý v kampani volal po zákone a poriadku. V druhom kole ho porazil François Hollande.
Situácia v spoločnosti je však odlišná od tej pred piatimi rokmi a z útoku na Champs-Élysées môžu ťažiť predovšetkým krajne pravicová Marine Le Penová a ľavicový radikál Jean-Luc Mélenchon, ktorí sa s obľubou označujú za antisystémových kandidátov.
Práve Le Penová krátko po útoku spojila terorizmus s migráciou a v rozhovore pre rádio Europe 1 zdôraznila, že z Francúzska vysťahuje všetkých migrantov, ktorí sú podozriví z väzieb na fundamentalizmus, bez ohľadu na to, či spáchali nejaký trestný čin.
Líderka krajne pravicového Národného frontu však prehliadla fakt, že väčšina tých, ktorí sa za posledné roky zapojili do teroristických útokov vo Francúzku, boli rodení Francúzi a nie migranti.
Otvorene tiež hovorila, že nemá rada EÚ a že ako prezidentka opustí eurozónu a Francúzom vráti frank. Po zrušení EÚ volal aj jej súper na opačnej strane politického spektra Jean-Luc Mélenchon. Ako radikálny ľavičiar chcel zaviesť stopercentnú daň pre boháčov a zrušiť zmluvy EÚ.
„Buď zmeníme Európu, alebo ju opustíme,“ stihol povedať v televízii BFMTV pred začatím volebného moratória.
Fillon s Macronom?
Dlhoročný politik a konzervatívec François Fillon bol však presvedčený, že Francúzi nebudú voliť „marxistického revolucionára ani ženu z extrémnej pravice, ktorá chce opustiť eurozónu“. Svoje sebavedomie neskrýval po raňajkách s exprezidentom Nicolasom Sarkozym, ktorý ho krátko pred voľbami podporil.
Presvedčenie republikána, že sa v druhom kole stretne s centristom Emmanuelom Macronom, by bolo možno namieste, keby jeho kampaň od januára nesprevádzali škandály z korupcie.
Keď na neho útočili zo všetkých strán, štýl jeho predvolebnej kampane sa podobal na amerického prezidenta Donalda Trumpa – útočil na média aj justíciu, ktoré odkrývali jeho priestupky. „Je to paradoxné od niekoho, kto chcel do politiky vrátiť morálku,“ napísal britský denník Guardian.
Centristu a nezávislého kandidáta Macrona preto mnohí považovali za záchrancu politického systému Francúzska. Musel však presvedčiť voličov, že napriek prestížnym školám, lukratívnemu zamestnaniu v banke Rothschildovcov v Londýne a jasnej vízii krajiny v EÚ nie je súčasťou elitného systému, ktorý odmietajú nielen Francúzi, ale aj voliči vo väčšine západných demokracií.
Kampaň k francúzskym prezidentským voľbám tak rozhodovala nielen o budúcnosti multikultúrneho Francúzska, ale aj Európskej únie. Miestami sa podobala na tú americkú, keď sa viac pozornosti venovalo osobnostiam kandidátov ako kľúčovým otázkam ich prezidentskej kampane.
„Tento rok bola kampaň poznamenaná predovšetkým aférami – ich dôsledkami a morálnymi aspektmi politického života,“ napísal denník Le Monde. „Len v pozadí sa riešilo vystúpenie alebo zotrvanie v Európe, pričom sa vyzdvihoval rozdiel medzi ,otvorenosťouʻ a ,protekcionizmomʻ.“
Nejasná kampaň
Prieskum Harris Interactive týždeň pred voľbami ukázal, že väčšina (81 percent) Francúzov bola nespokojná s kampaňou. V politických debatách sa podľa nich neriešili ekonomické a sociálne problémy Francúzska a väčšina voličov tak krátko pred voľbami nepoznala program hlavných favoritov v boji o Elyzejský palác.
„Asi budem voliť Macrona, aby nevyhrala Le Penová,“ povedala pre Financial Times Parížanka Justine Baudinová. „Ale stále si nie som istá jeho programom. Je to ťažké rozhodnutie.“
Francúzske televízne a rozhlasové stanice informovali len o kampani štyroch hlavných kandidátov, pretože zvyšní siedmi nemali podľa prieskumov šance na víťazstvo.
Mnohí Francúzi však nevedeli, koho voliť. Jennifer, ktorá si na parížskom trhu kupovala zeleninu, by aj volila Macrona, no stále nie je presvedčená, či by so svojím hnutím En Marche (Vpred) dokázal zmeniť Francúzsko.
„Obávam sa, či by dokázal vládnuť,“ povedala pre britský Telegraph. „Nemyslím si, že jeho hnutie získa parlamentnú väčšinu, keďže to nie je tradičná strana. Naozaj neviem, koho budem voliť.“
Jej partner Arnaud v tom má však jasno. „Ja ho budem zaručene voliť. Je najinteligentnejší,“ reagoval.
Arnaud a Jennifer tak predstavujú mnohé francúzske rodiny, ktoré sa nedokážu zhodnúť na spoločnom kandidátovi. Rozhovory pri nedeľnom obede, či cestou k volebným miestnostiam, sa tak nemusia skončiť najlepšie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
